znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 322/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora, K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Daňového   riaditeľstva   Slovenskej   republiky v konaní   vedenom   pod   č.   I/132/6896-35466/08/Fre,   BP   č.   71/08   a postupom   Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie kontroly a boja proti korupcii v konaní vedenom pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Ing. K. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2008 doručená sťažnosť JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora, K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy postupom   Daňového riaditeľstva   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „daňové   riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod č. I/132/6896-35466/08/Fre, BP č. 71/08 a postupom Úradu vlády Slovenskej   republiky,   sekcie   kontroly   a boja   proti   korupcii   (ďalej   len   „úrad   vlády“) v konaní vedenom pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS.

Zo   sťažnosti   a z jej príloh   vyplýva, že   podaním   z   31.   marca 2008 adresovaným daňovému   riaditeľstvu   podal   sťažovateľ   podľa   zákona   č. 152/1998   Z.   z.   o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) sťažnosť označenú ako „Sťažnosť – porušenie individuálnych a subjektívnych práv DR SR a jeho zamestnancov (námestníka   GR   pre   správu   daní),   v nesprávnom   a protiprávnom   konaní   (rozhodnutie č. j. I/223/4056-404/2008/991545-r,   zo   dňa   22. 02. 2008)“. Uvedené   podanie   daňové riaditeľstvo   vrátilo   späť   sťažovateľovi   listom   č.   I/132/6896-35466/08/Fre,   BP   č.   71/08 z 11. apríla 2008 s odôvodnením, že sťažovateľ podal sťažnosť ako súdny exekútor, pričom súdny   exekútor   je   orgánom   verejnej   správy   a podľa   §   4   ods.   1   písm.   b)   zákona o sťažnostiach sa za sťažnosť nepovažuje podanie, ktorým orgán verejnej správy upozorňuje na nesprávnu činnosť iného orgánu verejnej správy. Z dôvodu nespokojnosti sťažovateľa s vybavením jeho podania z 31. marca 2008 daňovým úradom podal sťažovateľ 5. mája 2008 úradu vlády žiadosť o kontrolu, resp. o preskúmanie postupu daňového riaditeľstva pri prijímaní,   evidovaní   a vybavovaní   jeho   podania.   Listom   č.   1473-8/2008/IP-52/OPS z 23. mája 2008, ktorý bol sťažovateľovi doručený 26. mája 2008, mu úrad vlády oznámil, že jeho podanie bolo postúpené na vybavenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“) z dôvodu, že daňové riaditeľstvo, ktorého postup žiadal sťažovateľ preskúmať, patrí do zriaďovacej pôsobnosti ministerstva.

Sťažovateľ sa domnieva, že orgány, na ktoré sa obrátil so svojimi podaniami v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sťažnostiach, nepostupovali v zmysle platnej právnej úpravy. V súvislosti   s postupom   daňového riaditeľstva   sťažovateľ argumentoval tým, že predmetnú sťažnosť nepodával ako orgán verejnej správy, ale ako fyzická osoba - účastník daňového   konania,   ktorému   takéto   právo   priznáva   zákon   Slovenskej   národnej   rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov   v znení   neskorších   predpisov,   pričom   v tejto   súvislosti   uviedol: „Žiadne ustanovenie zákona č. 511/1992 Zb., ani zákona o sťažnostiach nevylučuje možnosť, aby fyzická osoba, ktorá má postavenie verejného činiteľa v inom konaní, v ktorom jej práva a povinnosti   nie   sú   definované   jej   postavením   súdneho   exekútora   nemohla   využívať prostriedky   ochrany,   ktoré   zákon   každému   účastníkovi   takéhoto   konania   poskytuje. Nakoniec, táto skutočnosť vyplýva aj z článku 12 ods. 2 Ústavy SR...“

Sťažovateľ v sťažnosti zdôraznil, že na uvedené skutočnosti upozornil vo svojom podaní z 5. mája 2008 aj úrad vlády, avšak podľa jeho vyjadrenia úrad vlády ako ústredný orgán štátnej správy aj pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností namiesto toho, aby vykonal kontrolu vybavenia jeho sťažnosti, uvedenú vec postúpil ministerstvu poukazujúc na jednotlivé   ustanovenia   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   10/1996   Z.   z. o kontrole   v štátnej   správe   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o kontrole v štátnej správe“) a zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej   štátnej   správy   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   organizácii činnosti vlády“). Sťažovateľ je toho názoru, že takýmto spôsobom mu úrad vlády znemožnil domôcť sa ochrany jeho práv zákonom súladným postupom.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s článkom 12 ods.   2 Ústavy SR,   postupom Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a boja proti korupcii vo veci sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS bolo porušené. Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení   s článkom   12   ods.   2   Ústavy   SR,   postupom   Daňového   riaditeľstva   Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I/132/6896-35466/08/Fre, BP č. 71/08 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a boja proti korupcii, aby vo veci vedenej na Úrade vlády Slovenskej republiky, Sekcia   kontroly   a boja   proti   korupcii   pod   sp.   zn.   1473-8/2008/IP-52/OPS   porušovať namietané práva sťažovateľa.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Daňovému   riaditeľstvu   Slovenskej republiky, aby vo veci vedenej na Daňovom riaditeľstve Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I/132/6896-35466/08/Fre, BP č. 71/08 porušovať namietané práva sťažovateľa.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľa spočíva v jeho nespokojnosti so spôsobom vybavenia jeho   sťažnosti   z   31.   marca   2008   daňovým   riaditeľstvom   v konaní   vedenom   pod č. I/132/6896-35466/08/Fre, BP č. 71/08 [bližšie v bode „a)“], ako aj s postupom úradu vlády   pri   vybavovaní   jeho   žiadosti   z   5.   mája   2008   o   preskúmanie   zákonnosti   postupu daňového riaditeľstva v konaní vedenom pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS [bližšie v bode „b)“].

a)   Ústavný   súd   konštatuje,   že   v prípade   nespokojnosti   sťažovateľa   s postupom daňového riaditeľstva v konaní vedenom pod č. I/132/6896-35466/08/Fre, BP č. 71/08 pri vybavovaní   jeho   sťažnosti   z 31.   marca   2008   mal   sťažovateľ   možnosť   domáhať   sa preskúmania tohto postupu využitím účinného prostriedku nápravy (žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti) v systéme orgánov verejnej správy podľa osobitných predpisov, ktorý sťažovateľ napokon aj využil.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o sťažnostiach na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci orgánu   verejnej   správy.   Ak   sťažnosť   smeruje   proti   vedúcemu   tohto   orgánu,   vybavuje ju najbližší nadriadený orgán. Ak taký orgán nie je, na vybavenie sťažnosti v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe kontrolu plnenia úloh štátnej správy vykonávajú

a) Úrad vlády Slovenskej republiky,

b) iné orgány štátnej správy [(§ 6) ďalej len „orgány kontroly“].

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe iné orgány štátnej správypodľa tohto zákona sú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy.

Podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly a v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov a podľa vecnej príslušnosti ich aj prešetrujú.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády Ministerstvo financií Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií, daní a poplatkov. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o kontrole v štátnej správe úrad vlády vykonáva kontrolu vybavovania petícií a sťažností.

Podľa § 3 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe kontrolná pôsobnosť úradu vlády   podľa   §   2   sa   vzťahuje na ministerstvá   a   ostatné   ústredné   orgány   štátnej   správy, im podriadené orgány, ako aj na iné štátne orgány, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Z citovaných   ustanovení   právnych   predpisov   vyplýva,   že   na   prešetrenie   postupu daňového riaditeľstva pri vybavovaní sťažností je v systéme vnútornej kontroly v prvom rade   inštančne   príslušné   ministerstvo   ako   ústredný   orgán   štátnej   správy   aj   pre   oblasť financií, daní a poplatkov (§ 7 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády), ktoré s poukazom na § 1 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 1 písm. a) a § 7 ods. 4 písm. b) zákona o kontrole v štátnej správe   v   rámci   vnútornej   kontroly   bolo   kompetentné   prešetriť   a   skontrolovať   postup daňového   riaditeľstva.   Až   následne,   a   to   aj   s   prihliadnutím   na   §   11   ods.   1   zákona o sťažnostiach, § 1 ods. 1 písm. a), § 2 ods. 1 písm. d) a § 3 písm. a) zákona o kontrole v štátnej   správe   nastupuje   právomoc   úradu   vlády   na   kontrolu   postupu   ministerstva   pri vybavovaní sťažnosti.

Napokon so skutočnosťou, že na prešetrenie postupu daňového riaditeľstva bol pred právomocou ústavného súdu príslušný iný orgán, bol stotožnený aj sám sťažovateľ, keď sa podaním z 5. mája 2008 domáhal preskúmania postupu daňového riaditeľstva v súvislosti s vybavovaním jeho sťažnosti z 31. marca 2008. Túto žiadosť však adresoval úradu vlády [pozri bod b)].

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

b) Podanou sťažnosťou sťažovateľ namietal porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods.   1 ústavy aj postupom úradu   vlády, ktorý   jeho žiadosť z 5. mája 2008 na kontrolu, resp. na preskúmanie postupu daňového úradu meritórne nevybavil, ale ju postúpil na ďalšie konanie ministerstvu.

Podľa § 250v ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) fyzická osoba alebo   právnická   osoba,   ktorá   tvrdí,   že   bola   ukrátená   na   svojich   právach   a   právom chránených   záujmoch   nezákonným   zásahom   orgánu   verejnej   správy,   ktorý   nie   je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z uvedeného   vyplýva,   že   v prípade   nespokojnosti   sťažovateľa   s napadnutým postupom úradu vlády pri vybavovaní jeho žiadosti z 5. mája 2008 mal sťažovateľ možnosť využiť na ochranu ním namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy   účinný   prostriedok   nápravy   v systéme   všeobecného   súdnictva   podľa   citovaného ustanovenia § 250v ods. 1 OSP.

Zistené   skutočnosti   boli   základom   na   záver   ústavného   súdu   o nedostatku   jeho právomoci v tejto veci konať, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti už v rámci predbežného prerokovania odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   a   rozhodnutie   o   prikázaní nepokračovať v porušovaní práva alebo slobody, ako aj rozhodnutie o priznaní úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá   veta   ústavy),   ústavný   súd   sa   časťou   sťažnosti,   ktorou   sa   ich   sťažovateľ   domáhal, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2008