znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 32/09-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Veľký   Krtíš   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 C 74/2004 v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 135/06-32 zo 14. júna 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2008   doručená   sťažnosť   J.   B.,   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 74/2004 po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 135/06-32 zo 14. júna 2006.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Dňa 5. augusta 2004 podal som na Okresný súd vo Veľkom Krtíši žalobu na Ing. J. S., v súčasnosti s trvalým bydliskom Česká republika pre   spôsobenie   majetkovej   i nemajetkovej   ujmy,   škody   a zneváženia   osobnosti   šírením o mne   nepravdivých   informácií   v prostredí   ústrednej   štátnej   správy,   na   súdoch,   čo   ma poškodilo   v očiach   spoločnosti...,   došlo   k zneváženiu   aj   pred   mojim   príbuzenstvom a prispelo k rozkladu mojej rodiny...

Od podania mojej žaloby v tejto veci na súd dňa 5. augusta 2004 uplynuli už štyri roky a päť mesiacov, čiže 4 a pol roka a Okresný súd vo Veľkom Krtíši doposial vo veci nerozhodol.   Toto   potvrdzuje   vznik   prieťahov   v súdnom   konaní   nielen   nekonaním   súdu v primeranej časovej lehote, ale aj s procesnými chybami...“

Sťažovateľ argumentoval tým, že aj napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo takmer dva a pol roka, vo veci nebolo nariadené ani jedno pojednávanie. Zároveň poukázal na nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 135/06-32 zo 14. júna 2006, v ktorom ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 74/2004 a okresnému   súdu   prikázal   vo   veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov.   Sťažovateľ   sa domnieva, že k zbytočným prieťahom po vydaní nálezu ústavného súdu došlo z dôvodu chýb   procesného   charakteru,   ktorých   sa   dopustil   okresný   súd   nevypočutím   ním navrhovaného   svedka,   neakceptovaním   jeho   návrhu   na   vypočutie   „korunného   svedka“ a nesprávnym   postupom   v neprimeraných   dlhých   časových   intervaloch   a chybným procesným dokazovaním súdu.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 74/2004 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby zaviazal okresný súd v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov a prikázal okresnému súdu uhradiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk a trovy konania. Sťažovateľ   zároveň   požiadal   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred   ústavným súdom, čo odôvodnil tým, že od 26. apríla 2001 je pre zlý zdravotný stav nepracujúcim starobným dôchodcom.

V závere sťažnosti poukázal sťažovateľ na svoje sťažnosti smerujúce proti konaniu vedenému okresným súdom, o ktorých ústavný súd rozhodol nálezom č. k. I. ÚS 135/06-32 zo 14. júna 2006 a uznesením č. k. III. ÚS 254/07-14 z 27. septembra 2007. Uznesením č. k. III. ÚS 254/07-14 z 27. septembra 2007 ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že sťažovateľ sa obrátil na ústavný súd so sťažnosťou na prieťahy   v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   74/2004   necelých   sedem mesiacov od vydania nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 135/06-32 zo 14. júna 2006.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný súd skúma,   či   dôvody uvedené   v § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (III.   ÚS   263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 20/05, II. ÚS 98/06).

V súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (II. ÚS 252/05, II. ÚS 418/06) nemôže   byť   predmetom   posudzovania   konanie   okresného   súdu   pred   vydaním   nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 135/06-32 zo 14. júna 2006. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd   z vyjadrenia   predsedu   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr.   78/07   zo   14.   februára   2007 a okresným súdom zaslaného prehľadu úkonov za rok 2008 zistil, že v období od vydania nálezu ústavného súdu okresný súd síce konal plynule a vykonal množstvo úkonov, riešil otázky procesného charakteru, riešenie ktorých navrhol sťažovateľ a jeho právny zástupca. V sledovanom období sa okresný súd napríklad venoval problematike ustanovenia iného právneho zástupcu sťažovateľovi, na základe požiadavky právneho zástupcu sťažovateľa predložil   spis   dožiadanému   súdu   za   účelom   jeho   preštudovania,   vyzval   sťažovateľa   na odstránenie   nedostatkov   podania,   na   základe   návrhu   právneho   zástupcu   sťažovateľa predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o prikázaní veci   inému okresnému   súdu   z dôvodu   vhodnosti,   rozhodol   o oslobodení sťažovateľa   od súdnych poplatkov, požiadal Okresný súd Bratislava III o vypočutie sťažovateľa vzhľadom na   jeho   neúčasť   na   pojednávaní   29.   októbra   2007,   doručoval   návrh   súdneho   zmieru sťažovateľa   odporcovi,   doručoval   upresnený   návrh   sťažovateľa   odporcovi,   vykonal pojednávanie   v neprítomnosti   sťažovateľa,   oznámil   sťažovateľovi   a jeho   právnemu zástupcovi, že okresný súd môže pokračovať v konaní až po doručení dožiadaných spisov z Okresného súdu Bratislava III a pod.

Ústavný súd v danej veci skúmal, či existuje reálna možnosť vyslovenia porušenia označeného   základného   práva   sťažovateľa,   posudzujúc   obdobie   od   vydania   nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 135/06-32 zo 14. júna 2006. Vzhľadom na zistené skutočnosti dospel   k záveru,   že uvedený   postup   okresného   súdu   nesignalizuje   možnosť   vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd považuje dosiaľ poskytnutú ochranu sťažovateľovi nálezom ústavného súdu č. k. I. ÚS 135/06-32 zo 14. júna   2006   za dostatočnú,   a preto   jeho   sťažnosť   odmietol   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne napr. III. ÚS 181/06, II. ÚS 18/07, II. ÚS 60/07).

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa a rozhodovať o nich.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2009