SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 322/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, t. č. Ústav na výkonväzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, zastúpeného advokátomMgr. Petrom Schmidlom, Advokátska kancelária, Záhorácka 11/A, Malacky, vo vecinamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskejrepubliky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.3 To 109/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra2014 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ t. č. Ústavna výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd a práv (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súduv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 109/2014.
Z obsahu sťažnosti vyplýva: „Po vrátení veci OS BA I ako prvostupňový súd dňa 24.03.2014 opätovne rozsudkom rozhodol pričom, ale nesprávne opätovne rozhodol aj vine za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 Tr. zákona za čo sťažovateľovi uložil opätovne trest odňatia slobody na 3 roky s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 5 rokov... a vo vzťahu k obzvlášť závažnému zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), b), c), d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Tr. zákona rozhodol tak, že sťažovateľa opäť už po druhýkrát oslobodil...
Proti už vyššie spomínanému rozsudku OS BA I sp. zn. 5T/72/2012 zo dňa 24.03.2014 podal prokurátor GP SR ihneď po jeho vyhlásení odvolanie do zápisnice, pričom toto odvolanie písomne odôvodnil dňa 15.05.2014.
Dňa 16.09.2014 senát Krajského súdu v Bratislave na neverejnom zasadnutí rozhodol uznesením, sp. zn. 3To/109/2014 podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku rozsudok OS Bratislava I, sp. zn. 5T/72/2012 zo dňa 24.03.2014 zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O obsahu odôvodnenia odvolania sa sťažovateľ a jeho obhajca dozvedeli až z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č. k.: 3 To/109/2014. Podľa ustanovenia § 311 ods. 2 Tr. poriadku aj odvolanie prokurátora musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Podľa ustanovenia § 314 Tr. poriadku predseda senátu doručí rovnopis odvolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o odvolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k odvolaniu vyjadriť. Prvostupňový súd však tento postup opomenul, čo zároveň ušlo pozornosti senátu Krajského súdu v Bratislave.“
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:«1.) Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3Tos/92/2014 (s prihliadnutím na obsah sťažnosti a priložené listinné dôkazy správne má byť uvedené pod sp. zn. 3 To 109/2014, pozn.) porušil základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol vyhlásený pod č. 209/1992 Zb.
2.) Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. značka 3To/109/2014 zo dňa 16.09.2014 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
3.) Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 340,90 Eur na účet jeho právneho zástupcu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, aktento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súdskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiuna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanienemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu ide vtedy,keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsťk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď prenedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom alebo rozhodnutímorgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, aleboz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú,pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označenéhozákladného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšiekonanie (II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05).
Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojichpráv podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) dohovoru postupomkrajského súdu.
Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosťna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tietominimálne práva: obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu,alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak tozáujmy spravodlivosti vyžadujú.
Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkochv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavaťa posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonovviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebolnáležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavuvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnostiúčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvamio ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, žemôže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mupredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva aleboslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontrolyzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené aleboarbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by maliza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00,I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).
Podľa ustanovenia § 314 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v zneníneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) predseda senátu doručí rovnopisodvolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o odvolaní priamo dotknuté,s upozornením, že sa môžu k odvolaniu vyjadriť; len čo lehota na podanie odvolaniavšetkým oprávneným osobám uplynula, predloží spisy odvolaciemu súdu.
Pokiaľ sťažovateľ v podanej sťažnosti označil postup Okresného súdu Bratislava I(ďalej len „okresný súd“) spočívajúci v nedoručení odvolania prokurátora Generálnejprokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) za postup v rozpores ustanovením § 314 Trestného poriadku, pričom zároveň namietal, že zo strany krajskéhosúdu nedošlo k náprave tohto pochybenia, je potrebné tejto námietke sťažovateľa prisvedčiť.
Ústavný súd vo veci sp. zn. II. ÚS 8/96 uviedol, že čl. 50 ods. 3 ústavy zaručujevšetkým oprávneným osobám, že budú mať čas na prípravu obhajoby, že budú mať možnosťpripraviť si obhajobu a že svoju obhajobu budú môcť predniesť právne významnýmspôsobom buď osobne, alebo prostredníctvom svojho obhajcu. Uplatnenie práva naobhajobu nezaručuje oprávnenej osobe dosiahnutie takého rozhodnutia súdu, o ktorý sausiluje pomocou obhajoby. Účelom práva zaručeného čl. 50 ods. 3 ústavy je poskytnutiepríležitosti brániť sa obvineniu zo spáchania trestného činu.
Kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecnýchsúdov a nepoužívajú sa na skúmanie tvrdenej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nieje opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanieústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebokvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd,a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedolk obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd.
V danom prípade ústavný súd konštatuje, že došlo k pochybeniu zo strany krajskéhosúdu, ktorý neučinil nápravu v postupe okresného súdu, keď sťažovateľovi nedoručilodvolanie podané prokurátorom generálnej prokuratúry, ale v danom prípade je nevyhnutnézohľadniť aj intenzitu namietaného porušenia zákona (jeho ústavnoprávny rozmer), ktorá byodôvodňovala vyslovenie porušenia označených základných práv sťažovateľa. V danomprípade po zrušujúcom uznesení krajského súdu bola vec vrátená okresnému súduna opätovné prerokovanie a rozhodnutie. Sťažovateľ tak bude mať možnosť a priestorvyjadriť sa ku všetkým námietkam a k vykonanému dokazovaniu, bude mu poskytnutápríležitosť brániť sa obvineniu zo spáchania trestného činu.
Zároveň však ústavný súd podotýka, že jeho pozornosti neušli ani dôvody, pre ktorékrajský súd zrušil rozsudok okresného súdu, pričom ide o výhrady k procesnémupochybeniu okresného súdu, ktoré by viedli k zrušeniu rozsudku bez ohľadu na to, či byodvolanie prokurátora generálnej prokuratúry bolo sťažovateľovi doručené, a teda by postupkrajského súdu bol po formálnej stránke bez vád. Krajský súd v odôvodnení uzneseniapoukázal okrem iného aj na tieto dôvody:
„Po vydaní predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 17.10.2013 a vrátení veci na opätovné prejednanie a rozhodnutie okresný súd bez vykonania ďalších dôkazov pristúpil k vyhláseniu rozsudku. Po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov rozsudku a správnosti postupu konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, musí odvolací súd konštatovať, že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s Trestným poriadkom, pretože nenapravil pochybenia, ktorých sa dopustil v predchádzajúcom konaní a ktoré boli vytknuté v prvom rozhodnutí odvolacieho súdu. Súčasne nesplnil povinnosť upravenú v § 327 ods. 1 Tr. poriadku, pretože nerešpektoval právny názor vyslovený predchádzajúcim rozhodnutím odvolacieho súdu.
Obdobne ako to už bolo konštatované v predchádzajúcom rozhodnutí krajského súdu, je potrebné znovu zdôrazniť, že rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku nespĺňa kritéria stanovené v § 168 ods. 1 Tr. poriadku...“
Ústavný súd ďalej z odôvodnenia uznesenia krajského súdu zistil, že krajský súdkonštatoval nemennosť a zhodnosť dôvodov uvádzaných prokurátorom generálnejprokuratúry v predmetnom odvolaní s odvolaním podaným prokurátorom generálnejprokuratúry proti v poradí prvému rozsudku okresného súdu (rozsudku okresného súdusp. zn. 5 T 72/2012 z 3. júla 2013, pozn.), pričom sťažovateľ nenamieta nedoručenieodvolania proti prvému rozsudku okresného súdu. Pokiaľ sťažovateľ zaujal stanoviskok predchádzajúcemu odvolaniu, s prihliadnutím na nemennosť a zhodnosť dôvodov jepredpoklad, že vyjadrenie sťažovateľa by sa nelíšilo od jeho predchádzajúceho vyjadrenia.
Vzhľadom na to, že konanie toho času prebieha na okresnom súde, sťažovateľ máv konaní podľa názoru ústavného súdu stále k dispozícii účinný opravný prostriedok, ktorýmu zákon účinne poskytuje na ochranu jeho základných práv v systéme všeobecnéhosúdnictva. Takým opravným prostriedkom je dovolanie ako mimoriadny opravnýprostriedok podľa § 368 a nasl. Trestného poriadku.
Podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať,ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
Trestné konanie je od jeho začiatku až po právoplatné skončenie procesom, v ktorommôžu orgány činné v trestnom konaní a takisto aj súd v rámci vykonávania jednotlivýchúkonov a realizácie garancií ochrany základných práv a slobôd naprávať, resp. korigovať ajich prípadné pochybenia.
V rámci predmetného trestného konania bude môcť byť postup krajského súdua intenzita zásahu v súvislosti s uvedeným postupom krajského súdu do sťažovateľovhopráva na obhajobu podrobený kontrole dovolacieho súdu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažnosť bolo potrebné odmietnuť podľa § 25 ods.2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať saďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2015