znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 320/2014-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti WM Consulting   &   Communication,   s.   r.   o.,   Sad   A.   Kmeťa   24,   Piešťany,   zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na prejednanie jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er 2135/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   WM   Consulting   &   Communication,   s.   r.   o., o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er 2135/2005 (ďalej aj „namietané konanie“).

Z   obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   na   základe   návrhu   na   vykonanie   exekúcie z 8. decembra 2005 prebieha na okresnom súde namietané exekučné konanie, v ktorom sa S., a. s. (ďalej len „oprávnený“), domáha vymoženia svojej peňažnej pohľadávky v sume 448,75   €   s   príslušenstvom,   judikovanej   právoplatným   a vykonateľným   rozsudkom Okresného súdu Bratislava-vidiek sp. zn. 12 C 111/90 z 27. júna 1990.

Zmluvou   o   postúpení   pohľadávky   z   15.   decembra   2010   postúpil   oprávnený pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného konania, sťažovateľke.

V   dôsledku   tejto   skutočnosti   sťažovateľka   doručila   súdnemu   exekútorovi vykonávajúcemu exekúciu (ďalej len „poverený súdny exekútor“) 19. júla 2011 „návrh na zmenu   účastníka   konania“,   ktorý   bol   povereným   súdnym   exekútorom   doručený okresnému súdu.

Keďže poverenému súdnemu exekútorovi a ani sťažovateľke nebolo doručené žiadne rozhodnutie okresného súdu týkajúce sa jej návrhu, sťažovateľka 25. mája 2012 zaslala okresnému   súdu   opätovnú   žiadosť   o   rozhodnutie   o   jej   návrhu.   Keďže   okresný   súd na opätovnú   žiadosť   sťažovateľky   nereagoval,   sťažovateľka   podala   20.   decembra   2012 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Oznámením zo 16. januára 2013 okresný   súd   informoval   sťažovateľku „o   chybe   v   písaní,   konkrétne   v   spisovej   značke ku ktorej mala byť sťažnosť priradená“. Sťažovateľka 31. januára 2013 zaslala okresnému súdu „opravu   údajov,   konkrétne   spisovej   značky,   ktorej   sa   sťažnosť   týka“.   Aj   napriek oprave okresný súd o uvedenom návrhu sťažovateľky dosiaľ nerozhodol.

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedla:„... Okresný súd, do dnešného dňa nerozhodol o návrhu na zmenu účastníka konania, čím   sa   sťažovateľ   dostal   do   právneho   stavu   neistoty,   z   dôvodu   prieťahov   v   konaní spôsobenými prvostupňovým Okresným súdom. Táto skutočnosť má za následok aj stav, kedy   exekútor   nemôže   ďalej   vykonávať   úkony   potrebné   na   vymoženie   pohľadávky v prospech skutočného veriteľa, ktorým je aktuálne sťažovateľ...

Sťažovateľ sa aktívne domáhal urýchlenia postupu v predmetnom konaní a vyčerpal všetky adekvátne prostriedky, na nastolenie právnej istoty svojho postavenia v predmetnom spore,   majúc   na   mysli...   opätovnú   žiadosť   zo   dňa   25.   05.   2012,   a   následnú   sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 20. 12. 2012. Do dňa podania tejto sťažnosti na ústavný súd, t. j. do dňa 14. 11. 2013, ubehlo už celkom 28 mesiacov, t. j. vyše dvoch rokov od prvotného úkonu sťažovateľa, ktorým sa domáhal rozhodnutia o svojom nástupníctve a s tým spojenej možnosti   uspokojenia   svojej   pohľadávky.   V   tejto   súvislosti   si   dovoľujeme   upozorniť,   že Okresný súd ani na jednu písomnosť adekvátne nereagoval, čím spôsobuje sťažovateľovi stav právnej neistoty a najmä nemožnosť domôcť sa uspokojenia svojich majetkových, a už skôr judikovaných práv...

Zo   súdneho   spisu   vedeného   pod   sp.   zn.:   36   Er   2135/2005   má   sťažovateľ za preukázané, že odo dňa podania návrhu na zmenu účastníka konania nevykonal Okresný súd žiadny procesný úkon.

... Okresný súd svojou nečinnosťou spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, v dôsledku ktorých dochádza k sústavnému porušovaniu základného práva sťažovateľ na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento stav má za následok právnu neistotu sťažovateľa, týkajúcu sa najmä jeho postavenia v predmetnom spore a následného úspešného vymoženia svojej pohľadávky.“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:„Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er 2135/2005 porušil základné právo spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   36   Er   2135/2005 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,00 Eur (slovom: jedentisíc euro), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania k rukám   právneho   zástupcu   sťažovateľa   v   sume   331,15   €...   v   lehote   pätnástich   dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená, že ústavný   súd   môže   rozhodnúť   len   o   tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha   v   petite   svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. II.   ÚS   19/05,   III.   ÚS   2/05).   Uvedené   osobitne   platí   v   prípadoch,   v   ktorých   sú   osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er 2135/2005.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom a Okresným súdom Pezinok zistil, že na základe zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a   o   zmene   zákona   č.   99/1963   Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   a   dopĺňa   zákon   Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/2007 Z. z.“) došlo v namietanom konaní s účinnosťou k 1. januáru 2008 k prechodu výkonu súdnictva (a tým k preneseniu miestnej príslušnosti) z okresného súdu na nadobúdajúci Okresný súd Pezinok. V dôsledku uvedenej skutočnosti bol súdny spis okresného súdu (sp. zn. 36 Er 2135/2005) 8. januára 2008 odstúpený a doručený Okresnému súdu Pezinok, kde bol zaevidovaný pod sp. zn. 15 Er 6600/2008.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľka namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie svojej   záležitosti   v   primeranej   lehote   postupom   okresného   súdu   v   namietanom   konaní vo veci   jej   čiastkového   návrhu   na   pripustenie   zmeny   účastníka   konania,   ktorý   bol okresnému súdu doručený 10. októbra 2011, t. j. v čase, keď okresný súd už nemohol ovplyvniť trvanie tohto konania v dôsledku prechodu výkonu súdnictva na Okresný súd Pezinok   s   účinnosťou   od   1.   januára   2008.   Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   ustálenou judikatúrou (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03) pripomína, že ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte trvalo.

Ak   v   čase,   keď   došla   sťažnosť   ústavnému   súdu,   už   nedochádza   k   porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde).   Vychádza   pritom   z   toho,   že   účelom   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty, v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   orgánu   verejnej   moci   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03). Z tohto pohľadu je petit sťažnosti sťažovateľky smerujúci k vysloveniu porušenia jej označených práv postupom okresného súdu v spojení s príkazom   okresnému   súdu   konať   v   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov nevykonateľný.

Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát   povinný   vykonávať   tak,   aby   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09). Pre   úplnosť   ústavný   súd   uvádza,   že   sťažovateľka   ako   oprávnená   v   exekučnom   konaní vedenom   Okresným   súdom   Pezinok   pod   sp.   zn.   15   Er   6600/2008   je   tiež   zastúpená advokátom.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   podľa   §   25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2014