znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 321/2014-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti WM Consulting   &   Communication,   s.   r.   o.,   Sad   A.   Kmeťa   24,   Piešťany,   zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 934/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   WM   Consulting   &   Communication,   s.   r.   o., o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 934/2009 (ďalej aj „namietané konanie“).

Z   obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   na   základe   návrhu   na   vykonanie   exekúcie z 19. marca 2001 prebieha na okresnom súde namietané exekučné konanie, v ktorom sa oprávnený Slovenská sporiteľňa, a. s. (ďalej len „oprávnený“), domáha vymoženia svojej peňažnej   pohľadávky   v   sume   1   814,38   €   s   príslušenstvom,   judikovanej   právoplatným platobným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 9 C 32/96 z 9. decembra 1996.

Zmluvou   o   postúpení   pohľadávky   z   15.   decembra   2010   (ďalej   len   „zmluva o postúpení pohľadávky“) postúpil oprávnený pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného konania, sťažovateľke.

V   dôsledku   tejto   skutočnosti   sťažovateľka   doručila   súdnemu   exekútorovi vykonávajúcemu exekúciu (ďalej len „poverený súdny exekútor“) 11. februára 2011 „návrh na   zmenu   účastníka   konania“,   ktorý   bol   povereným   súdnym   exekútorom   doručený okresnému súdu.

Keďže poverenému súdnemu exekútorovi a ani sťažovateľke nebolo doručené žiadne rozhodnutie okresného súdu týkajúce sa jej návrhu, sťažovateľka zaslala 16. októbra 2012 okresnému   súdu   opätovnú   žiadosť   o   rozhodnutie   o   jej   návrhu.   Keďže   okresný   súd na opätovnú   žiadosť   sťažovateľky   nereagoval,   sťažovateľka   podala   13.   mája   2013 predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní.   Podpredsedníčka   okresného súdu   sa vo   svojom   stanovisku   k sťažnosti z 28. mája 2013 ospravedlnila za vzniknuté prieťahy v konaní spôsobené objektívnymi okolnosťami a zároveň uviedla, že vzhľadom na to,   že   o   návrhu   sťažovateľky   na   zmenu   účastníka   konania   okresný   súd   rozhodol

17. mája 2013, nebolo potrebné prijímať žiadne ďalšie opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti ďalej uviedla:„Súčasný   protiprávny   stav   spočíva   v   tom,   že   Okresný   súd,   do   dnešného   dňa nerozhodol o návrhu na zmenu účastníka konania zo dňa 11. 02. 2011, čím sa sťažovateľ dostal   do   právneho   stavu   neistoty,   z   dôvodu   prieťahov   v   konaní   spôsobenými prvostupňovým Okresným súdom. Táto skutočnosť má za následok aj stav, kedy exekútor nemôže ďalej vykonávať úkony potrebné na vymoženie pohľadávky v prospech skutočného veriteľa, ktorým je aktuálne sťažovateľ...

Sťažovateľ sa aktívne domáhal urýchlenia postupu v predmetnom konaní a vyčerpal všetky adekvátne prostriedky, na nastolenie právnej istoty svojho postavenia v predmetnom spore, majúc na mysli vyššie uvedenú opätovnú žiadosť zo dňa 16. 10. 2012, a následnú sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   zo   dňa   10.   05.   2013.   Do   dňa   podania   tejto   sťažnosti na ústavný súd, t. j. do dňa 14. 11. 2013, ubehlo už celkom 33 mesiacov, t. j. vyše dvoch rokov   od   prvotného   úkonu   sťažovateľa,   ktorým   sa   domáhal   rozhodnutia   o   svojom nástupníctve a s tým spojenej možnosti uspokojenia svojej pohľadávky...

Zo súdneho spisu vedeného pod sp. zn.: 7 Er 934/2009 má sťažovateľ za preukázané, že odo dňa podania návrhu na zmenu účastníka konania nevykonal Okresný súd žiadny procesný úkon.

... Okresný súd svojou nečinnosťou spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, v dôsledku ktorých   dochádza   k   sústavnému   porušovaniu   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy a k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento stav má za následok právnu   neistotu   sťažovateľa,   týkajúcu   sa   najmä   jeho   postavenia   v   predmetnom   spore a následného úspešného vymoženia svojej pohľadávky.“

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a   práva   na prejednanie jej   záležitosti   v   primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru postupom   okresného súdu   v namietanom konaní, prikázal okresnému   súdu   v   tejto   veci konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii o Ústavnom súde Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   svojej   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 934/2009, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu účastníka konania.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

1. Ústavný súd zo zapožičaného spisu okresného súdu sp. zn. 7 Er 934/2009 zistil, že poverený súdny exekútor doručil 24. augusta 2011 okresnému súdu návrh sťažovateľky na zmenu účastníka konania. Okresný súd následne listom z 20. decembra 2011 vyzval povereného   súdneho   exekútora,   aby   predložil   zmluvu   o   postúpení   pohľadávky   spolu so zoznamom   pohľadávok,   ktoré   sú   predmetom   postúpenia.   Sťažovateľka   2.   mája 2012 doručila okresnému súdu zmluvu o postúpení pohľadávky s prílohou. V priebehu konania sťažovateľka   podala   13.   mája   2013   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v namietanom konaní. Okresný súd uznesením sp. zn. 7 Er 934/2009 zo 17. mája 2013 rozhodol o pripustení zmeny oprávneného v namietanom exekučnom konaní. Predmetné uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľke doručené 3. decembra 2013 a poverenému súdnemu exekútorovi 4. decembra 2013.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 56/08), že účelom práva účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   je poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Z uvedeného vyplýva, že konanie o návrhu povereného súdneho exekútora trvalo pred okresným súdom jeden a trištvrte roka, pričom podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu   sa   v   danom   prípade   ukázalo   účinným   prostriedkom   nápravy.   Na   základe sťažovateľkou podanej sťažnosti okresný súd o jej návrhu rozhodol 17. mája 2013, pričom o tejto   skutočnosti   upovedomil   sťažovateľku   v   upovedomení   o   vybavení   sťažnosti z 28. mája   2013.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno   považovať   označený   postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

2. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Namietané konanie o pripustení zmeny účastníka bolo na okresnom súde skončené (aj   keď   nie   právoplatne)   uznesením   zo   17.   mája   2013.   Sťažovateľka   sa   napriek   tomu na ústavný   súd   obrátila   so svojou   sťažnosťou   doručenou   21.   novembra   2013   (podanou na poštovú prepravu 18. novembra 2013), t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde, ktorý sťažovateľka označila za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Pretože sťažovateľka sa   v   predmetnej   veci   domáhala ochrany   svojho základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v   čase,   keď v označenom   exekučnom   konaní   namietané   porušenie   práva   už   netrvalo,   a   teda   bola odstránená jej právna neistota,   pripadalo do   úvahy odmietnutie predmetnej   sťažnosti   aj z tohto dôvodu pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   podľa   §   25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2014