znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 325/2010-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2010 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť G. S., Spolková republika Nemecko, zastúpeného advokátom JUDr. P. J., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 171/2005 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   43   C   171/2005   p o r u š i l základné právo G. S., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 171/2005   p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. G. S.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Košice II p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II   j e   p o v i n n ý   uhradiť G. S. trovy konania v sume 254,88 € (slovom   dvestopäťdesiatštyri   eur   a   osemdesiatosem   centov)   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho advokáta JUDr. P. J., T.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 325/2010-16 z 8. júla 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   G.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   aj   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 171/2005.

Sťažovateľ v podstatnej časti sťažnosti uviedol, že na okresnom súde sa od 11. mája 2005   pod   sp.   zn.   43   C 171/2005   vedie   konanie,   v   ktorom   sa   on   ako   žalobca   domáha vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov, ktoré urobil jeho dlžník Ing. M. B. na základe zmluvy o prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti I., s. r. o., ktorou previedol svoj obchodný podiel na odporkyňu V. R. Za 5 rokov trvania sporu v tejto veci nedošlo k žiadnemu meritórnemu rozhodnutiu.

Podľa   názoru   sťažovateľa   okrem   vyslovenia   porušenia   jeho   základného   práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy mu patrí aj finančné zadosťučinenie. V sťažnosti ďalej uviedol:

„... vzhľadom na to, že sťažovateľ pravdepodobne už nikdy nevymôže od odporcu svoju dlžobu pre liknavosť súdu, keďže podľa našich informácií dlžník sa už pozbavoval všetkého   svojho   majetku,   je   namieste.   Taktiež   podľa   našich   informácií   ani z odporovateľnosti   právneho   úkonu   veľké   nádeje   na   vymoženie   finančnej   pohľadávky nezostávajú,   keďže   obchodná   spoločnosť,   ktorej   sa   týka   prevod   obchodného   podielu, ktorého sa týka odporovateľnosť právneho úkonu sa taktiež pozbavovala svojho majetku. Myslíme   si,   že   primeraným   finančným   zadosťučinením   v   tomto   prípade   je   suma 8 000,--Eur. Minimálne takúto sumu dlžník aj s úrokmi by mi mal zaplatiť k dnešnému dňu. Sťažovateľ sa nazdáva, že súd nepostupuje v konaní v mojej veci o odporovateľnosť právneho úkonu tak, žeby to bolo možné kvalifikovať ako rešpektovanie citovaného článku Ústavy. Naopak prieťahy v konaní sú ničím neodôvodnené.“

Sťažovateľ navrhuje, aby senát ústavného súdu rozhodol v jeho veci týmto nálezom:„Ústavný súd vyslovuje, že nekonaním Okresného súdu Košice II. vo veci: G. S., bytom Spolková republika Nemecko, štátny občan SRN, došlo k porušeniu jeho ústavného práva na prerokovanie veci bez prieťahov zaručeného článkom 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice II. vo veci 43C/171/2005 okamžite konať bez prieťahov.

Ústavný   súd   v   zmysle   článku   127   ods.3   Ústavy   Slovenskej   republiky   priznáva finančné zadosťučinenie G. S., v sume 8 000,--Eur.

Ústavný súd priznáva náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume 582,03Eur.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. V. K., listom sp. zn. 1 Spr V/457/2010 zo 17. augusta 2010.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol:„S poukazom na § 53 ods. 1 Zákona o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov som toho názoru, že predmetná sťažnosť nie je prípustná, nakoľko   sťažovateľ   nevyčerpal   všetky   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho základného práva účinne poskytuje.

Z ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v platnom znení totiž vyplýva, že sťažnosti   vybavuje   predseda   príslušného   súdu,   ak   osobitný   zákon   neustanovuje   inak. Sťažovateľom ale takáto sťažnosť podaná nebola.

K obsahu samotného spisu je potrebné uviesť,   že žaloba bola síce sťažovateľom podaná dňa 11.5.2005, ale spolu s ňou nebol zaplatený súdny poplatok, hoci poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu.

Po výzve adresovanej právnemu zástupcovi sťažovateľa konajúca sudkyňa uznesením zo dňa 1.2.2006 konanie zastavila pre nedostatok právomoci slovenského súdu.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, v dôsledku čoho bol spis dňa 28.4.2006 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, na ktorom sa nachádzal do 16.5.2007, kedy bol vrátený s uznesením, ktorým bolo uznesenie prvostupňového súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.

Výzvou zo dňa 12.9.2007 bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh.

Po   zaplatení   súdneho   poplatku   bol   dňa   10.1.2008   návrh   zaslaný   na   vyjadrenie žalovanej, ktorá svoje stanovisko doručila súdu dňa 20.2.2008.

V mesiaci jún 2008 bol určený termín pojednávania na deň 22.9.2008. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 10.3.2010 bolo určené pojednávanie na 20.5.2010. Z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne bol termín tohto pojednávania zrušený a v júni 2010 bol vytýčený nový termín pojednávania na deň 27.9.2010.

Ak ústavný súd nebude akceptovať môj názor o neprípustnosti danej sťažnosti, pri jeho rozhodovaní navrhujem zohľadniť tú skutočnosť, že súdny poplatok v danom konaní bol zaplatený až po viac ako dvoch rokoch od podania žaloby, a to na základe výzvy súdu, hoci sťažovateľ bol už v čase podania žaloby zastúpený právnym zástupcom, ktorému bola povinnosť zaplatenia poplatku (ako aj jeho výška) spolu s podaním žaloby nepochybne známa.

Priebežnosť   konania   možno   posudzovať   zo   strany   súdu   až   po   zaplatení   súdneho poplatku,   kedy   možno   konštatovať   ním   zavinený   prieťah   v   období   od   22.9.2008   do

10.3.2010. Obdobie, keď sa spis nachádzal na odvolacom Krajskom súde v Košiciach, nie som oprávnený posudzovať.

Pokiaľ   ide   o   výšku   žiadaného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľom,   túto   si uplatňuje ako náhradu za žalobou uplatňovanú ujmu, ktorú mu podľa jeho názoru spolu s úrokmi dlhuje žalovaná. Finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom ale nemôže suplovať žalobami uplatňované nároky. Sťažovateľovi tak zrejme nejde o odstránenie stavu právnej   neistoty   v   danom   konaní,   ale   získanie finančnej   čiastky,   ktorú by si   v prípade úspešnosti v spore uplatňoval od žalovanej (zdôvodnenie v poslednom odstavci na strane 2 podanej sťažnosti).

V   závere   môjho   vyjadrenia   Vám   oznamujem,   že   netrvám   na   konaní   ústneho pojednávania v danej veci a súhlasím s upustením od neho.“

Právny zástupca sťažovateľa v podaní zo 16. augusta 2010 oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 43 C 171/05 žalobcu G. S., (sťažovateľ) proti žalovanej V. R., bytom USA, o odporovateľnosť právneho úkonu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

- 11. mája 2005 sťažovateľ doručil žalobu okresnému súdu, vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 43 C 171/05 a pridelená sudkyni JUDr. B.,

- 16. mája 2005 okresný súd vyzval JUDr. J., právneho zástupcu sťažovateľa, aby v lehote 7 dní oznámil, z akého právneho predpisu vyvodzuje právomoc súdov Slovenskej republiky a príslušnosť Okresného súdu Košice II,

-   24.   mája 2005   JUDr.   J.   podaním   z   23.   mája 2005   doručil   odpoveď   na   výzvu okresného súdu,

- 11. októbra 2005 JUDr. J. doplnil podanie z 23. mája 2005,

- 1. februára 2006 okresný súd uznesením č. k. 43 C 171/2005-21 konanie zastavil,

-   27.   februára   2006   JUDr.   J.   oznámil   okresnému   súdu   skutočnosti   dôležité   pre konanie,

-   16.   marca   2006   sťažovateľ   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu z 1. februára 2006,

- 28. apríla 2006 spis bol doručený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), kde bol zaevidovaný pod sp. zn. 5 Co 193/06,

- 28. júla 2006 krajský súd vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k odvolaniu,

- 30. marca 2007 krajský súd uznesením č. k. 5 Co 193/2006-31 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. júna 2007) zrušil uznesenie okresného súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie,

- 13. júna 2007 bol spis doručený okresnému súdu,

-   12.   septembra   2007   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa   na zaplatenie súdneho poplatku za návrh 3 000 Sk v lehote 10 dní,

- 10. januára 2008 okresný súd uznesením sp. zn. 43 C 171/05 vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe, a právneho zástupcu sťažovateľa vyzval na oznámenie, či súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania,

- 23. januára 2008 JUDr. J. oznámil, že sťažovateľ súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania,

- 13. februára 2008 sa odporkyňa faxovým podaním vyjadrila k žalobe (doručené 20. februára 2008),

- 18. septembra 2008 okresný súd požiadal Okresný súd Košice I o zaslanie spisov týkajúcich sa spoločnosti I., s. r. o.,

-   18.   septembra   2008   žalovaná   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   pojednávaní nariadenom na 22. september 2008,

- 22. septembra 2008 Obchodný register Okresného súdu Košice I doručil spis sp. zn. Sro 5634-I., s. r. o.,

- 22. septembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ ani žalovaná neboli prítomní,   prítomný   bol   právny   zástupca   sťažovateľa,   pojednávanie   bolo   odročené   na neurčito,

- 10. marca 2010 okresný súd požiadal Okresný súd Košice I, obchodný register o zaslanie „Zmluvy   o   prevode   obchodného   podielu   z   24.   novembra   2004   –   prevod v obchodnej spoločnosti I. s.r.o. pána M. B., CSc. Na V. R., resp. o zaslanie celého spisu“,

- 16. marca 2010 Okresný súd Košice I doručil žiadané listiny,

- 21. júna 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. september 2010,

- 27. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, za sťažovateľa bol prítomný jeho právny zástupca, odporkyňa bola osobne prítomná, bolo odročené na neurčito na účely ďalšieho dokazovania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 171/2005 došlo k porušovaniu sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2 ústavy,   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom napadnutého občianskoprávneho konania je posudzovania právneho úkonu z hľadiska jeho odporovateľnosti, ktorú sťažovateľ namietal. Vec nemožno považovať za právne zložitú, preto ani dĺžka posudzovaného konania (5 rokov) nebola závislá od právnej zložitosti veci. Avšak   pri   posudzovaní   faktickej   zložitosti   nemožno   nezobrať do   úvahy   skutočnosť,   že obaja účastníci nežijú v Slovenskej republike.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania už viac ako päť rokov bez meritórneho rozhodnutia je jednoznačne neprimerané. Predseda okresného súdu konštatoval okresným súdom zavinený prieťah v období od 22. septembra 2008 do 10. marca 2010.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný v období od 24. mája 2005 do 1. februára 2006 (9 mesiacov), od 13. júna 2007 do 12. septembra 2007 (3 mesiace), od 13. februára 2008 do 18. septembra 2008 (7 mesiacov), od   22.   septembra   2008   do   10.   marca   2010   (18   mesiacov),   od   16.   marca   2010 do 27. septembra 2010 (6 mesiacov), celkovo teda okresný súd počas viac ako troch vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v   citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K   uvedenej   nečinnosti,   a   teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov   spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

Vzhľadom   na   to,   že   konanie   dosiaľ   nebolo   právoplatne   skončené,   ústavný   súd v súlade s ustanovením § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde vo výroku v bode 2 prikázal konajúcemu súdu, aby ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €, ktorú bližšie odôvodnil tak, že pre liknavosť súdu už nikdy nevymôže od odporcu svoju dlžobu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia). Za dva úkony vykonané v roku 2010 patrí odmena v sume dvakrát po 120,23 € k tomu dvakrát režijný paušál po 7,21 €, spolu   teda   v   sume   254,88   €   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o   uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2010