znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 323/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora, K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ministerstva financií Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č. MF/13921/2008-152 a postupom Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie kontroly a boja proti korupcii v konaní vedenom pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Ing. K. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2008 doručená sťažnosť JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora, K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy postupom   Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky   (ďalej   aj   „ministerstvo“)   v konaní vedenom pod č. MF/13921/2008-152 a postupom Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie kontroly a boja proti korupcii (ďalej len „úrad vlády“) v konaní vedenom pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   podaním   z 10.   marca   2008   adresovaným Daňovému   riaditeľstvu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „daňové   riaditeľstvo“)   podal sťažovateľ   podľa   zákona   č. 152/1998   Z.   z.   o sťažnostiach   v znení   neskorších   predpisov (ďalej   len   „zákon   o sťažnostiach“)   sťažnosť   označenú   ako „Sťažnosť   –   porušenie subjektívnych   a   individuálnych   práv   orgánom   verejnej   správy,   (rozhodnutie   DR   SR č. j. I/223/4056-406/2008/991545-r,   zo   dňa   11. 02. 2008)“. Uvedené   podanie   daňové riaditeľstvo listom č. I/132/5525-27945/08/Fre, Sť. č. 29/08 z 18. marca 2008 postúpilo v súlade s § 9 a § 11 zákona o sťažnostiach na ďalšie konanie ministerstvu. Ministerstvo listom   č.   MF/13921/2008-152   z 27.   marca   2008   vrátilo   sťažovateľovi   jeho   sťažnosť z 10. marca 2008 späť s odôvodnením, že sťažovateľ podal sťažnosť ako súdny exekútor, pričom súdny exekútor je orgánom verejnej správy a podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o sťažnostiach   sa   za   sťažnosť   podľa   tohto   zákona   nepovažuje   podanie,   ktorým   orgán verejnej správy upozorňuje na nesprávnu činnosť iného orgánu verejnej správy. Z dôvodu nespokojnosti sťažovateľa s vybavením jeho podania z 10. marca 2008 ministerstvom podal sťažovateľ 25. apríla 2008 úradu vlády žiadosť o kontrolu, resp. o preskúmanie postupu ministerstva pri prijímaní, evidovaní a vybavovaní jeho podania. Listom č. 1473-8/2008/IP-52/OPS z 23. mája 2008, ktorý bol sťažovateľovi doručený 26. mája 2008, mu úrad vlády oznámil,   že   jeho   podanie   bolo   postúpené   na   vybavenie   ministrovi   financií   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „minister   financií“)   z dôvodu,   že   podľa   §   21   ods.   1   zákona o sťažnostiach kontrolu prijímania, evidencie, prešetrenia a vybavovania sťažnosti orgánom verejnej správy vykonáva jeho vedúci alebo ním poverená osoba.

Sťažovateľ sa domnieva, že orgány, na ktoré sa obrátil so svojimi podaniami v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sťažnostiach, nepostupovali v zmysle platnej právnej úpravy. V súvislosti s postupom ministerstva sťažovateľ argumentoval tým, že predmetnú sťažnosť nepodával ako orgán verejnej správy, ale ako fyzická osoba - účastník daňového konania,   ktorému   takéto   právo   priznáva   zákon   Slovenskej   národnej   rady   č.   511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších   predpisov,   pričom   v tejto   súvislosti   uviedol: „Žiadne   ustanovenie   zákona č. 511/1992 Zb., ani zákona o sťažnostiach nevylučuje možnosť, aby fyzická osoba, ktorá má postavenie verejného činiteľa v inom konaní, v ktorom jej práva a povinnosti nie sú definované jej postavením súdneho exekútora nemohla využívať prostriedky ochrany, ktoré zákon každému účastníkovi takéhoto konania poskytuje. Nakoniec, táto skutočnosť vyplýva aj z článku 12 ods. 2 Ústavy SR...“

Sťažovateľ v sťažnosti zdôraznil, že na uvedené skutočnosti upozornil úrad vlády aj vo svojom podaní z 25. apríla 2008, avšak podľa jeho vyjadrenia úrad vlády ako ústredný orgán štátnej správy aj pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností namiesto toho, aby vykonal   kontrolu   vybavenia   jeho   sťažnosti,   uvedenú   vec   postúpil   ministrovi   financií poukazujúc   na   jednotlivé   ustanovenia   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kontrole   v   štátnej   správe“)   a   zákona   č. 575/2001   Z.   z.   o   organizácii   činnosti   vlády a organizácii   ústrednej   štátnej   správy   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o organizácii činnosti vlády“). Sťažovateľ je toho názoru, že takýmto spôsobom mu úrad vlády znemožnil domôcť sa ochrany jeho práv zákonom súladným postupom.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s článkom 12 ods.   2 Ústavy SR,   postupom Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a boja proti korupcii vo veci sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS bolo porušené. Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení   s článkom   12   ods.   2   Ústavy   SR,   postupom   Ministerstva   financií   Slovenskej republiky vo veci sp. zn. MF/13921/2008-152 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a boja proti korupcii, aby vo veci vedenej na Úrade vlády Slovenskej republiky, Sekcia   kontroly   a boja   proti   korupcii   pod   sp.   zn.   1473-8/2008/IP-52/OPS   porušovať namietané práva sťažovateľa.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Ministerstvu   financií   Slovenskej republiky, aby vo veci vedenej na Ministerstve financií Slovenskej republiky vo veci sp. zn. sp. zn. MF/13921/2008-152 porušovať namietané práva sťažovateľa.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľa spočíva v jeho nespokojnosti so spôsobom vybavenia jeho sťažnosti z 10. marca 2008 ministerstvom v konaní vedenom pod č. MF/13921/2008-152   [ďalej   v   bode   a)],   ako   aj   s postupom   úradu   vlády   pri   vybavovaní   jeho   žiadosti z 25. apríla 2008 na preskúmanie zákonnosti postupu ministerstva v konaní vedenom pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS [ďalej v bode b)].

a)   Ústavný   súd   konštatuje,   že   v prípade   nespokojnosti   sťažovateľa   s postupom ministerstva v konaní vedenom pod č. MF/13921/2008-152 pri vybavovaní jeho sťažnosti z 10. marca 2008 mal sťažovateľ možnosť domáhať sa preskúmania tohto postupu využitím účinného   prostriedku   nápravy   (žiadosť   o   prešetrenie   vybavenia   sťažnosti)   v systéme orgánov verejnej správy podľa osobitných predpisov, ktorý sťažovateľ napokon aj využil.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o sťažnostiach na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci orgánu   verejnej   správy.   Ak   sťažnosť   smeruje   proti   vedúcemu   tohto   orgánu,   vybavuje ju najbližší nadriadený orgán. Ak taký orgán nie je, na vybavenie sťažnosti v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností.

Podľa   §   21   ods.   1   zákona   o sťažnostiach   „kontrolu“   prijímania,   evidencie, prešetrovania, vybavovania sťažností a plnenia opatrení prijatých na nápravu podľa tohto zákona vykonáva v orgánoch verejnej správy ich vedúci alebo ním poverená osoba.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe kontrolu plnenia úloh štátnej správy vykonávajú

a) Úrad vlády Slovenskej republiky,

b) iné orgány štátnej správy [(§ 6) ďalej len „orgány kontroly“].

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe iné orgány štátnej správysú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy.

Podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly a v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov a podľa vecnej príslušnosti ich aj prešetrujú.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády Ministerstvo financií Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií, daní a poplatkov.

Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o kontrole v štátnej správe úrad vlády vykonáva kontrolu vybavovania petícií a sťažností.

Podľa § 3 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe kontrolná pôsobnosť úradu vlády   podľa   §   2   sa   vzťahuje na ministerstvá   a   ostatné   ústredné   orgány   štátnej   správy, im podriadené orgány, ako aj na iné štátne orgány, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Z citovaných   ustanovení   právnych   predpisov   vyplýva,   že   na   prešetrenie   postupu ministerstva (útvaru vnútornej kontroly) pri vybavovaní sťažností je v prvom rade inštančne príslušný v rámci vnútornej kontroly vedúci tohto ústredného orgánu štátnej správy (§ 21 ods. 1   zákona   o sťažnostiach),   t. j.   minister   financií,   ktorý   bol   kompetentný   prešetriť a skontrolovať   postup   útvaru   vnútornej   kontroly   ministerstva.   Až   následne,   a   to   aj s prihliadnutím na § 11 ods. 1 zákona o sťažnostiach, § 1 ods. 1 písm. a), § 2 ods. 1 písm. d) a § 3 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe nastupuje právomoc úradu   vlády na kontrolu postupu ministerstva pri vybavovaní sťažnosti.

Napokon   so   skutočnosťou,   že   na   prešetrenie   postupu   ministerstva   bol   pred právomocou ústavného súdu príslušný iný orgán (v danom prípade minister financií), bol stotožnený aj sám sťažovateľ, keď sa podaním   z 25. apríla 2008 domáhal preskúmania postupu   ministerstva   v súvislosti   s vybavovaním jeho sťažnosti   z 10.   marca   2008,   ktorú však adresoval úradu vlády [pozri bod b)].

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

b) Podanou sťažnosťou sťažovateľ namietal porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy aj postupom úradu vlády, ktorý jeho žiadosť z 25. apríla 2008 na kontrolu, resp. na preskúmanie postupu ministerstva meritórne nevybavil, ale ju postúpil na ďalšie konanie ministrovi financií.

Podľa § 250v ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) fyzická osoba alebo   právnická   osoba,   ktorá   tvrdí,   že   bola   ukrátená   na   svojich   právach   a   právom chránených   záujmoch   nezákonným   zásahom   orgánu   verejnej   správy,   ktorý   nie   je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z uvedeného   vyplýva,   že   v prípade   nespokojnosti   sťažovateľa   s napadnutým postupom   úradu   vlády   pri   vybavovaní   jeho   žiadosti   z 25.   apríla   2008   mal   sťažovateľ možnosť   využiť   na   ochranu   ním   namietaného   porušenia   základného   práva   zaručeného v čl. 46   ods.   1   ústavy   využitím   účinného   prostriedku   nápravy   v systéme   všeobecného súdnictva podľa citovaného ustanovenia § 250v ods. 1 OSP.

Zistené   skutočnosti   boli   základom   na   záver   ústavného   súdu   o nedostatku   jeho právomoci v tejto veci konať, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti už v rámci predbežného prerokovania odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   a   rozhodnutie   o   prikázaní nepokračovať v porušovaní práva alebo slobody, ako aj rozhodnutie o priznaní úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá   veta   ústavy),   ústavný   súd   sa   časťou   sťažnosti,   ktorou   sa   ich   sťažovateľ   domáhal, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2008