SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 320/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3, Košice, vo vecinamietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdrozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 1 T 96/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súduSlovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola12. augusta 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) vo vecinamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 96/2012 z 9. júna 2014.
V sťažnosti sťažovateľka uviedla, že ako mandatárka uzavrela mandátnu zmluvus ⬛⬛⬛⬛ ako mandantom, podľa ktorej sa menovaný zaviazal, ženavrhovateľke zabezpečí kúpu nehnuteľnosti na území mesta, ktorá bude vhodná navýstavbu tenisových kurtov, a kúpu ďalšej nehnuteľnosti na ⬛⬛⬛⬛.Na účely zabezpečenia riadnych podmienok na plnenie záväzkov dlžníka postupnenavrhovateľka zaplatila dlžníkovi 76 312,82 €. Dlžník však svoje záväzky z uzavretejmandátnej zmluvy neplnil a zaplatenú sumu (až na sumu 3 319,39 €, 100 000 Sk)navrhovateľke nevrátil. Spôsobil jej tým škodu 72 993,43 € (2 199 000 Sk).
Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 96/2012 rozhodol tak, že ⬛⬛⬛⬛ je „vinný“, že navrhovateľke nevrátil zverené finančné prostriedkyvo výške 75 419,78 € (2 272 096,22 Sk). Rozsudok nadobudol právoplatnosť a stal savykonateľným 9. júna 2014.
Proti tomuto rozsudku sa navrhovateľka ako osoba poškodená „nemala možnosť odvolať len rozsahu v akom výšku spôsobenej škody“.
Sťažovateľka namieta, že okresný súd v dostatočnej miere neposkytol ochranu jejprávam, pretože škodu, ktorú jej dlžník svojím konaním spôsobil v roku 2007 v sume76 312,82 €, mu okresný súd uložil zaplatiť v skúšobnej dobe 5 rokov stanovenej podľa § 51ods. 4 písm. g) Trestného zákona, teda zaplatiť v roku 2019.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivé súdne konanie rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 1 T 96/2012 z 9. júna 2014 porušené bolo.
2. Okresný súd Košice I je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania v sume 269,58 € do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000.-€, ktoré je Okresný súd Košice I zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodnila tým, že „dlžník, ktorý jej spôsobil škodu značného rozsahu ešte v roku 2007 sa svoj dlh zaviazal písomne uhradiť v splátkach v roku 2008 (čo predpokladá, že finančné prostriedky na to aj mal) a podľa napadnutého súdneho rozhodnutia splatiť škodu poškodenej môže do konca roku 2019. Podľa jej názoru jej súd riadnu ochranu jej právam neposkytol. Navrhovateľka takýmto postupom utrpela faktickú finančnú ujmu. Na náhradu spôsobenej škody má čakať ďalších 5 rokov, od roku 2007, kedy peniaze odsúdený prevzal to bude činiť spolu 12 rokov. O spravodlivosti rýchlej a účinnej tak navrhovateľka uvažovať nemôže. Z tohto hľadiska utrpela aj ujmu morálnu.“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súdmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami ibavtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automatickynezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súdpri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, žeochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnymorgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jejprerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratioinštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatnýchorgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
V danom prípade mala sťažovateľka možnosť domáhať sa preskúmania rozsudkuokresného súdu sp. zn. 1 T 96/2012 z 9. júna 2014 využitím riadneho opravného prostriedkus poukazom na ustanovenie § 307 c) Trestného poriadku, podľa ktorého rozsudok môžeodvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol pre nedostatokprávomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2015