znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 323/2010-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júla   2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   K.,   V.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   Ď., Advokátska kancelária, Ž., pre porušenie základných práv podľa čl. 16, čl. 17 ods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 a 3 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. k. 9 Co 284/2008-104 z 12. marca 2009 a rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 13 C 284/2004-83 z 1. apríla 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2010 doručená   sťažnosť   Ing.   J.   K.,   V.   (ďalej len „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. J. Ď., Advokátska kancelária, Ž., ktorou namietal porušenie základných práv podľa čl. 16, čl. 17 ods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 2 ods. 2 a 3 a s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) č. k. 9 Co 284/2008-104 z 12. marca 2009 a rozsudkom Okresného   súdu   Žilina   (ďalej len   „okresný   súd“   alebo   „prvostupňový   súd“) č. k. 13 C/284/2004-83 z 1. apríla 2008.

2.   Zo   sťažnosti   a   z   pripojených   listinných   dôkazov   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol odporcom v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 284/2004 o vypratanie nehnuteľnosti a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Rozsudkom okresného súdu č. k 13 C 284/2004-83 z 1. apríla 2008 bola sťažovateľovi ako odporcovi uložená povinnosť vypratať   nehnuteľnosť   a   odovzdať   ju   navrhovateľovi,   vzájomný   návrh   sťažovateľa bol zamietnutý   a   sťažovateľovi   bola   uložená   povinnosť   nahradiť   navrhovateľovi trovy konania. Na   základe   podaného   odvolania   sťažovateľa   krajský   súd   rozsudkom č. k. 9 Co 284/2008-104 z 12. marca 2009 potvrdil napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu a sťažovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania.

3. Sťažovateľ   považuje   rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   13   C   284/2004-83 za nezrozumiteľný, ako aj nevykonateľný, pretože podľa jeho názoru nie je zrejmé, „čo má fakticky odporca vypratať“. Sťažovateľ spochybňuje právny úkon nadobudnutia žalovanej nehnuteľnosti   kúpnou   zmluvou   a   namieta,   že   okresný   súd   sa   nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré uviedol vo vzájomnom návrhu z 8. januára 2008, a ďalej v podaní uvádza, že „sa nestotožňuje s konštatovaním súdu o tom, že odporca nesplnil zákonom požadované podmienky vydržania v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka“.

4. Podľa   sťažovateľa „Vzhľadom   k   tomu,   že   Okresný   súd   pri   posudzovaní vzájomného   návrhu   dospel   k   nesprávnym   skutkovým   a   právnym   záverom,   došlo k nesprávnemu súdnemu rozhodnutiu. Krajský súd v predmetnom rozhodnutí napriek vyššie uvedeným skutočnostiam rozsudok Okresného súdu v Žiline 13 C 284/2004-83 potvrdil.... Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   dotknutý   Krajský   súd   v   Žiline   a   Okresný   súd   v   Žiline nesprávne   interpretoval   a   v   rozpore   s   Ústavou   aplikoval   na   daný   prípad   príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka § 134 a nasl.“, čím malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu označeným ustanovení ústavy a dohovoru.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné právo Ing. J. K. podľa článkov čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „Ústava“)   a   porušenie   jeho   základných   práv v čl. 16, čl. 17, ods. 1 a 5 a čl. 46 ods. 1, 2 č. čl. 47 ods. 1, 2, 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. k. 9 Co 284/2008-104 a rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. k. 13 C 284/2004-83 v celom rozsahu porušené boli.

Rozsudok Krajského súdu v Žiline 9 Co 284/2008-104 ako i rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k. 13 C 284/2004-83 v celom rozsahu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Ing. J. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia…“

II.

1.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. V súlade s čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

4.   Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

5. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

6. Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

7. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

8. Sťažovateľ namieta porušenie ďalej citovaných ustanovení ústavy a dohovoru. Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   viaceré   označené   ustanovenia   len   taxatívne vymenúva, avšak v sťažnosti neuvádza, v čom vidí príčinnú súvislosť medzi namietanými rozhodnutiami a postupom všeobecných súdov, a základnými právami, ktorých porušenie namieta.

9. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach   a   v   rozsahu   a   spôsobom,   ktorý   ustanoví   zákon.   Podľa   odseku   3   citovaného ustanovenia každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

10. Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

11. Podľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

12. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre   neschopnosť   dodržať   zmluvný   záväzok.   Podľa   odseku   5   citovaného   ustanovenia do väzby   možno   vziať   iba   z   dôvodov   a   na   čas   ustanovený   zákonom   a   na   základe rozhodnutia súdu.

13.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, kto tvrdí,   že   bol   na   svojich   právach   ukrátený   rozhodnutím   orgánu   verejnej   správy,   môže sa obrátiť na súd,   aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.   Z právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené   preskúmanie   rozhodnutí   týkajúcich sa základných práv a slobôd.

14. Podľa čl. 47 ods. 1 ústavy každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej   osobe. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

A.   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   rozsudkom   okresného   súdu č. k. 13 C 284/2004-83 z 1. apríla 2008

1. Sťažovateľ   podal   proti   napadnutému   rozsudku   okresného   súdu č. k. 13 C 284/2004-83   odvolanie,   o   ktorom   rozhodoval   krajský   súd   v   konaní   vedenom pod č. k. 9 Co 284/2008-104. Sťažovateľ teda využil možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu. Podľa zistení ústavného súdu sťažovateľ proti rozsudku krajského súdu č. k. 9 Co 284/2008-104 dovolanie nepodal.

2. Vo vzťahu k namietanému rozsudku okresného súdu ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky. Preto pokiaľ je o   ochrane   sťažovateľom   označeného   základného   práva   alebo slobody   oprávnený   konať alebo   rozhodovať   iný   všeobecný   súd,   ústavný   súd   jeho   sťažnosť   už   po   predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

3. Podľa právneho názoru ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci v konaní pred ústavným súdom už nie je potrebné skúmať, či sú alebo, nie sú splnené ďalšie procesné podmienky.   Tomuto   postupu   totiž   bráni   zistený   nedostatok   neodstrániteľnej   procesnej prekážky spočívajúci v nedostatku právomoci ústavného súdu (podobne PL. ÚS 3/98).

4. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti rozhodnutiu okresného súdu č. k. 13 C 284/2004-83 odmietol pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

B.   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   rozsudkom   krajského   súdu č. k. 9 Co 284/2008-104 z 12. marca 2009

1.   Rozsudok   krajského   súdu   č.   k.   9   Co   284/2008-104,   ktorým   bol   potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 13 C 284/2004-83, nadobudol právoplatnosť 11. mája 2009.

2. Sťažovateľ podal sťažnosť na poštovú prepravu 29. apríla 2010 a sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 3. mája 2010.

3.   Z   uvedeného   vyplýva,   že   od   11.   mája   2009,   keď   sťažovateľom   napadnutý rozsudok   nadobudol   právoplatnosť,   do   dňa   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu, t. j. do 29. apríla 2010, uplynula lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Preto sťažnosť podaná ústavnému súdu 29. apríla 2010, takmer rok po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, bola podaná oneskorene.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti rozhodnutiu krajského súdu č. k. 9 Co 284/2008-104 odmietol pre oneskorenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2010