znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 320/2010-6

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júla   2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 165/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresného súdu   Žilina (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 165/2003.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:«Ide o konanie, ktoré začalo podaním žaloby na Okresnom súde v Žiline podanej dňa 20. 02. 2002 ako PODĹŽNICKA ŽALOBA, sp. zn.: 23C/83/02, zákony sudca Mgr. M. Š. toto konanie zmaril zjavným korupčným spôsobom.

Sťažovateľ   nevyužil   opravný   prostriedok,   pretože   pozná   ZMAFIANIZOVANÝ KRAJSKÝ SÚD V ŽILINE, lebo bol presvedčený, že pred odvolacím súdom neuspeje pre vnútornú korupciu v justícii.

Preto sťažovateľ radšej podal novú žalobu „o zaplatenie 280.000,- Sk plus prísl.“ dňa 16. 12. 2003 na tom istom súde z dôvodu, aby zabránil premlčaniu veci, čo by Krajský súd nečinnosťou dosiahol.

Okresný súd v Žiline... ignoruje Nálezy Ústavného súdu ale aj Európskeho súdu... Sťažovateľ   žiadal   už   dávno   v minulosti   ZNALECKÉ   GRAFOLOGICKÉ POSÚDENIE...

Znalecké   grafologické   posúdenie   nie   je   stále   vykonané,   hoci   je   rozhodujúce..., sudkyňa takto bráni ukončeniu veci....

Výsledkom   KLAMSTIEV   a JUSTIČNÝCH   MACHINÁCII   je,   že   vec   je   stále neukončená a sťažovateľ sa na tom ničím nepodiela.»

Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„Okresný   súd   v   Žiline   v   konaní   13C/165/2003   porušuje   základné   práva   D.   B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a č1. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru....

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Žiline konať bezodkladne a bez ďalších prieťahov vo veci 13C/165/2003.

Ústavný súd prikazuje Okresnému   súdu po   ukončení znaleckého   konania obviniť A. B.   z   trestného   činu   -   KRIVEJ   VÝPOVEDE   a   MARENIE   SPRAVODLIVOSTI a to bezodkladne podať trestné oznámenie....

Okresný   súd   v   Žiline   je   povinný   zaplatiť   D.   B.   satisfakciu   vo   výške   6.600 EUR za prieťahy 6-rokov a 6-mesiacov plus trovy na advokáta a trovy konania, v lehote 15 dní od dňa doručenia nálezu....

Ústavný   súd   zakazuje   Okresnému   súdu   v   Žiline   vyplatiť   odmenu   advokátke JUDr. A. A., pre jej komplikovanie veci a spôsobovanie zbytočných prieťahov....

Ústavný   súd   prikazuje   Okresnému   súdu   v   Žiline   podať   proti   znalcovi   z   odboru grafológ - Bc. M.   N.,...   T.   pre neprebratie doporučeniej zásielky - zmluvu o postúpení pohľadávky za účelom vyhodnotiť podpis A. B., podnet na vylúčenie zo zoznamu znalcov.... Okresný súd v Žiline je povinný ukončiť vec 13C/165/2003 do konca roka 2010, ak sa tak nestane musí Okresný súd v Žiline zaplatiť D. B. sumu 280.000.*Sk = 9.295 EUR plus   úroky   z   omeškania   ročne   vo   výške   17.6   %   z   dlžnej   sumy   od   dňa   01. 01. 2001 do zaplatenia.“

V závere   sťažnosti   sťažovateľ „namieta   a   odmieta   konanie   v   tejto   veci   takých nezodpovedných lotrov - sudcov ako je senát sudcu – politika... senát lotra..., podvodníka... a predsedu lotra..., ktorí nedokážu byť objektívni, nezaujatí a nezávisli. Žiadam, aby túto sťažnost   riešila...,   jedna   upratovačka   a   jeden   člen   justičnej   stráže,   ktorí   dokážu   byť kompetentní   nezaujatí   a   nezávislí,   na   rozdiel   od   sudcov   Ústavného   súdu,   ktorí   keď sú zažalovaní zneužijú svoje postavenie a neprídu na súd, aby objasnili svoje KLAMSTVÁ, PODFUKY a porušovania ústavných práv!!!“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 165/2010.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti na adresu okresného súdu a krajského súdu uviedol:„Ide o konanie, ktoré začalo podaním žaloby na Okresnom súde v Žiline podanej dňa 20. 02. 2002 ako podĺžnicka žaloba, sp. zn.: 23C/83/02, zákonný sudca Mgr. M. Š. toto konanie zmaril zjavne korupčným spôsobom.

Sťažovateľ nevyužil opravný prostriedok, pretože pozná zmafianizovaný Krajský súd v Žiline, lebo bol presvedčený, že pred odvolacím súdom neuspeje pre vnútornú korupciu v justícii....

Výsledkom   klamstiev   a justičných   machinácií   je,   že   vec   je   stále   neukončená a sťažovateľ sa na tom ničím nepodieľa.“

Na adresu sudcov ústavného súdu sťažovateľ uviedol: „namieta a odmieta konanie v tejto veci takých nezodpovedných lotrov - sudcov ako je senát sudcu – politika... senát lotra...,   podvodníka...   a   predsedu   lotra...,   ktorí   nedokážu   byť   objektívni,   nezaujatí a nezávislí. Žiadam, aby túto sťažnosť riešila..., jedna upratovačka a jeden člen justičnej stráže, ktorí dokážu byť kompetentní nezaujatí a nezávislí, na rozdiel od sudcov Ústavného súdu, ktorí keď sú zažalovaní zneužijú svoje postavenie a neprídu na súd, aby objasnili svoje KLAMSTVÁ, PODFUKY a porušovania ústavných práv!!!“

Podanie sťažovateľa doručené ústavnému súdu obsahuje urážlivé výroky na adresu okresného súdu, krajského súdu, sudcov ústavného súdu, ako aj na adresu konkrétneho sudcu okresného súdu so snahou dehonestovať súdnictvo v Slovenskej republike.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 1 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

V prípade hrubo neslušného a urážlivého obsahu návrhu môže byť návrh odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitosti, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými vo svojom   podaní   prekročil   hranicu   normálnej   kritiky,   hrubo   uráža   celý   súdny   stav, a to v rozpore   s princípmi   zachovávania   úcty   k   ústavnému   súdu   a   sudcom   všeobecných súdov.

Správanie   sťažovateľa   podľa   názoru   ústavného   súdu   možno   označiť   za   zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva.

Ústavný súd pripomína, že sťažovateľ má naďalej právo podať sťažnosť na prieťahy v konaní súdu, pokiaľ na to zvolí prostriedky kompatibilné s etickými prostriedkami.S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a na okolnosti prípadu ústavný súd podľa § 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitosti.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   sťažovateľa   bola   odmietnutá   ako   celok,   bolo   bez právneho významu rozhodovať o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2010