znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 325/06

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 27. marca 2007 v senáte zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť JUDr. S. C., V. K., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Úradu   justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. S. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici v období od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. decembra 2004 v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KÚV-25/OVEK-2001   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Úradu   justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva   Policajného zboru v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KÚV-25/OVEK-2001   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. S. C.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Úrad justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici   p o v i n n ý   vyplatiť mu do   dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4.   Úrad   justičnej   a   kriminálnej   polície   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru v Banskej Bystrici   j e   p o v i n n ý   uhradiť JUDr. S. C. trovy konania v sume 6 888 Sk (slovom   šesťtisícosemstoosemdesiatosem   slovenských   korún)   do dvoch   mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. E. Ľ., B.

5. Vo zvyšnej časti návrhu JUDr. S. C.   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť   JUDr. S.   C.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v   ktorej   tvrdil,   že   postupom   Krajského riaditeľstva   Policajného   zboru   v   Banskej   Bystrici,   úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície (ďalej   len   „krajské   riaditeľstvo“   alebo   „vyšetrovateľ“)   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. ČVS: KÚV-25/OVEK-2001   od   vydania   nálezu   ústavného   súdu   sp.   zn. IV. ÚS 210/04 z 15. decembra 2004 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

K prijatej sťažnosti sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrilo krajské riaditeľstvo podaním sp. zn. KRP-1546/JKP-2006 zo 7. novembra 2006, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 13. novembra 2006. V podaní oznámilo, že vo veci od vydania nálezu ústavného súdu vyšetrovateľ   vo   veci   konal,   a preto   sťažnosť   nepovažuje   za   dôvodnú,   a   súčasne chronologicky uviedlo všetky úkony krajského riaditeľstva v trestnej veci sťažovateľa.

K právnej a skutkovej zložitosti veci uviedlo, že „Hoci sa v sťažnosti sťažovateľa, ale aj   v   citovanom   náleze   konštatuje,   že   v   danej   veci   trestného   stíhania   sťažovateľa   nejde o skutkovo či právne zložité veci, vyšetrovatelia taký názor nezdieľajú. O zložitosti skôr svedčia aj prokurátormi prezentované dôvody vrátenia veci na doplnenie, ktoré sú v dvoch prípadoch vrátení diametrálne odlišné (po zmene osoby dozorujúceho prokurátora UŠP GP SR). Výraznejší odklon v charaktere veci v prospech skutkovej a právnej zložitosti vyplýva najmä z posledných úkonov trestného konania realizovaných v rámci druhého došetrovania, čo   má   tiež   prirodzene   negatívny   vplyv   na   trvanie   došetrovania.   Ďalej   je   faktom,   že sťažovateľ urobil v trestnej veci množstvo podaní aby sa vec vyriešila, tieto však boli iba písomného charakteru (alebo vyslovené ústne a následne protokolované do záznamu pri úkone preštudovania spisu) a výlučne sa v nich navrhuje aplikácia inštitútu o zastavení trestného stíhania“.

V   závere   vyjadrenia   k sťažnosti   krajské   riaditeľstvo   oznámilo,   že trvá   na konaní verejného ústneho pojednávania.

Ústavnému súdu bolo 23. novembra 2006 doručené stanovisko právnej zástupkyne sťažovateľa, z ktorého okrem iného vyplýva:

«v žiadnom prípade nemôžeme akceptovať doručené stanovisko, ktoré „nechápe“ úlohu štátu pri dodržiavaní namietaných ústavných práv sťažovateľa, pretože je len jeho vecou,   ako   organizuje   činnosť   policajných   zložiek   pri   vyšetrovaní   akejkoľvek   trestnej činnosti,   hoc   aj   domnelých   páchateľovi   aj   v   tomto   prípade   platí   voči   sťažovateľovi   - po politickej diskriminácii po r. 2000 predstaviteľmi justície z tábora KDH - známy bonmot, že   „obvineného   už   majú,   ale   páchateľa   ešte   nie“,   čo   zrejme,   ale   isto   robí   najväčšie problémy pri skončení začatého trestného stíhania.

Z hľadiska zodpovednosti štátu a jeho orgánu verejnej moci je právne bezvýznamná chybná   či   nevhodná   organizácia   práce   orgánov   činných   v   trestnom   konaní   (polície a prokuratúry) - za ktorú nesie zodpovednosť (osobnú, hmotnú) príslušný funkcionár týchto orgánov - či ich pracovná zaťaženosť alebo personálna poddimenzovanosť, či všeobecné nedostatky správnej povahy, ktoré sa aj v danej veci vzájomne prelínali, ale skutočnosť, že za prieťahovú dobu nedokázali túto vec meritórne skončiť.

Rovnako je právne bezvýznamná periodicita vykonávania jednotlivých procesných úkonov - aj tieto sú však v podaní umelo navýšené, keď úkony urobené v jednom časovom úseku sa nadčítavajú - ak tieto nesmerujú k skončeniu veci v primeranej dobe, naviac ak už vo veci konal ústavný súd o sťažnosti na prieťahy.

Absolútnou ignoráciou príslušného policajného orgánu ústavy SR je postup, že voči sťažovateľovi začali - fakticky - ďalšie trestné stíhanie bez toho, že by im dal k tomu súhlas ÚS SR; proti tomuto nezákonnému postupu uplatníme nárok na náhradu škody. Oddialiť   rozhodnutie   sa   snaží   policajný   orgán   aj   v   tejto   veci,   keď   trvá   na   jej   ústnom prejednaní, hoci niet čo dopĺňať; preto žiadame urýchlené pojednávanie a zároveň za toto podanie   pripočítať   ďalšie   trovy   vo   výške   2   730   Sk   +   164   Sk   +   19   %   DPH   (551 Sk) = 3 445 Sk.»

Ústavný   súd   zistil   z obsahu   sťažnosti,   z vyjadrení   krajského   riaditeľstva a vyšetrovacieho spisu nasledovný priebeh a stav trestnej veci v období po vydaní nálezu, teda od 15. decembra 2004 [(resp. v dobe od 4. novembra 2004, keď krajské riaditeľstvo prvýkrát   doručilo   návrh   na   podanie   obžaloby   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálna prokuratúra“)].

Rok 2005:

Dňa   15. apríla   prokurátor   špeciálnej   prokuratúry   vrátil   spis   vyšetrovateľovi na doplnenie   a   22.   apríla   vyšetrovateľ   spracoval   žiadosti   o   zbavenie   mlčanlivosti sudcov Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) a Okresného súdu Lučenec, aby mohli byť opätovne vypočutí ako svedkovia a zaslal ich predsedom týchto okresných súdov.

Dňa 26. apríla vyšetrovateľ žiadal špeciálnu prokuratúru o prehodnotenie dôvodnosti, resp. rozsahu pokynu prokurátora sp. zn. VII Gv 158/04-63 zo 14. apríla 2005.

Dňa   27.   apríla   vyšetrovateľ   predvolal   piatich   svedkov   a vyžiadal   si   správy o sťažovateľovi   (posudky   a výpis   z registra   trestov),   28.   apríla   upovedomil   advokáta sťažovateľa o úkonoch konania a 3. mája pribral do konania tlmočníka k výsluchu svedka.

Dňa 4. mája vyšetrovateľ vykonal výsluchy dvoch svedkov,   5. mája upovedomil advokáta sťažovateľa o úkonoch konania a na základe vyjadrenia predsedu okresného súdu spracoval opätovnú žiadosť o zbavenie mlčanlivosti sudkyne okresného súdu. Žiadosť bola zaslaná predsedovi Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“), pretože sudkyňa okresného súdu v rozhodnej dobe bola justičnou čakateľkou.

Dňa   6. mája bolo   vyšetrovateľovi   doručené   opatrenie   predsedu   Okresného   súdu Lučenec, 9.   mája   vykonal   vyšetrovateľ   výsluch   dvoch   svedkov,   10.   mája   upovedomil advokáta   sťažovateľa   o   úkonoch   konania   a   11.   mája   predvolal   znalca.   Dňa   12.   mája vyšetrovateľ   doručil   všeobecné   námietky   zaujatosti   sťažovateľa   svojmu   nadriadenému orgánu   za   účelom   zaujatia   stanoviska,   resp.   rozhodnutia.   Vyjadrenie   bolo   doručené vyšetrovateľovi 2. júna 2005.

Dňa   13. mája   vyšetrovateľ   upovedomil   advokáta   sťažovateľa   o   úkonoch   konania a predložil   originál   vyšetrovacieho   spisu   prokurátorovi   Krajskej   prokuratúry   v Banskej Bystrici za účelom preštudovania spisu. Dňa 16. mája vyšetrovateľ žiadal o zapožičanie originálu   súvisiaceho   vyšetrovacieho   spisu   z   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Lučenec   a   po   vyhotovení   fotokópie   listín potrebných pre trestné konanie spis vyšetrovateľ 26. mája vrátil.

Dňa   17.   mája vyšetrovateľ   vykonal   výsluchy   4   svedkov, 18.   mája výsluch   znalca a 20. mája výsluch ďalšieho svedka.

Dňa   23.   mája   zaslal   vyšetrovateľ   žiadosť   predsedovi   krajského   súdu,   aby   zbavil mlčanlivosti predsedu okresného súdu, a zároveň zaslal žiadosť aj predsedovi okresného súdu, v ktorej ho žiadal o zbavenie mlčanlivosti sudkyne tohto súdu.

Dňa 24. mája vyšetrovateľ požiadal predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   o   zbavenie   mlčanlivosti   predsedu   krajského   súdu,   predsedu okresného súdu o zbavenie mlčanlivosti   štyroch sudcov tohto súdu a 25. mája požiadal Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   o   vyjadrenie   k   činnosti   znalca. Dňa 1. júna mu boli doručené opatrenia predsedu okresného súdu o zbavení mlčanlivosti štyroch sudcov.

Dňa   8.   júna   vyšetrovateľ   upovedomil   advokáta   sťažovateľa   o   úkonoch   konania, 14. a 16. júna vykonal výsluchy štyroch svedkov.

Dňa 27. júna vyšetrovateľ upovedomil advokáta sťažovateľa o úkonoch konania, 29. júna vykonal výsluchy dvoch svedkov a požiadal predsedu okresného súdu o zaslanie jeho opatrení o presunoch agendy a zmenách rozvrhu práce na rok 1998 a súvisiaceho spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5 T 46/02.

Dňa   5.   septembra   vyšetrovateľ   vyzval   predsedu   najvyššieho   súdu,   aby   zbavil mlčanlivosti predsedu krajského súdu (žiadosť bola podaná 24. mája). Vyjadrenie predsedu najvyššieho súdu bolo doručené vyšetrovateľovi 19. októbra 2005.

Dňa 8. septembra vyšetrovateľ žiadal krajský súd o vyjadrenie k činnosti znalca.

Dňa   27. októbra   sťažovateľ   vzniesol   námietku   zaujatosti,   súčasťou   podania   bolo trestné   oznámenie   a návrh   na   zastavenie   trestného   stíhania.   Dňa   10.   novembra   krajské riaditeľstvo   nevylúčilo   vyšetrovateľa   z vykonávania   úkonov   trestného   konania, 21. novembra sťažovateľ   podal   sťažnosť   proti   tomuto   uzneseniu,   ktorú   doplnil

24. novembra a 25. novembra bola sťažnosť sťažovateľa zamietnutá.

Dňa 29. decembra bol druhýkrát podaný návrh na podanie obžaloby.

Rok 2006

Dňa 7.   februára bola trestná   vec vrátená   vyšetrovateľovi   prokurátorom   špeciálnej prokuratúry   na   doplnenie   a   8.   februára   vyšetrovateľ   požiadal   prokurátora   špeciálnej prokuratúry   o   upresnenie,   resp.   prehodnotenie   dôvodnosti   pokynu   na   doplnenie vyšetrovania.

Dňa   10.   februára   vyšetrovateľ   žiadal   predsedu   okresného   súdu   o   zbavenie mlčanlivosti   sudkyne   okresného   súdu,   aby   mohla   byť   konfrontovaná   ako   svedok so sťažovateľom,   13.   februára   žiadal   Mestský   úrad   a   Obvodný   úrad   vo   Veľkom   Krtíši o vypracovanie správy o sťažovateľovi a upovedomil jeho advokáta o úkonoch konania.

Dňa 21. februára vyšetrovateľ vykonal výsluch sťažovateľa, 22. februára vykonal konfrontáciu   medzi   sťažovateľom   a   svedkom   (sudkyňou   zbavenou   mlčanlivosti), 24. februára a 14. marca opätovne vypočul sťažovateľa.

Dňa 2. marca žiadal vyšetrovateľ krajské riaditeľstvo o vyjadrenie k jeho postupu, ktoré mu bolo doručené 5. apríla 2006.

Dňa   6.   marca   žiadal   Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   Humenné   (ďalej   len „obvodné   oddelenie“)   o   doručenie   predvolania   svedka   na   výsluch   a   7.   marca   2006 upovedomil advokáta sťažovateľa o úkonoch konania.

Dňa   15.   marca vyšetrovateľ   vykonal   výsluch   svedka   a   28. marca požiadal o spoluprácu   so zahraničnými   partnermi   prostredníctvom   Národnej   ústredne   Interpol ohľadom pobytu svedkyne na území USA.

Dňa 18. apríla vyšetrovateľ upovedomil advokáta sťažovateľa o úkonoch konania, 28. apríla vykonal výsluch svedka a vrátil spis okresnému súdu, 12. mája predložil správy o stave   konania   špeciálnej   prokuratúre,   23.   mája žiadal   obvodné   oddelenie   o vykonanie previerky pobytu svedka a 25. mája upovedomil advokáta sťažovateľa o úkonoch konania.

Dňa 24. mája žiadal vyšetrovateľ Slovenský pozemkový fond Bratislava o oznámenie osoby, ktorá ich bude ako poškodeného zastupovať vo veci, 7. júna spracoval zápisnice o vydaní veci podľa § 89 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (v znení zákona č. 650/2005 Z. z.) (ďalej len „Trestný poriadok“) a 8. júna vykonal výsluch sťažovateľa (posledný úkon mjr. Ing. F., prvého vyšetrovateľa).

Dňa 4. augusta vyšetrovateľ žiadal informáciu od Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš (prvý   úkon   npor.   JUDr.   S.,   druhého   vyšetrovateľa)   a   žiadal   VÚB,   a. s.,   Bratislava, o oznámenie osoby, ktorá ich bude ako poškodeného zastupovať vo veci.

Dňa   7.   augusta   a 10.   augusta   zaslal   vyšetrovateľ   stanovisko   riaditeľa   krajského riaditeľstva k stavu trestného konania a správu špeciálnej prokuratúre, 9. augusta požiadal o zaslanie výpisu z pozemkovej knihy a identifikáciu parciel Správu katastra Veľký Krtíš (ďalej len „správa katastra“) pre potreby znaleckého skúmania.

Dňa 11. augusta požiadal obvodné oddelenie o vypracovanie správy k výsledkom dovtedy   uskutočnených   previerok   k   zisteniu   pobytu   svedka,   upovedomil   advokáta sťažovateľa o úkonoch konania a žiadal správu katastra o stanovenie „BPEJ“ pozemkov.

Dňa 15. augusta pribral do konania znalkyňu z odboru poľnohospodárstva a znalca z odboru lesného hospodárstva, 22. augusta vykonal výsluch svedka, 24. augusta vykonal konfrontácie   medzi   sťažovateľom   a svedkom   a požiadal   Okresný   súd   Zvolen   o   podanie správy o stave konania vedeného pod sp. zn. 5 C 35/04.

Dňa   25.   augusta   vyšetrovateľ   pribral   do   konania   znalca   (právnickú   osobu) Kriminalisticko - expertízny ústav Bratislava na podanie posudku v odbore kriminalistika, odvetvie   písmoznalectva.   Dňa   4. a 6.   septembra   upovedomil   advokáta   sťažovateľa o úkonoch konania, 6. septembra vykonal aj výsluch sťažovateľa, 12. septembra vykonal výsluch   svedka,   15.   septembra   žiadal   o   vyjadrenie   Lesy   Slovenskej   republiky,   š. p., a 19. septembra vykonal výsluch svedka. Dňa 21. septembra vykonal konfrontáciu medzi sťažovateľom   a   dvoma   svedkami   a   27.   septembra upovedomil   advokáta   sťažovateľa o úkonoch   konania,   28.   septembra,   6.   októbra,   12.   októbra   vykonal   výsluch   svedkov a 10. októbra   upovedomil   advokáta   sťažovateľa   o   úkonoch   konania.   Dňa 17. októbra vykonal   výsluch   znalca   a   25.   októbra   upovedomil   advokáta   sťažovateľa o úkonoch konania. Dňa 30. októbra vykonal výsluch sťažovateľa, žiadal znalca o doplnenie znaleckého   posudku   a   31. októbra   upovedomil   advokáta   o   úkonoch   konania. Dňa 2. novembra   bol   vyšetrovateľovi   doručený   doplnok   znaleckého   posudku   znalca a 6. novembra vykonal výsluch svedka.

Dňa 7. novembra vyšetrovateľ zaslal správu o stave konania špeciálnej prokuratúre a 16. novembra okresnému   súdu.   Dňa   20. novembra   vyšetrovateľ   pre   účely   trestného konania požiadal najvyšší súd ako disciplinárny súd o identifikáciu skutkov, za ktoré sa vedie   disciplinárne   konanie   proti   sťažovateľovi.   Dňa 27. novembra   vyšetrovateľ   zaslal špeciálnej   prokuratúre   časť   vyšetrovacieho   spisu   a   6. decembra   oznámil   poškodeným, sťažovateľovi   a   jeho   advokátovi   termíny,   kedy   si   môžu   preštudovať   vyšetrovací   spis. Dňa 18. decembra   vyšetrovateľ   upozornil   sťažovateľa   na   zmenu   právnej   kvalifikácie jedného zo skutkov, za ktorý je stíhaný, a oboznámil sťažovateľa s vyšetrovacím spisom, kde obhajca sťažovateľa navrhol zastaviť trestné stíhanie.

Dňa   29. decembra 2006   vyšetrovateľ   podal   návrh   podľa   §   209   ods.   1   Trestného poriadku na zastavenie trestného stíhania sťažovateľa podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.

Dňa   8.   januára   2007   vyšetrovateľ zaslal   špeciálnej   prokuratúre   vyšetrovací   spis s prílohami   a   spismi   okresného   súdu   týkajúce   sa   rozhodovacej   činnosti   sťažovateľa vo vzťahu k ďalším vyšetrovaným skutkom.

Ústavný   súd   na   základe   žiadosti   krajského   riaditeľstva   nariadil   verejné   ústne pojednávanie vo veci na 27. marec 2007. Z verejného ústneho pojednávania, na ktorom sa zúčastnili   zástupcovia   krajského   riaditeľstva,   nevyplynuli   žiadne   nové   skutočnosti vo vzťahu k prerokúvanej veci.

Verejného ústneho pojednávania sa zúčastnil aj sťažovateľ bez právnej zástupkyne, ktorý taktiež neuviedol žiadne nové skutočnosti vo vzťahu k prerokúvanej veci a vyjadril sa, že trvá na svojej sťažnosti v celom rozsahu.

Sťažnosť na konanie v tejto veci pôvodne prijímal II. senát ústavného súdu. Pretože od 28. februára 2007 v súlade s rozvrhom práce na tento rok sa sudca spravodajca Ján Auxt stal predsedom III. senátu ústavného súdu, veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Ján Auxt, sa prerokúvajú v III. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prerokovala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom, na rozdiel od trestného konania súdneho, je podľa názoru ústavného súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba   stíhaná na základe uznesenia   o vznesení   obvinenia   voči   nej.   Právna   neistota   sa   týka   toho,   či   orgán   činný v prípravnom   konaní (spravidla   vyšetrovateľ)   navrhne podanie   obžaloby alebo navrhne, v závislosti   od   výsledkov   dokazovania   v   prípravnom   konaní,   iný   spôsob   konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania.

Trestný   poriadok   predpokladá,   že   v   prípravnom   konaní   môže   dochádzať   aj k prieťahom.   Preto   je   v   Trestnom   poriadku   počas   konania   v trestnej   veci   sťažovateľa ustanovené, že obvinený   a poškodený   majú právo kedykoľvek v   priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo chyby v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba prokurátorovi ihneď predložiť, musí prokurátor bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.

K odstráneniu   právnej   neistoty   v trestnom   konaní   prípravnom   preto   dochádza   až takým rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí bez toho, aby pokračovalo v trestnom konaní súdnom, alebo sa vydá rozhodnutie, na základe ktorého trestné konanie prípravné právoplatne končí bez podania návrhu na obžalobu trestne stíhanej osoby.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom a porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd skúmal vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím najmä skutkovú a právnu zložitosť veci (1), správanie sťažovateľa (2) a postup krajského riaditeľstva (3).

1. Keďže ústavný súd v trestnej veci sťažovateľa už v náleze sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. decembra 2004 konštatoval, že v danom prípade nejde o skutkovo a právne zložitú trestnú vec, pri hodnotení sa opieral najmä o tieto právne závery. Na druhej strane je však potrebné čiastočne uznať, že po vydaní nálezu a vyjadreniach špeciálnej prokuratúry trestné stíhanie sťažovateľa záviselo od ďalších skutkových zistení (výsluchov viacerých svedkov a zisťovania ich pobytu, vykonania znaleckého dokazovania a iných súvisiacich okolností ako zbavovanie mlčanlivosti   sudcov   všeobecných   súdov,   vrátenie veci   na doplnenie po podaní návrhu obžaloby) a vyšetrovateľ sa musel v tomto období zaoberať tiež vznesenými námietkami zaujatosti a sťažnosťou sťažovateľa proti pribratiu znalca do konania, čo mohlo čiastočne ovplyvniť doterajšiu dĺžku konania a stav jeho trestnej veci v prípravnom konaní. Pri dôraznejšom postupe krajského riaditeľstva (vyšetrovateľa) však bolo možné ukončiť trestné stíhanie, ktoré trvá už viac ako 5 rokov, skôr, navyše ak ústavný súd už raz (ešte v decembri 2004) nálezom konštatoval, že označené práva sťažovateľa v tomto konaní boli porušené.

Ústavný súd nie je toho názoru ako krajské riaditeľstvo, že sťažovateľ nevyčerpal od vydania nálezu všetky možnosti na preskúmanie činnosti vyšetrovateľa a nepodal žiadosť špeciálnej prokuratúre o preskúmanie jeho postupu, ak zastával názor, že vo veci dochádza k prieťahom, pretože zo spisu zistil, že tieto skutočnosti namietal v podaní z 2. júna 2006 označenom ako „Návrh na okamžité zastavenie trestného stíhania - urgencia“, ktoré bolo doručené špeciálnej prokuratúre 7. júna 2006, v dôsledku čoho musel vyšetrovateľ podávať špeciálnej prokuratúre neskôr správy o stave konania.

2.   Pri   hodnotení   druhého   kritéria   „správanie   sťažovateľa   v priebehu   trestného stíhania ústavný súd nezistil, že by jeho správanie výrazným spôsobom ovplyvnilo priebeh konania.

3.   Čo   sa   týka   postupu   vyšetrovateľa,   ústavný   súd   zistil,   že   v jeho   trestnej   veci dochádzalo   k nečinnosti   po   vydaní   nálezu   ústavného   súdu,   aj   keď   iba   v menších intervaloch, ako to vyplýva z chronológie úkonov a vyšetrovacieho spisu. Vyšetrovateľ od vydania nálezu opätovne v decembri 2005 spracoval návrh na podanie obžaloby, ktorý bol prokurátorom   špeciálnej   prokuratúry   druhýkrát   vrátený   na   doplnenie   a   došetrenie (vo februári   2006),   čo   ústavný   súd   hodnotí   ako   nesústredenú   činnosť   vyšetrovateľa (krajského   riaditeľstva).   Hoci   boli   úkony   vykonávané   priebežne,   ústavný   súd   zistil   aj krátkodobé obdobia nečinnosti v roku 2005 - od 29. júna, keď vykonal výsluch svedkov, do 5. septembra, keď vypracoval výzvu predsedovi najvyššieho súdu, od 8. septembra, keď žiadal krajský súd o vyjadrenie k činnosti znalca, do 10. novembra, keď krajské riaditeľstvo nevylúčilo vyšetrovateľa z vykonávania úkonov trestného konania, a od 8. júna 2006, keď vykonal výsluch   sťažovateľa, do   4.   augusta   2006,   keď   vypracoval   dožiadanie   Okresnej prokuratúre Veľký Krtíš.

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol,   že postupom krajského riaditeľstva došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Preto   ústavný   súd   prikázal   krajskému   riaditeľstvu,   aby   v trestnej   veci   vedenej   pod sp. zn. ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pri   určení   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   keď priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil   úvahou,   že   cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany porušeného   základného   práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k   porušeniu   došlo spôsobom,   ktorý   vyžaduje   poskytnutie   vyššieho   stupňa   ochrany,   nielen   deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Podľa názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený v tejto trestnej veci, nerešpektovali a porušovali základné práva sťažovateľa i vzhľadom na to, že v tejto veci ústavný súd už raz (v decembri 2004) nálezom rozhodol o porušení označeného základného práva sťažovateľa v tomto konaní. Takýto prístup k nálezom ústavného súdu a k odstraňovaniu príčin vedúcich k záverom o porušovaní základných práv ohrozuje dôveru občanov k princípom právneho štátu.

Ústavný súd preto na dovŕšenie ochrany porušeného základného práva podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   považoval   za   potrebné   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie v sume 60 000 Sk. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia pre sťažovateľa v tejto veci je odôvodnené i tým, že sťažovateľ ako trestne stíhaná osoba bol vystavený účinkom trestného stíhania počas ďalšej doby (viac ako 2 roky), ktorá sa nedá ničím ospravedlniť, berúc do úvahy spolu nečinnosť 6 mesiacov po vydaní nálezu ústavného súdu a neskončenie trestného stíhania sťažovateľa ani po 5 rokoch od jeho začatia.

Úspešnému   sťažovateľovi   ústavný   súd   podľa   §   36   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov priznal úhradu trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   (prípravu   a   prevzatie   zastúpenia   a podanie sťažnosti) po 2 730 Sk, k tomu dvakrát režijný paušál po 164 Sk a 19 % daň z pridanej hodnoty   v sume   1   100   Sk,   spolu   6   888   Sk   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd vychádzal pri priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk.

Vzhľadom   na   čl. 133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.