znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 323/09-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   decembra   2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť V. S., P., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. O., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 104/2004 a takto r o z h o d o l :

1.   Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom   pod sp.   zn. 10 C 104/2004 p o r u š i l základné právo V. S., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I   p r i k a z u j e, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 104/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré mu   j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   V.   S.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   245,70   €   (slovom dvestoštyridsaťpäť   eur   a   sedemdesiat   centov),   ktoré   j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť na účet   jeho advokátky   JUDr.   Z.   O., B.,   do   jedného mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 323/09-16   z   8.   októbra   2009   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   V.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   104/2004   (ďalej   aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 10. apríla 2004 podal na okresnom súde návrh na začatie konania proti žalovanej S. B. o náhradu škody na zdraví, ktorú utrpel v dôsledku pracovného úrazu. Konanie je vedené pod sp. zn. 10 C 104/2004.

Vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav podal sťažovateľ 12. novembra 2007 žiadosť o bezodkladné vykonanie dokazovania ustanovením znalca.

Keďže od posledného pojednávania uplynul v januári 2008 vyše rok a okresný súd ani   po   opätovných   výzvach   znalca   neustanovil,   15.   januára   2008   podal   sťažovateľ predsedovi okresného súdu druhú sťažnosť na prieťahy v konaní.

Dňa   9.   septembra   2008   sťažovateľ   opätovne   žiadal   o   nariadenie   termínu pojednávania.   Vzhľadom   na   to,   že   zdravotný   stav   sťažovateľa   sa   zhoršil,   dokonca   sa podrobil   operácii,   sťažovateľ   žiadosť   o   skoré   nariadenie   pojednávania   predložil   spolu s lekárskou správou.

Dňa 1.   apríla   2009   podal   sťažovateľ   na   okresnom   súde „žiadosť   o   postup   súdu v konaní“,   pretože   od   posledného   pojednávania   3.   decembra   2008   uplynuli   vyše   štyri mesiace a sťažovateľovi neboli doručené doplňujúce otázky žalovanej. Vzhľadom na to, že ani mesiac po podaní žiadosti neboli vykonané žiadne procesné úkony, podal sťažovateľ v poradí tretiu sťažnosť na prieťahy v konaní. Sťažnosť bola predsedníčkou okresného súdu vyhodnotená ako dôvodná. Od 15. mája 2009, keď bola sťažovateľovi zaslaná odpoveď na sťažnosť, nebol do dnešného dňa vo veci vykonaný žiaden ďalší procesný úkon.

Aj   napriek   mnohým   urgenciám   okresného   súdu   v   priebehu   doterajšieho   konania s opakovaným odvolávaním sa na nepriaznivý zdravotný stav sťažovateľa do dnešného dňa nie je v konaní rozhodnuté.

Sťažovateľ je presvedčený, že vzhľadom na to, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 104/2004 od 10. apríla 2004 až do súčasnosti nebolo právoplatne rozhodnuté, dochádza zo strany okresného súdu k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ je invalidný a cíti sa postupom, resp. nečinnosťou okresného súdu silne dotknutý. V dôsledku pracovného úrazu trpí doživotnými následkami a už nikdy sa nebude môcť   plnohodnotne   zapojiť   do   spoločenského   života.   Očakáva,   že   peňažná   náhrada   za sťaženie spoločenského uplatnenia bude aspoň sčasti kompenzovať ujmu, ktorú utrpel. Sťažovateľ   sa   domáha primeraného finančného zadosťučinenia za   porušovateľom spôsobenú morálnu ujmu. Sťažovateľom uplatnený rozsah zadosťučinenia predstavuje sumu 4 000 € a sťažovateľ je presvedčený, že je plne odôvodnená. Ide o zrejmé a mimoriadne necitlivé porušovanie ústavne zaručeného práva zo strany porušovateľa, pretože všeobecný súd   ani po   vyše   piatich   rokoch   a   viacerých   urgenciách   týkajúcich   sa   najmä nariadenia pojednávania nevykonáva včas procesné úkony, a preto sa v tejto veci doteraz nerozhodlo. Vzhľadom   na   uvedenú   povahu   konania,   v   ktorom   dochádza   k   porušovaniu   práv sťažovateľa, opísaný stav zasahuje do stavu, pocitov, hmotnej a intímnej sféry sťažovateľa mimoriadne nepriaznivo aj po materiálnej a aj po morálnej stránke.

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/104/2004 porušil právo V.   S.   na   prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   §   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej   lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Bratislava I, v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/104/2004 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

V.   S.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   4.000,-   €   (slovom: štyritisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

V.   S.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   245,70   €   (slovom: dvestoštyridsaťpäť   eur   sedemdesiat   centov),   ktorú   je   Okresný   súd   Bratislava   I   povinný vyplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. Z. O. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

3.   K   prijatej   sťažnosti   sa   vyjadril   okresný   súd,   zastúpený   jeho   podpredsedom JUDr. P. T., listom sp. zn. Spr. 3827/09 z 2. novembra 2009. Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení chronologicky popísal úkony súdu, ktoré nie sú odlišné od zistenia ústavného súdu, a k tomu uviedol:

«S   poukazom   na   jednotlivé   úkony   vykonané   v   predmetnom   konaní   musím konštatovať, že v období od 21.11.2005 do 18.01.2006 sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu rozhodovania o odvolaní...

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho   súdneho   úradníka,   zákonného   sudcu   ako   aj   nedostatočným   personálnym obsadením   sudcov   na   civilnom   úseku   tunajšieho   súdu.   Vzhľadom   na   vysoký   nápad v oddelení   „10C“   a   pretrvávajúci   veľký   počet   nevybavených   vecí   v   oddelení   10C   sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpil k sledovaniu veci a požiadal som   zákonného   sudcu   o   konanie   vo   veci   tak,   aby   k   ďalším   prieťahom   v   konaní nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých civilných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru. Ide o spor, ktorým sa účastník domáha zaplatenia peňažnej sumy. V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonný   sudca   subjektívnym   konaním   nezavinil   vznik   prieťahov   v   konaní   a   tento   bol čiastočne   spôsobený   aj   navrhovateľom.   S   poukazom   na   uvedené   objektívne   dôvody,   za ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného   zadosťučinenia   vzal   do   úvahy   a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške....»

4. Právna zástupkyňa sťažovateľa podaním doručeným ústavnému 3. novembra 2009 oznámila, že v danej veci netrvá na nariadení ústneho pojednávania.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 104/2004:

Dňa 27. apríla 2004 bola na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 104/2004 zaevidovaná žaloba sťažovateľa, ktorou sa od S. B. domáhal náhrady škody na zdraví.

Dňa 18. júna 2004 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 30 dní. V tejto lehote sa súčasne mali vyjadriť účastníci k tomu, či súhlasia s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

Dňa 30. novembra 2004 právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila súdu, že povaha veci neumožňuje rozhodnúť ju bez verejného prerokovania.

Dňa 2. decembra 2004 žalovaný doručil súdu vyjadrenie k žalobe.Dňa 21. marca 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. jún 2005 s tým, že právny zástupca sťažovateľa mal doručiť do 30. apríla 2005 špecifikáciu žalobného návrhu a mal byť predvolaný svedok MUDr. P. H.

Dňa   21.   júna   2005   MUDr.   P.   H.   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní nariadenom na 22. jún 2005.

Dňa 22. júna 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že svedok MUDr. P. H. bude vypočutý dožiadaným súdom a účastníci v lehote 30 dní predložia otázky, na ktoré má svedok odpovedať, a v lehote 60 dní doložia stanovisko k pasívnej legitimácii žalovaného.

Dňa 25. júla 2005 právna zástupkyňa sťažovateľa doručila súdu svoje otázky.Dňa   5.   augusta   2005   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   požiadala   o   predĺženie 60-dňovej lehoty.

Dňa 22. augusta 2005 žalovaný doručil otázky na svedka MUDr. P. H.. Vo veci jeho pasívnej legitimácie požiadal o vyjadrenie Ministerstvo výstavby Slovenskej republiky.Dňa 21. novembra 2005 Okresný súd Bratislava I doručil dožiadanie Okresnému súdu Nové Zámky s otázkami na svedka MUDr. P. H.

Dňa   16.   januára   2006   bola   na   Okresnom   súde   Nové   Zámky   spísaná   zápisnica o výsluchu svedka MUDr. P. H. a o výsluchu sťažovateľa.

Dňa 18. januára 2006 bol spis vrátený Okresnému súdu Bratislava I.Dňa   22.   septembra   2006   žalovaný   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní nariadenom na 27. september 2006.

Dňa   27.   septembra   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 17. január 2007.

Dňa   30.   októbra   2006   Okresný   súd   Bratislava   I   požiadal   Okresný   súd   Nitra a Okresný súd Nové Zámky o oznámenie, či na tamojšom súde bol sťažovateľom alebo S. podaný návrh na začatie konania týkajúci sa odškodnenia za pracovný úraz.

Dňa 21. novembra 2006 Okresný súd Nitra oznámil, že taký návrh podaný nebol. Dňa 28. novembra 2006 Okresný súd Nové Zámky oznámil, že taký návrh neeviduje. Dňa 11. januára 2007 právna zástupkyňa sťažovateľa doručila súdu podanie a listinné dôkazy.

Dňa 17. januára 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že spis bude predložený znalcovi.

Dňa   5.   februára   2007   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   doručila   súdu „prehľad lekárskych ošetrení“.

Dňa 19. apríla 2007 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia a odboru chirurgia MUDr. R. S.

Dňa 7. mája 2007 znalec oznámil, že je pracovne zaneprázdnený a nebude môcť znalecký posudok vypracovať načas.

Dňa 7. mája 2007 sťažovateľ podal odvolanie proti povinnosti platiť preddavok na znalca.

Dňa 23. mája 2007 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave. Dňa   13.   júla   2007   doručil   sťažovateľ   krajskému   súdu   návrh   na   oslobodenie   od súdnych poplatkov.

Dňa   19.   októbra   2007   Krajský   súd   v   Bratislave   vrátil   spis   okresnému   súdu   bez rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 28. novembra 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie dokladov potrebných na rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 17. decembra 2007 sťažovateľ doložil súdom žiadané doklady. Dňa   22.   januára   2008   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   10   C   104/2004   zmenil uznesenie z 19. apríla 2007 tak, že sťažovateľ nie je povinný zložiť preddavok na trovy spojené   s   podaním   znaleckého   posudku,   a   súčasne   zamietol   návrh   na   oslobodenie   od súdnych poplatkov.

Dňa   23.   januára   2008   okresný   súd   vypracovaním   znaleckého   posudku   poveril MUDr. M. B.

Dňa 7. apríla 2008 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok. Dňa   3.   septembra   2008   okresný   súd   uznesením   č.   k.   10   C   104/04-186   priznal znalkyni znalečné.

Dňa 27. októbra 2008 okresný súd zaslal znalecký posudok žalovanému a požiadal ho o vyjadrenie.

Dňa 14. novembra 2008 sťažovateľ oznámil súdu, že súhlasí so závermi znaleckého posudku.

Dňa 8. novembra 2008 žalovaný doručil súdu vyjadrenie k znaleckému posudku. Dňa 3. decembra 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito   s   tým,   že   právny   zástupca   žalovaného   doručí   doplňujúce   otázky   na   znalkyňu v lehote 20 dní.

Dňa 27. júla 2009 okresný súd vyzval žalovaného na doručenie doplňujúcich otázok v zmysle uznesenia z 3. decembra 2008.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   104/2004   dochádzalo   k   porušovaniu   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa (napr. I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupoval   aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého   konania   bola náhrada škody za ujmu na zdraví, t. j. vec, ktorej povaha vyžadovala osobitnú starostlivosť všeobecného   súdu   o   naplnenie   účelu   súdneho   konania,   čo   okrem   iného   znamená,   že všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný   postup   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 65/04, II. ÚS 76/09).

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania v danom prípade nebola závislá od právnej zložitosti veci. Ústavný súd však nepopiera, že rozhodovanie v okolnostiach danej veci mohlo predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci najmä s ustálením skutkového stavu znaleckým dokazovaním. Neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemohol pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa osobne zúčastnil jedného z piatich nariadených, čo však vzhľadom na jeho fyzické postihnutie je odôvodnené, a jeho právna zástupkyňa bola prítomná na každom z uskutočnených pojednávaní. Sťažovateľov podiel na prieťahoch v konaní bol v tom, že výzvy konajúceho súdu neplnil v stanovenej lehote.   Jeho   právna   zástupkyňa   –   čo   bolo   treba   pripočítať   na   vrub   sťažovateľovi   – odpovedala na výzvu okresného súdu z 18. júna 2004 až 30. novembra 2004, hoci jej okresný súd uložil na jej splnenie 30-dňovú lehotu. Tiež 5. augusta 2005 právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala o predĺženie už aj tak pomerne dlhej 60-dňovej lehoty. Na druhej strane   využitie   možností   daných   sťažovateľovi   procesnými   predpismi   na   uplatňovanie a presadzovanie   jeho   práva   v   súdnom   konaní   (odvolanie   proti   uzneseniu   o   povinnosti zaplatiť preddavok na znalca), ktoré uplatňoval, síce tiež malo vplyv na dĺžku konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a   poukazuje   predovšetkým   na   to,   že   takmer   6-ročné   trvanie   preskúmavaného   konania (od podania návrhu 10. apríla 2004) je už samo osebe najmä vzhľadom na povahu veci bezpochyby neprimerané (aj keď vec bola kratšiu dobu aj na krajskom súde, čo nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu). Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd bol v danej   veci   aj   opakovane   nečinný,   a   to   konkrétne   napr.   od   18.   januára   2006   do 22. septembra   2006   (deväť   mesiacov),   od   7.   apríla   2008   do   3.   septembra   2008   (päť mesiacov) a od 3. decembra 2008 do 27. júla 2009 (šesť mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného   súdu   nie   je   ničím   ospravedlniteľná,   pretože   minimálne   počas   dvadsiatich mesiacov   okresný   súd   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovať   k   odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných   dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v   konaní,   ktoré   sú z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné.   K uvedenej   nečinnosti,   a teda   k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Obranu podpredsedu okresného súdu, že prieťahy „možno považovať v danej veci   za   objektívny   prieťah,   ktorý   bol   spôsobený   predovšetkým   vysokým   nápadom   vecí v oddelení   vyššieho   súdneho   úradníka,   zákonného   sudcu,   ako   aj   nedostatočným personálnym   obsadením   sudcov   na   civilnom   úseku   tunajšieho   súdu“, nebolo   možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu (vyššieho súdneho úradníka) vybavujúceho danú vec. Preto   pri   posudzovaní   odôvodnenosti   sťažnosti   nemožno   prihliadnuť   na   skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení podpredsedu súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už   uviedol,   že   ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a   teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním napr. na obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na uvedený výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € najmä   z   dôvodu „mimoriadne   necitlivého   porušovania   ústavne   zaručeného   základného práva   zo   strany   porušovateľa   a   zásahu   do   stavu,   pocitov,   hmotnej   a   intímnej   sféry sťažovateľa“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na celkovo dlhé trvanie napadnutého   konania   a   na   povahu   veci   považuje   za   primerané   sťažovateľovi   priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti z 24. júna 2009). Za dva úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume dvakrát po 115,90 € a režijný paušál dvakrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovo sumu 245,70 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o   uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2009