znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 324/09-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť K. M., K., D. H., K., T. Z., K., a K. S., Č., zastúpených advokátom   JUDr.   D.   B.,   K.,   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 16/2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   K.   M.,   D.   H.,   T.   Z.   a K.   S. o d m i e t a   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta 2009   doručená   sťažnosť   K.   M.,   K.,   D.   H.,   K.,   T.   Z.,   K.,   a K.   S.,   Č.   (ďalej   len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 16/2008.

Z obsahu sťažnosti najmä vyplýva, že: „(...) Sťažovatelia podali na Okresný súd Bratislava   I   žalobu   -   návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   -   zo   dňa   15.   3.   2007, o zaplatenie   47.629,99.-   Sk   s   príslušenstvom.   Okresný   súd   Bratislava   I   postupoval nasledovne:

Dňa 15. 5. 2007 vydal súd vo veci Platobný rozkaz sp. zn. 2Ro 903/2007, ktorý bol sťažovateľom doručený dňa 9. 10. 2007.

Podaním   zo   dňa   24.   10.   2007   bol   sťažovateľom   na   vyjadrenie   doručený   odpor podaný odporcom.

Sťažovatelia sa k podanému odporu vyjadrili podaním zo dňa 8. 4. 2008 a zároveň požiadali o vytýčenie termínu pojednávania.

Dňa 9. 1. 2009 sťažovatelia opätovne zaslali konajúcemu súdu žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania.

Dňa   14.   4.   2009   sťažovatelia   podali   Predsedovi   Okresného   súdu   Bratislava   I sťažnosť na prieťahy v konaní. Na túto sťažnosť sťažovatelia do dnešného dňa neobdržali žiadnu odpoveď.

Dňa 14. 5. 2009 vo veci konajúci súd doručil sťažovateľom vyjadrenie žalovaného zo dňa 14. 10. 2008 a vytýčil termín pojednávania na deň 22. 6. 2009.

Pojednávanie vytýčené na deň 22. 6. 2009 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti žalovaného na neurčito.

(...) Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10C 16/2008 - nepostupoval v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä nekonal bez zbytočných prieťahov tak, aby bolo konanie vo veci hospodárne, efektívne a aby boli dodržané práva a právom chránené záujmy účastníkov konania

- svojim postupom porušil základné právo sťažovateľov na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd. (...)“.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:„1. Právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10C 16/2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10C 16/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1.200.- EUR (slovom jedentisícdvesto   eúr),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I   povinný   vyplatiť   sťažovateľom spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v sídle Ústavného súdu Slovenskej republiky. Okresný súd Bratislava I vykoná platbu na číslo účtu, ktoré jej sťažovatelia uvedú.

4. Sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 755,66.- EUR (slovom sedemstopäťdesiatpäť eúr a šesťdesiatšesť centov), ktorú je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť advokátovi JUDr. D. B. do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v sídle Ústavného súdu Slovenskej republiky. Okresný súd Bratislava I vykoná platbu na číslo účtu, ktorý jej JUDr. D. B. uvedie.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).

Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 16/2008.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu, ktorý si zadovážil, zistil, že sťažovatelia podali návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   19.   marca   2007,   súdny   poplatok   za   návrh   však zaplatili až po výzve okresného súdu o dva mesiace neskôr. Okresný súd následne obratom vo veci vydal platobný rozkaz. Po podaní odporu okresný súd v celku plynule vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu veci. Okresnému súdu možno vytknúť niekoľkomesačnú nečinnosť medzi tým, ako mu bolo doručené stanovisko odporcu k vyjadreniu sťažovateľov, a nariadením pojednávania 22. júna 2009.

Ďalšiemu   plynulému   priebehu   konania   zabránil   sťažovateľ   v   1.   rade,   pretože   sa nedostavil na pojednávanie a konajúci súd musel vyvíjať úsilie pri zisťovaní adresy jeho trvalého bydliska, pretože ani jeho právny zástupca ho s istotou nemohol uviesť.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup   dotknutého   súdu   nemusí   vyznačovať   takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   I.   ÚS   63/00).   Ústavný   súd   už   vo   svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01). Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou   preto neprichádza do   úvahy, aby ústavný súd   mohol   postup okresného   súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2009