znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 321/2010-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júla   2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   F.   B.,   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   B.   B., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 30 ods. 4, čl. 46 ods. 3, čl. 47 ods. 3 a čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Protokolu č. 11 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 3   ods.   3,   čl. 4,   čl.   21   ods.   4,   čl.   36   a   čl.   37   Listiny   základných   práv   a   slobôd rozhodnutím   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií sp. zn. VP/48/08-K   z 3. decembra   2008   a   opravného   rozhodnutia   sp.   zn.   VP/48/08-K/E z 23. novembra 2009 a postupom v konaní vedenom pod sp. zn. VP/48/08-K a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. F. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára 2010 telefaxom a 25. februára 2010 poštou doručená sťažnosť Ing. F. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   JUDr. B.   B.,   Advokátska   kancelária,   B., pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 30 ods. 4, čl. 46 ods. 3, čl. 47 ods. 3 a čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 6 Protokolu č. 11 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „protokol č. 11 k dohovoru“), čl. 1 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „protokol č. 12 k dohovoru“) a čl. 3 ods. 3, čl. 4, čl. 21 ods. 4, čl. 36 a čl. 37 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozhodnutím Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej aj „výbor“) sp. zn. VP/48/08-K z 3. decembra 2008 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“) a opravného rozhodnutia sp. zn. VP/48/08-K/E z 23. novembra 2009 (ďalej aj „opravné rozhodnutie“) a postupom, ktorý im predchádzal, v konaní vedenom pod sp. zn. VP/48/08-K.

2.   Zo   sťažnosti   a   z   priložených   listinných   dôkazov   vyplýva,   že   výbor   rozhodol vo veci sp. zn. VP/48/08-K z 3. decembra 2008 o tom, že sťažovateľ ako člen dozornej rady H., š. p., B., porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“) tým, že „... v období, keď vykonával   funkciu   člena   dozornej   rady   L.   Slovenskej   republiky,   š.   p.   B.   B.   vykonával súčasne   činnosť   živnostníka   podľa   živnostenského   zákona   podľa   živnostenského oprávnenia...“, a zároveň mu uložil pokutu v sume 120 876 Sk podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

3. Sťažovateľ   podal   proti   namietanému   rozhodnutiu   návrh   na   preskúmanie predmetného rozhodnutia výboru podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, o ktorom rozhodol ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 263/09 z 25. septembra 2009 tak, že namietané rozhodnutie potvrdil.

4. Dňa 23. novembra 2009 výbor vydal opravné rozhodnutie sp. zn. VP/48/08-K/E, ktorým   bola   vykonaná   oprava   nesprávneho   označenia   subjektu,   v   ktorom   vykonával sťažovateľ verejnú funkciu člena dozornej rady (oprava nesprávneho označenia subjektu L. Slovenskej republiky, š. p., B. B., na H., š. p., B.).

5. Sťažovateľ následne podal 24. novembra 2009 výboru návrh na obnovu konania, pričom použitie tohto procesného inštitútu, ktorého aplikácia nie je upravená v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu, odôvodnil subsidiárnym použitím ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

6. Výbor listom z 2. decembra 2009 reagoval na podaný návrh na obnovu konania tak, že konštatoval, že „výbor nemá možnosť autoremedúry a ani obnovy konania“.

7. Sťažovateľ   opätovne   podal   ústavnému   súdu   25.   januára   2010   návrh na preskúmanie   rozhodnutia   výboru   sp.   zn.   VP/48/08-K   z   3.   decembra   2008,   ako   aj opravného rozhodnutia sp. zn. VP/48/08-K/E z 23. novembra 2009, o ktorom ústavný súd rozhodol uznesením č. k. III. ÚS 61/2010-18 z 9. februára 2010 tak, že návrh odmietol.

8. Sťažovateľ v podaní doručenom ústavnému súdu 24. februára 2010 telefaxom a 25.   februára   2010   poštou   tvrdil,   že   namietaným   rozhodnutím   výboru   a   opravným rozhodnutím výboru boli porušené jeho práva:

„1/   Dodržiavanie   procesných   zásad   zaručujúcich   právo   na   spravodlivý   proces (rovnosť účastníkov v konaní) - garantované čl. 46 a 47 ústavy

2/   Princíp   právnej   istoty   účastníka   konania   (dodržiavanie   zákonných   lehôt)   - garantované čl. 2 ods. 2 ústavy

3/   Diskriminácia   živnostníka   (zamedzená   účasť   na   správe   vecí   verejných)   - garantované čl. 12 a 30 ods. 4 ústavy

4/ Porušenie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (protokol č. 11 čl. 6 a protokol č. 12 čl. 1)

5/ Porušenie ústavného zákona č. 23/1991 Zb. z 9. januára 1991, ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky čl. 21 a čl. 36 a 37.“

9. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„Podľa   článku   48   Ústavy   Slovenskej   republiky   navrhujem   Ústavnému   súdu Slovenskej republiky prerokovať návrh na preskúmanie rozhodnutia Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, č. rozhodnutia VP/48/08-K v mojej prítomnosti.

Na základe vyššie uvedených skutočností žiadam Výbor Národnej rady Slovenskej republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   o   zrušenie   rozhodnutia   sp.   zn.   VP/48/08-K   zo   dňa 3. decembra 2008, ktorým mi bola uložená pokuta 120.876,- Sk v celom rozsahu.“

10. Keďže z podania sťažovateľa nebolo dostatočne zrejmé, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili a ktorým konkrétnym právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa tak malo stať, v čom spočíva namietaný zásah   do   označených   práv   a   slobôd,   kto   mal   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   porušiť   jeho základné   práva   a   slobody   a   akého   rozhodnutia   ústavného   súdu   sa   sťažovateľ   domáha, ústavný súd 16. marca 2010 vyzval sťažovateľa na doplnenie podania.

11. Podaním doručeným ústavnému súdu 8. apríla 2010 sťažovateľ doplnil sťažnosť tak, že upresnil, porušenie ktorých základných práv a slobôd namieta, a zároveň upravil navrhovaný   petit   tak,   že   navrhol,   aby   ústavný   súd   nálezom   rozhodol,   že „rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/48/08-K zo dňa 3. decembra 2008 a opravné rozhodnutie sp. zn. VP/48/08-K/E z 9. 11. 2009 ktorým bola uložená pokuta 120.876,-Sk ruší v celom rozsahu.

Zároveň navrhovateľ podľa § 55 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení   neskorších   predpisov   navrhuje   odložiť   vykonateľnosť   napadnutého   rozhodnutia o uložení pokuty sp. zn. VP/48/08-K zo dňa 3. decembra 2008 a opravného rozhodnutia sp. zn. VP/48/08-K/E z 9. 11. 2009 až do rozhodnutia vo veci samej.“

12. Sťažovateľ návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí odôvodnil tým, že „odloženie výkonu rozhodnutia nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom, ale jeho výkon môže spôsobiť mne a mojej rodine vážne finančné a existenčné problémy“.

13.   Podanie   sťažovateľa   v   zmysle   jeho   doplnenia   z   8.   apríla   2010   ústavný   súd považoval za sťažnosť podľa čl. 127 ústavy.

II.

1.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

4. Podľa § 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

5. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,   o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov,   v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

6. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

8. Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

9. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

10. Sťažovateľ   namieta   porušenie   ďalej   citovaných   ustanovení   ústavy,   listiny a dohovoru.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   viaceré   označené   ustanovenia   len taxatívne   vymenúva, avšak   v   sťažnosti   neuvádza,   v   čom   vidí   príčinnú   súvislosť   medzi namietanými rozhodnutiami a postupom výboru a základnými právami, ktorých porušenie namieta.

11. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

12.   Podľa   čl.   12   ods.   2   ústavy   základné   práva   a   slobody   sa   zaručujú   na   území Slovenskej   republiky   všetkým   bez   ohľadu   na   pohlavie,   rasu,   farbu   pleti,   jazyk,   vieru a náboženstvo,   politické,   či   iné   zmýšľanie,   národný   alebo   sociálny   pôvod,   príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

13.   Podľa   čl.   30   ods.   4   ústavy   občania   majú   za   rovnakých   podmienok   prístup k voleným a iným verejným funkciám.

14.   Podľa   čl.   46   ods.   3   ústavy   každý   má   právo   na   náhradu   škody   spôsobenej nezákonným   rozhodnutím   súdu,   iného   štátneho   orgánu   či   orgánu   verejnej   správy   alebo nesprávnym úradným postupom.

15. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

16. Podľa čl. 3 ods. 3 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných   práv   a   slobôd   ako   ústavný   zákon   Federálneho   zhromaždenia   Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „listina“), nikomu nemožno spôsobiť ujmu na právach pre uplatňovanie jeho základných práv a slobôd.

17.   Podľa   čl.   4   ods.   1   listiny   povinnosti   možno   ukladať   iba   na   základe   zákona a v jeho medziach a len pri zachovaní základných práv a slobôd. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia medze základných práv a slobôd možno za podmienok ustanovených listinou upraviť   iba   zákonom.   Podľa   odseku   3   citovaného   ustanovenia   zákonné   obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pri používaní ustanovení o medziach základných   práv   a   slobôd   sa   musí   dbať   na   ich   podstatu   a   zmysel.   Také   obmedzenia nemožno zneužívať na iné účely, než na ktoré boli ustanovené.

18.   Podľa   čl.   21   ods.   4   listiny   občania   majú   za   rovnakých   podmienok   prístup k voleným a iným verejným funkciám.

19.   Podľa   čl.   36   ods.   1   listiny   každý   sa   môže   domáhať ustanoveným   postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne. Podľa   odseku   2   citovaného   ustanovenia   kto   tvrdí,   že   bol   ukrátený   na   svojich   právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich   sa   základných práv a slobôd podľa   listiny. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné   rozhodnutie   súdu,   iného   štátneho   orgánu   či   orgánu   verejnej   správy   alebo nesprávny úradný postup. Podmienky a podrobnosti upravuje zákon.

20. Podľa čl. 37 ods. 1 listiny každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia   každý   má   právo   na   právnu   pomoc   v   konaní   pred   súdmi,   inými   štátnymi orgánmi   alebo   orgánmi   verejnej   správy,   a   to   od   začiatku   konania.   Podľa   odseku   3 citovaného ustanovenia všetci účastníci sú si v konaní rovní. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia   kto   vyhlási,   že   neovláda   jazyk,   v   ktorom   sa   vedie   konanie,   má   právo na tlmočníka.

21. Podľa čl. 6 protokolu č. 11 k dohovoru ak vysoká zmluvná strana uskutočnila vyhlásenie   podľa   predchádzajúcich   článkov   25   alebo   46   dohovoru,   ktorými   uznala právomoc komisie alebo súdu vo veciach vzniknutých po skutočnostiach alebo založených na skutočnostiach, ktoré sa vyskytnú po uskutočnení takého vyhlásenia, vzťahuje sa toto obmedzenie aj na právomoci súdu podľa tohto protokolu.

22. Podľa čl. 1 protokolu č. 12 k dohovoru užívanie všetkých práv ustanovených zákonom sa zabezpečuje bez diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické a iné presvedčenie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rodové alebo iné postavenie. Nikto nesmie byť   diskriminovaný   akýmkoľvek   verejným   orgánom   z   akýchkoľvek   dôvodov,   ako   sú dôvody uvedené v odseku 1.

III.

1. Sťažovateľ   sa   podanou   sťažnosťou   domáhal,   aby   ústavný   súd   preskúmal namietané rozhodnutie výboru a opravné rozhodnutie a tieto rozhodnutia zrušil, pričom poukazoval na porušenie viacerých základných práv a slobôd. Sťažovateľ súčasne namietal porušenie   označených   práv   postupom   výboru   v   súvislosti   s   posudzovaním   jeho   návrhu na obnovu konania.

2. Ústavný súd konštatuje, že v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd v zásade viazaný návrhom na začatie konania (teda aj sťažnosťou). Zákonná požiadavka viazanosti návrhom platí zvlášť pre návrh výroku rozhodnutia ústavného súdu, teda petit sťažnosti, kde sťažovateľ formuluje výrok rozhodnutia ústavného súdu, ktorého sa domáha   (m.   m.   III.   ÚS   166/02).   Pokiaľ   ide   o   sťažovateľom   namietané   porušenie   práv postupom výboru, ktorý spočíval v odmietnutí jeho návrhu na obnovu konania (list výboru z 2. decembra 2009), sťažovateľ napriek tomu, že v odôvodnení sťažnosti uvádza, v čom podľa jeho názoru spočíva porušenie jeho práv, v petite sťažnosti sa nedomáha rozhodnutia týkajúceho sa obnovy konania. Vzhľadom na uvedené ústavný súd prerokoval sťažnosť len vo   vzťahu   k   predmetu   konania   vymedzenom   v   petite   sťažnosti,   t.   j.   vo   vzťahu k namietanému rozhodnutiu výboru sp. zn. VP/48/08-K z 3. decembra 2008 a opravnému rozhodnutiu výboru sp. zn. VP/48/08-K/E z 23. novembra 2009.

3.   Namietané   rozhodnutie   výboru   sp.   zn.   VP/48/08-K   z   3.   decembra   2008   bolo predmetom   návrhu   na   preskúmanie   podľa   čl.   10   ods.   2   ústavného   zákona   o   ochrane verejného   záujmu,   o   ktorom   rozhodol   ústavný   súd   uznesením   sp.   zn.   IV.   ÚS   263/09 z 25. septembra 2009 tak, že namietané rozhodnutie potvrdil.

4. Sťažovateľ sa opätovne návrhom podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného   záujmu   domáhal   preskúmania   rozhodnutia   výboru   sp.   zn.   VP/48/08-K z 3. decembra 2008, ako aj opravného rozhodnutia sp. zn. VP/48/08-K/E z 23. novembra 2009, o ktorom ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. III. ÚS 61/2010 z 9. februára 2010 tak, že návrh na preskúmanie namietaného rozhodnutia a opravného rozhodnutia odmietol.

5.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   má   právo   domáhať   sa   preskúmania namietaného porušenia základných práv a slobôd popri konaní podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu aj sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (podobne vo veci sp. zn. IV. ÚS 136/07).

A.   K   namietanému   porušeniu   práv   rozhodnutím   výboru   sp.   zn.   VP/48/08-K z 3. decembra 2008

1.   Sťažovateľ   namietal   porušenie   základných   práv   a   slobôd   rozhodnutím   výboru sp. zn. VP/48/08-K   z   3.   decembra   2008.   Namietané   rozhodnutie   výboru   nadobudlo právoplatnosť   9.   novembra   2009   (doručením   uznesenia   ústavného   súdu sp. zn. IV. ÚS 263/09 z 25. septembra 2009).

2. V zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť je v predmetnej veci možné podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým   sa   skončilo   konanie   o   ochrane   funkcií   verejných   funkcionárov   pred   výborom. Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

3. Sťažovateľ sa na ústavný súd obrátil so sťažnosťou pre porušenie základných práv a slobôd   namietaným   rozhodnutím   až   24.   februára   2010,   t.   j.   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty na podanie sťažnosti.

4.   Z   uvedených   dôvodov   vo   vzťahu   k   tej   časti   sťažnosti,   ktorá   smeruje   proti namietanému rozhodnutiu, ústavný súd sťažnosť odmietol pre oneskorené podanie v zmysle § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

B.   K   namietanému   porušeniu   práv   opravným   rozhodnutím   výboru sp. zn. VP/48/08-K/E z 23. novembra 2009

1.   Vo   vzťahu   k   namietanému   porušeniu   práv   opravným   rozhodnutím   výboru sťažovateľ   predovšetkým   namietal,   že   opravné   rozhodnutie   nebolo   vydané   na   schôdzi výboru, že nebol zo strany výboru priebežne informovaný o tomto opravnom rozhodnutí, opravné rozhodnutie neobsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom, a sťažovateľ sa domnieva, že išlo o zásadné procesné pochybenie výboru, nielen o opravu zjavných písacích chýb.

2. Opravné   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   16.   marca   2010   (doručením uznesenia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 61/2010 z 9. februára 2010).

3. Ústavný súd konštatuje, že už v konaní podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, o ktorom rozhodol uznesením sp. zn. III. ÚS 61/2010, ústavný súd preskúmal opravné rozhodnutie a vysporiadal s námietkami sťažovateľa, ktoré uvádza v podanej sťažnosti. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa opravného rozhodnutia ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 61/2010 konštatoval ich zjavnú neopodstatnenosť.

4.   Na   základe   uvedeného   vo   vzťahu   k   tej   časti   sťažnosti,   ktorá   smeruje   proti opravnému rozhodnutiu, je daný dôvod odmietnutia sťažnosti pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5.   Pokiaľ   ide   o   návrh   na   odklad   vykonateľnosti   namietaného   rozhodnutia a opravného   rozhodnutia   podaný   v   doplnení   sťažnosti   z   8.   apríla   2010,   vzhľadom na rozhodnutie vo veci samej nebolo potrebné sa týmto návrhom osobitne zaoberať.

6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2010