znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 321/06-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. V. K., Š., zastúpeného advokátom JUDr. I. K., B., vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   zaručeného   v čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 593/01, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PhDr. V. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra 2006 doručená sťažnosť PhDr. V. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 593/01.

Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 10 Cb 593/01 vyzval sťažovateľa 19. októbra 2005 na zaplatenie súdneho poplatku a súčasne ho poučil o následkoch   jeho   nezaplatenia.   Keďže   sťažovateľ   súdny   poplatok   v zákonnej   lehote nezaplatil a z poučenia vo výzve a zo znenia § 10 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov jednoznačne vyplýva povinnosť okresného súdu konanie zastaviť, podal sťažovateľ 16. novembra 2005 odvolanie   proti   kedykoľvek   v budúcnosti   vydanému   uzneseniu   o zastavení   konania   pre nezaplatenie   súdneho   poplatku.   Uznesenie   o zastavení   konania   č.   k.   10   Cb   593/01-235 vydal okresný súd 29. novembra 2005 a sťažovateľovi bolo doručené 8. decembra 2005.

Dňa 10. augusta 2006 sa sťažovateľ dozvedel, že jeho odvolanie zo 16. novembra 2005   nebolo   postúpené   odvolaciemu   súdu,   ale   spis   bol   uložený   do   archívu   ako   vec právoplatne skončená. Preto podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou sa domáhal prešetrenia postupu zákonného sudcu. Predsedníčka okresného súdu sťažovateľovi listom z 25. augusta 2006 oznámila, že jeho sťažnosť považuje za nedôvodnú.

Sťažovateľ uviedol, že je nepochybné, že 16. novembra 2005 podal odvolanie, ktoré spĺňa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) všetky náležitosti podľa § 205 Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   a   namieta,   že   okresný   súd   nesprávne interpretoval   a aplikoval   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku   o odvolaní   v znení platnom v rozhodujúcom období, pretože podľa jeho názoru „(...) ak bolo podané odvolanie a nebolo   rozhodnuté   podľa   §   210a,   §   209   OSP   striktne   a bez   výnimiek   predpisuje okresnému   súdu   predložiť   vec   odvolaciemu   súdu   na   ďalšie   konanie   a rozhodnutie o odvolaní do desiatich dní od uplynutia lehoty na podanie odvolania. To preto, lebo len odvolací súd má právo rozhodnúť o tom, či procesný úkon účastníka spĺňa všetky náležitosti OSP o odvolaní, vrátane posúdenia otázky, či je možné podať účinné odvolanie už pred vydaním   zákonom   predvídaného   uznesenia   súdu   1.   stupňa   o zastavení   konania   pre nezaplatenie súdnych poplatkov (...)“. Sťažovateľ je toho názoru, že „V dôsledku postupu okresného súdu odvolací súd dodnes nemá možnosť uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc v odvolacom   konaní.   Postupom   okresného   súdu   tak   došlo   k odopretiu   spravodlivosti (denegatio iustitiae).“.

Od   ústavného   súdu   sťažovateľ   žiada   vydať   nález,   ktorým   ústavný   súd   vysloví porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uvedeným postupom okresného súdu, zakáže okresnému súdu pokračovať v porušovaní základných práv sťažovateľa, zruší príkaz zákonného sudcu na uloženie spisu sp. zn. 10 Cb 593/01 do archívu   a prikáže   mu,   aby   vo   veci   konal.   Tiež   sťažovateľ   žiada   priznať   finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej príčinnej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným   rozhodnutím   alebo   iným   zásahom   orgánu   štátu   do   takéhoto   práva   alebo slobody   na   strane   druhej,   ako   aj   nezistenie   žiadnej   možnosti   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 79/06). Ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, ktorý   nepredložil   odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie   podanie   sťažovateľa   označené   ako „Odvolanie sa proti (kedykoľvek v budúcnosti vydanému) uzneseniu sp. zn. 10 Cb 593/01 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení zmien)“, ktoré sťažovateľ doručil okresnému súdu 16. novembra 2005, t. j. pred vydaním uznesenia o zastavení konania z 29. novembra 2005.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom (...).

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dochádza vtedy, ak by   komukoľvek   bola   odmietnutá   možnosť   domáhať   sa   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom súde, ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej alebo právnickej osoby (II. ÚS 18/04).

Účelom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca   povinnosť   súdu   o veci   konať. K naplneniu   základného   práva   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy dochádza vtedy, ak príslušný zákon umožňuje, aby sa právnická osoba alebo fyzická osoba domáhala svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Tohto práva sa však možno domáhať v súlade s čl. 51 ods. 1 ústavy len v medziach zákonov, ktoré ustanovenia čl. 46 ústavy vykonávajú. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade so   zákonom   ustanovenými podmienkami, orgány súdnej   moci   majú povinnosť umožniť každému,   aby   sa   uplatnením   práva   zaručeného   v   čl. 46   ods.   1   ústavy   stal   účastníkom súdneho konania (II. ÚS 14/01).

Z uvedeného pre daný prípad vyplýva, že ak sťažovateľ neuplatnil svoje právo na podanie odvolania ako riadneho opravného prostriedku zákonom ustanoveným postupom, pričom o riadnom postupe bol poučený okresným súdom v uznesení o zastavení konania, neuplatnil svoje právo spôsobom, ktorý spadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, a teda nemohlo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu. Uvedené v rovnakom rozsahu platí pre námietku porušenia základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   §   201   prvej   vety   OSP   účastník   môže   napadnúť   rozhodnutie   súdu   prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 204 ods. 1 prvej vety OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 204 ods. 2 OSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že sa odvolateľ   spravoval   nesprávnym   poučením   súdu   o lehote   na   podanie   odvolania.   Ak rozhodnutie   neobsahuje   poučenie   o lehote   na   podanie   odvolania,   alebo   ak   obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

Zákon   jednoznačne   vymedzuje   začiatok   aj   koniec   lehoty   na   podanie   odvolania. Začiatok   lehoty   na   podanie   odvolania   zákon   spája   s doručením   rozhodnutia   osobe oprávnenej   na   jeho   podanie.   Účinky   odvolania   podaného   pred   doručením   rozhodnutia, spravidla rozsudku, ostávajú zachované, ak je odvolanie podané po jeho vyhlásení. Bez toho,   aby   odvolateľ   vedel,   ako   v predmetnej   veci   príslušný   súd   rozhodol   a akými skutkovými   a právnymi   argumentmi   svoje   rozhodnutie   odôvodnil,   nemôže   úspešne predložiť odvolaciemu súdu svoje protiargumenty. Uvedené platí aj pre prípad sťažovateľa, bez   ohľadu   na to,   že   okresný   súd   v jeho veci   vydal   jednoduché   procesné   rozhodnutie, ktorého vydanie sťažovateľ logicky ako následok svojho správania (nezaplatenie súdneho poplatku) predpokladal.

Okresný súd sťažovateľa v uznesení o zastavení konania poučil o možnosti podať riadny opravný prostriedok, ako aj o spôsobe a lehote na jeho podanie, sťažovateľ však túto možnosť nevyužil. Občiansky súdny poriadok v žiadnom ustanovení nedáva súdu možnosť vlastným konaním nahrádzať vôľu účastníka podať po doručení rozhodnutia riadny opravný prostriedok,   a   teda   nemohol   inak   postupovať   ani   v prípade   sťažovateľa.   Podľa   názoru ústavného   súdu   skutočnosti,   ktorými   argumentuje   sťažovateľ,   nesignalizujú,   že   by postupom okresného súdu bola sťažovateľovi odňatá možnosť domáhať sa svojho práva podaním   odvolania   proti   uzneseniu   o zastavení   konania,   a preto ústavný   súd   odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa na rozhodnutie nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2006