znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 324/06-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   22. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   podľa   čl.   6   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. Ps 12/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2006 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   podľa   čl. 6   Dohovoru   o   ochrane   ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom pod sp. zn. Ps 12/04.

Súčasne žiadal o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným súdom, čo odôvodnil tým,   že: „bude   úspešný   v konaní,   je   porušované   jeho   základné   ľudské   právo   podľa medzinárodného   dohovoru   v znení   protokolu   č.   11   čl.   6   -   konanie   spravodlivé bez zbytočných prieťahov; sťažovateľ je plne invalidný, nemá možnosť zárobku; toho času je bez príjmov od júna 2006; vyhral na Najvyššom súde SR nad Sociálnou poisťovňou, dňa 31. 05. 2005, napriek tomu Soc. poisťovňa nekoná, nevyrúbila dodnes invalidný dôchodok. Dávky v núdzi boli zrušené, lebo sťažovateľ dostal satisfakciu za úspešné konanie pred ESĽP č. k. 46844/99. Sťažovateľ nie je povinný minúť peniaze - satisfakciu - len preto, že OS BA II je nečinný!“

Ústavný   súd   uznesením   sp. zn.   II. ÚS 324/06   rozhodol   10. októbra 2006   tak, že žiadosti   sťažovateľa   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   nevyhovel   s   odôvodnením, že u sťažovateľa   nie   sú   splnené   podmienky   na   ustanovenie   právneho   zástupcu   na   jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, a súčasne mu dal možnosť do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia predložiť splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní   pred   ústavným   súdom.   V odôvodnení   citovaného   uznesenia   taktiež   uviedol, že v prípade   nesplnenia   tejto   povinnosti   bude   jeho   sťažnosť   odmietnutá   pre   nesplnenie zákonom   predpísaných   náležitostí   podľa   § 25   ods. 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“). Uznesenie sťažovateľ prevzal osobne 2. novembra 2006.

Na uznesenie ústavného súdu reagoval sťažovateľ podaním zo 4. novembra 2006, v ktorom oponuje tvrdeniam ústavného súdu, že jeho majetkové pomery mu umožňujú zvoliť si advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pričom jeho ďalšie vyjadrenia v podaní nesúvisia s jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu.

Sťažovateľ   nepredložil   ústavnému   súdu   splnomocnenie   pre   advokáta   na   jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde napriek   tomu,   že   na   splnenie   tejto   povinnosti   bol   upozornený   a   vyzvaný   uznesením ústavného súdu, a z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom   predpísaných   náležitostí   podľa   § 25 ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   (obdobne II. ÚS 220/06).

Ústavný   súd   opätovne   pripomína,   že   od   povinného   zastúpenia   advokátom,   ktoré vyžaduje ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, nemožno upustiť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 22. novembra 2006