znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 324/2013-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa   Mészárosa (sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť   M.   V.,   zastúpeného   advokátkou Mgr. Gabrielou   Hlavinkovou,   Advokátska   kancelária,   1.   mája   174/13,   Trenčín,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Trenčín   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   D   6174/1993   v období   po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 321/2010-26 z 24. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Trenčín   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18 D 6174/1993   v období   po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 321/2010-26 z 24. novembra 2010   p o r u š e n é   b o l o.

2. M.   V.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   6   500   €   (slovom šesťtisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Trenčín   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. V.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 413,91 € (slovom štyristotrinásť eur a deväťdesiatjeden centov), ktorú j e   Okresný súd Trenčín   p o v i n n ý zaplatiť   na   účet   jeho   advokátky   Mgr.   Gabriely   Hlavinkovej,   Advokátska   kancelária, 1. mája 174/13, Trenčín, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č. k. II. ÚS 324/2013-9   z   5.   júna   2013   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   M.   V.   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993 v období po   rozhodnutí   ústavného   súdu   č.   k.   I.   ÚS   321/2010-26   z 24. novembra   2010   (ďalej   aj „napadnuté konanie“).

2.   Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   poukázal   predovšetkým   na   to,   že   napadnuté dedičské   konanie   ani   do   podania   predmetnej   ústavnej   sťažnosti   nebolo   právoplatne rozhodnuté napriek tomu, že ústavný súd mu už svojím nálezom č. k. I. ÚS 321/2010-26 z 24. novembra 2010 „dal za pravdu“, teda vyslovil porušenie jeho označených základných práv a aj prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Z obsahu   sťažnosti   ďalej   vyplynulo,   že: „Bohužiaľ   v   rýchlosti   a   odbornosti vybavenia dedičskej veci sa nič nezmenilo. Za roku 2011 sa jediným posunom vo veci bolo to,   že   notárka   začala   finalizovať   zoznam   vecí   a práv   patriacich   do   dedičstva   a za   tým účelom   prikázala   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   zabezpečenie   zápisu   chaty,   ktorá   je predmetom   dedenia,   do   katastra   nehnuteľností,   čo   právna   zástupkyňa   sťažovateľa, na náklady sťažovateľa bezodkladne zabezpečila(...). Medzi tým v auguste 2011 zomrela dedička   -   manželka   poručiteľa,   pani   G.   V.,   čo   sme   notárke   tiež   bezodkladne   oznámili. Následne sme čakali do januára, kedy sme od súdneho komisára obdržali absurdnú výzvu, na   ktorú   sme   nepovažovali   za   potrebné   reagovať,   avšak   výzva   nám   prišla   opätovne vo februári a odpoveď na výzvu uvádzame v prílohe(...)

Následne nám prišlo predvolanie na pojednávanie k notárke na dňa 5. 6. 2012, kedy notárka veci prejednala a každý účastník uviedol svoj návrh. Uznesenie o dedičstve nám bolo doručené súdom až 27. 11. 2012(...)

Sťažovateľ   nebol   spokojný   s   rozhodnutím   o   dedičstve   a   preto   podal   odvolanie Rovnako jeho sestra B. V.(...)

Okrem toho sa sťažovateľovi začali sťažovať susedia okolitých nehnuteľností, ktoré trpia tým, že predmet dedičstva nemá vlastníka, chátra a rozmnožujú sa tu aj nebezpečné rastliny. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nemá od nehnuteľnosti ani kľúče a nemá ani istotu toho, že bude vlastníkom, nemôže sa o toto ani postarať(...)

Prekvapuje nás, že v iných prípadoch súdy vedia okamžite a bez závažných dôvodov zmeniť notára, ktorý má prejednať dedičstvo, ale v tomto prípade na opakované žiadosti sťažovateľa v minulosti toto Okresný súd v Trenčíne nespravil.

Sťažovateľ sa domáhal, aby súd rozhodol o dedičstve, ktoré nie je obsiahle ani inak právne náročné, v ktorom je niekoľko závetov poručiteľa ale žiadny z dedičov ani jeden závet na súde nenapadol námietkou neplatnosti. (...)“

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Trenčíne vo veci vedenej pod sp. zn. 18D 6174/1993 porušil právo M. V., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

2. Okresnému súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 18D 6174/1993 sa prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá.

3. M. V. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur(...), ktoré je Okresný súd v Trenčíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. V. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 275,95 Eur(...), ktorú je   Okresný   súd   v   Trenčíne   povinný   vyplatiť   na   účet   jeho   advokátky   Mgr.   Hlavinkovej Gabriely, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr   988/2013 z 18. augusta 2013 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 3. septembra 2013.

3.1   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedla   tieto   relevantné skutočnosti:

„(...) Okolnosti uvádzané právnou zástupkyňou sťažovateľa v sťažnosti doručenej ústavnému   súdu   19.   02.   2013(...)   týkajúce   sa   skutkového   stavu   veci   sú   len   sčasti pravdivé(...).   Súd(...)   vykonával   viaceré   opatrenia   na   zabezpečenie   plynulého   konania vo veci.   Toho   času   sa   vo   veci   riadne   koná(...),   dávam   do   pozornosti   neprimeranú požiadavku sťažovateľa na odškodnenie, a to predovšetkým preto, že súd urobil potrebné opatrenia, aby sa vo veci konalo. Sťažovateľovi už odškodnenie priznané bolo, a preto zadosťučinenie, ktorého sa domáha vo výške 10.000 €, je úplne neprimerané.“

3.2   Právna zástupkyňa sťažovateľa   v reakcii   na uvedené   vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zaujala toto stanovisko:

„Nedomnievame sa, že náš návrh je len čiastočne pravdivý ako to uvádza Okresný súd Trenčín vo svojom vyjadrení. Všetky skutočnosti, ktoré sme v našej sťažnosti uviedli sa zakladajú na faktoch a z pozície advokáta nie je v mojej kompetencii ani to nie je mojou povinnosťou zisťovať, aké interné opatrenia robí súd s notárom ako súdnym komisárom(...) Prekvapuje ma tvrdenie Okresného súdu v Trenčíne, že odškodné vo výške 10 000,00 Eur, ktoré žiada sťažovateľ je neprimerané. Práve také odškodné totiž Okresný súd v Trenčíne už zaplatil jeho sestre pani B. V., ktorá sa sťažovala podľa našich informácii, na prieťahy v tomto dedičskom konaní priamo na Ústavný súd bez toho, aby sa najskôr sťažovala na prieťahy u predsedu Okresného súdu v Trenčíne. Nemyslíme si, že súd a notár konajú priebežne. Vykonanie jedného úkonu, či už notárom alebo súdom za šesť mesiacov, aby sa akože zachovala lehota, ktorej prekročenie sa považuje za prieťahy v konaní je značne alibistické.   K   dnešnému   dňu   Vám   ani   z   hlavy   nedokážem   uviesť,   kedy   naposledy   sa v dedičskej veci niečo dialo, ale mám pocit, že tento rok určite nie.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy   a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, z oznámenia   súdnej   komisárky   Notárskej   komory   Slovenskej   republiky   o vykonaných úkonoch v danej veci a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 18 D   6174/1993   v období   po   rozhodnutí   ústavného   súdu   č.   k.   I.   ÚS   321/2010-26 z 24. novembra 2010:

«03. 12. 2010 - spis z okresného súdu doručený súdnej komisárke JUDr. Zuzane Lutášovej

07. 12. 2010 - vykonaný súpis majetku podľa aktuálnych dokladov katastra

06. 05. 2011 - spis doručený okresnému súdu na nahliadnutie(...)

13. 05. 2011 - vrátenie spisu z okresného súdu súdnej komisárke

22.   07.   2011   -   odoslanie   súpisu   majetku   účastníkom   konania   s   výzvou,   aby do 30. 09. 2011 písomne oznámili svoje námietky

22. 07. 2011 - predvolanie právnej zástupkyne sťažovateľa advokátky Mgr. Gabriely Hlavinkovej za účelom „kontroly pripraveného súpisu majetku a zápisu neevidovanej chaty do katastrálnej evidencie“

26. 07. 2011 - súdnou komisárkou spísaná zápisnica, právnej zástupkyni sťažovateľa uložená   povinnosť   „vykonať   úkony   k zápisu chaty   č.   s.   923   k.   ú.   O.   do   katastrálnej evidencie“

14.   10.   2011   -   dožiadanie   Okresného   súdu   Bratislava   IV   o   oznámenie   okruhu dedičov po manželke poručiteľa G. V. zomrelej 20. 8. 2011

12.   01.   2012   -   urgencia   žiadosti   adresovanej   Okresnému   súdu   Bratislava   IV „o doručenie okruhu dedičov po neb. manželke poručiteľa G. V.“ súdnou komisárkou

12. 01. 2012 - žiadosť o poskytnutie informácie, v akom štádiu sa nachádza dedičské konanie po nebohej G. V. a doručenie potvrdenia o okruhu dedičov adresovaná advokátovi JUDr. Jurajovi Trokanovi a Mgr. Gabriele Hlavinkovej súdnou komisárkou

07.   02.   2012   -   výzva   na   súčinnosť,   doručenie   potvrdenia   o okruhu   dedičov   po manželke poručiteľa G. V. alebo osvedčenia (uznesenia) v jej dedičskej veci do 29. februára 2012   adresovaná   advokátom   JUDr.   Jurajovi   Trokanovi   a Mgr.   Gabriele   Hlavinkovej súdnou komisárkou

13.   02.   2012   advokátka   Mgr.   Gabriela   Hlavinková   reagovala   na   uvedenú   výzvu súdnej komisárky

03. 05. 2012 - výzva okresného súdu súdnej komisárke na predloženie spisu

11.   05.   2012   -   vytýčenie   termínu   pojednávania   na   5.   júna   2012   a   predvolanie účastníkov konania súdnou komisárkou

15. 05. 2012 - odoslanie spisu okresnému súdu

31. 05. 2012 - vrátenie spisu súdnej komisárke

05. 06. 2012 – sa uskutočnilo dedičské pojednávanie na ktorom k uzavretiu dedičskej dohody medzi účastníkmi nedošlo

18. 06. 2012 opatrením (č. 8) predsedníčka krajského súdu JUDr. Aleny Radičovej zastavila s okamžitou platnosťou nápad vecí súdnej komisárke JUDr. Zuzane Lutašovej do 30. 11. 2012

04. 07. 2012 - predloženie spisu okresnému súdu s vypracovaným návrhom uznesenia č. k. 18D 6174/1993-703

10. 07. 2012 - záväzný pokyn sudcu okresného súdu adresovaný súdnej komisárke vzhľadom na ďalší postup vo veci

26. 07. 2012 okresný súd vrátil spis súdnej komisárke na doplnenie návrhu uznesenia

16. 08. 2012 – predsedníčka okresného súdu žiada notársku komisárku o oznámenie stavu konania

06.   09.   2012   notárska   komisárka   reagovala   na   uvedenú   žiadosť   predsedníčky okresného súdu

24. 10. 2012 - upozornenie súdnej komisárky predsedníčkou okresného súdu č. k. Spr 954/2012-726   na   nečinnosť   a možnosť   iniciácie   disciplinárneho   stíhania   v prípade ďalších prieťahov

02.   11.   2012   -   predloženie   spisu   okresnému   súdu   s prepracovaným   návrhom uznesenia

20. 11. 2012 – okresný súd schválil dedičské uznesenie č. k. 18D 6174/1993-737 o určení všeobecnej hodnoty dedičstva a potvrdení nadobudnutia dedičstva(...)

10. 12. 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti dedičskému uzneseniu č. k. 18D 6174/1993-737

12. 12. 2012 - uznesenie č. k. 18D 6174/1993-747, ktorým okresný súd ukladá M. V. zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti uzneseniu č. k. 18D 6174/1993-737

18.   12.   2012   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   dedičky   Mgr.   B.   V. k odvolaniu sťažovateľa

27. 12. 2012 podala odvolanie proti uzneseniu č. k. 18D 6174/1993-737 aj dedička Mgr. B. V.

07. 01. 2013 - uznesenie č. k. 18D 6174/1993-756, ktorým okresný súd ukladá Mgr. B. V. zaplatiť súdny poplatok za odvolanie

23. 01. 2013 - úradný záznam č. k. 18D 6174/1993-760, sudkyňa odvolaniu proti uzneseniu č. k. 18D 6174/1993-737 vydaného vyšším súdnym úradníkom nemieni vyhovieť v plnom rozsahu a spis predkladá Krajskému súdu v Trenčíne

29. 01. 2013 - uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6 CoD/1/2013-763, ktorým sa zrušuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu a vec sa mu vracia na ďalšie konanie, (právoplatnosť 4. marca 2013)

14. 03. 2013 - spis predložený súdnej komisárke na ďalšie konanie s pokynmi ako postupovať vo veci

15.   04.   2013   -   žiadosť   „vyjadrenie   o cene   huslí“   súdnej   komisárky   adresovaná právnym zástupcom účastníkov konania

06. 05. 2013 sťažovateľ reagoval na dotaz súdnej komisárky

13. 05. 2013 dedička Mgr. B. V. reagovala na dotaz súdnej komisárky

13.   08.   2013   -   v   úradnom   zázname   sudkyňa   konštatuje,   že podanie   Mgr.   B. V., v ktorom konštatuje, že súdna komisárka „koná výlučne v prospech druhého dediča M. V.“ nemá náležitosti námietky zaujatosti a nebude sa naň prihliadať

13. 08. 2013 - oznámenie adresované právnym zástupcom Mg. B. V., v ktorom sa konštatuje, že na jej námietku sa nebude prihliadať a nebude sa o nej rozhodovať.»

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 6174/1993 v období po rozhodnutí ústavného   súdu   č.   k.   I.   ÚS   321/2010-26   z 24. novembra   2010   dochádza   opätovne k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.  

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o ústavných   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (a   rovnako   aj   práva   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. I. ÚS 41/02).

Ústavný   súd   už   v rámci   svojej   predchádzajúcej   rozhodovacej   činnosti   judikoval, že úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno   spôsobiť   zbytočné   prieťahy,   za   ktoré   nesie   zodpovednosť   všeobecný   súd (III. ÚS 47/00).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd – rovnako ako v náleze č. k. I. ÚS 321/2010-26 – konštatuje, že dĺžka posudzovaného konania ani v napadnutom období nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení   vo   vzťahu   k napadnutému   obdobiu   nepoukázala   na   skutkovú   alebo   právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom období k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľ síce v posudzovanom štádiu konania využil možnosti   podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku   (odvolanie   proti   uzneseniu   č.   k. 18 D 6174/1993-737 z 20. novembra 2012), avšak využitie možností daných účastníkom konania procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v období   po rozhodnutí ústavného súdu č. k. I. ÚS 321/2010-26 z 24. novembra 2010, avšak nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že posudzované konanie začalo 26. júla 1993, teda trvá už viac ako   20   rokov,   pričom   takáto   dĺžka   dedičského   konania   je   už   sama   osebe   celkom jednoznačne neprimeraná, keďže nesporne hraničí s denegatio iustitie. Konanie notárskej komisárky   v posudzovanom   období   bolo   značne   neefektívne   (napr.   došlo   k zrušeniu uznesenia   č.   k.   18   D   6174/1993-737   z   20.   novembra   2012).   Okrem   uvedeného   aj z chronológie   úkonov   (bod   II   tohto   nálezu)   vyplýva,   že   notárska   komisárka   bola v posudzovanom   období   opakovane   bez   akýchkoľvek   zákonných   alebo   iných   dôvodov nečinná,   konkrétne   napr.   od   7.   decembra   2010   do   22.   júla   2011   (sedem   mesiacov), od 13. februára 2012 do 11. mája 2012 (tri mesiace), od 26. júla 2012 do 2. novembra 2012 (tri   mesiace).   Uvedená   nečinnosť   notárskej   komisárky   nie   je   ničím   ospravedlniteľná, pretože   minimálne   jeden   rok   nevykonávala   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas dedičského konania nachádzal, čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   a   dohovoru (I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je netolerovateľné, keďže ústavný súd v danej veci už vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na bezprieťahové konanie a prikázal vo veci konať bez   prieťahov,   napriek   tomu   sa   napadnutému   konaniu   nevenovala   osobitná   pozornosť a neprijali sa účinné opatrenia. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   a   v súlade   so   svojou   doterajšou   rozhodovacou činnosťou ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie posudzovanej dedičskej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených základných práv tiež navrhol, aby   ústavný   súd   svojím   rozhodnutím   prikázal   okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na to, že ústavný súd už vo svojom rozhodnutí č. k. I. ÚS 321/2010-26 prikázal okresnému súdu konať v dedičskej veci sp. zn. 18 D 6174/1993 bez   zbytočných   prieťahov,   neprichádzalo   už   do   úvahy   v okolnostiach   danej   veci rozhodnutie podľa   § 56   ods.   3   písm.   a) zákona o ústavnom   súde   (m.   m.   II.   ÚS   96/06, IV. ÚS 45/07, IV. ÚS 99/07), preto o uvedenom návrhu sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € najmä preto, že jeho právna neistota naďalej trvá a „v rýchlosti a odbornosti vybavenia dedičskej veci sa nič nezmenilo“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd   preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané priznať mu v sume 6 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol najmä na neobyčajne   dlhé   (viac   ako   20   rokov)   trvanie   napadnutého   konania,   na   skutočnosť,   že v konaní   č.   k.   I.   ÚS   321/2010-26   už   vyslovil   porušenie   označených   práv   sťažovateľa, prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a už priznal sťažovateľovi zadosťučinenie v sume   3 500   €.   Ústavnému   súdu   tiež   neušlo   pozornosti,   že   aj   vo   vzťahu   k inému účastníkovi napadnutého konania bolo vyslovené porušenie označených základných práv (pozri I. ÚS 403/2011), bolo priznané zadosťučinenie v značnej sume (10 000 €), napriek tomu   dodnes   nedošlo   k právoplatnému   skončeniu   danej   dedičskej   veci.   Podľa   názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený v tejto veci, nerešpektovali a porušovali základné práva účastníkov konania pred všeobecným súdom (súdnym komisárom). Takýto prístup všeobecných súdov k rozhodnutiam ústavného súdu a k odstraňovaniu príčin vedúcich k záverom o porušovaní základných práv účastníkov je neakceptovateľný, pretože ohrozuje dôveru občanov k princípom   právneho štátu (m. m. III. ÚS 158/07, III. ÚS 55/2013).

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   a   spísanie   ústavnej   sťažnosti z 3. februára 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 3. septembra 2013). Za tri úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume trikrát po 130,16 € a režijný paušál trikrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove 413,91 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o trovách   právneho   zastúpenia   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2014