znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 32/06-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. februára 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   B.,   bytom   S.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 18/00, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára 2006 doručená sťažnosť M. B., bytom S., (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „ okresný súd “ ) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 18/00.

Sťažovateľka   uviedla,   že   je   účastníčkou   dedičského   konania,   ktoré   je   vedené okresným   súdom   pod   sp.   zn.   21   D   1141/98.   Toto   konanie   dosiaľ   nie   je   právoplatne skončené z dôvodu prebiehajúceho konania o určenie otcovstva, ktoré je vedené okresným súdom pod sp. zn. 11 C 18/00, od rozhodnutia ktorého závisí rozhodnutie v dedičskej veci.

Dňa 16. septembra 2005 podala sťažovateľka predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 18/00, na ktorú jej podpredsedníčka okresného súdu   oznámila,   že   sťažnosť   prešetrila   napriek   tomu,   že   nie   je   účastníčkou   konania v označenej veci, a oznámila jej termín najbližšieho pojednávania.

Sťažovateľka namieta, že aj keď nie je účastníčkou konania sp. zn. 11 C 18/00, je poškodená   na   svojich   právach,   pretože   od   rozhodnutia   v tejto   veci   závisí   rozhodnutie v dedičskej veci. Preto navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti vydal nasledovné rozhodnutie:

„V   konaní Okresného súdu   Bratislava IV,   vedenom   pod   č.   k.   11   C   18/00   došlo k porušeniu článku 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a priznáva sťažovateľke primerané zadosťučinenie v sume 100 000,- Sk.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy,   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý podala zjavne neoprávnená osoba. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania.

Sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   v súvislosti s konaním o určenie otcovstva, ktorého nie je účastníčkou,   pričom   však   porušenie   označených   práv   v samotnom   konaní   o dedičstve, ktorého účastníčkou je, nenamieta.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany základných   práv   na   ústavnom   súde   môže   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   jedine v záujme ochrany svojich základných práv. Namietať porušenie práv inej osoby môže iba zákonný zástupca takej osoby (II. ÚS 4/96).

V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 18/00 sťažovateľka vo svojej sťažnosti   uviedla,   že   nemá procesné   postavenie   účastníka   konania.   Zo   sťažnosti   ani nevyplynulo, či sa o postavenie účastníka konania vedeného pod sp. zn. 11 C 18/00 vôbec uchádzala.   Pokiaľ   tomu   tak   nebolo,   ako   uviedla   vo   svojej   sťažnosti,   v tomto   konaní nemohla   potom   uplatňovať   svoje   procesné   práva   a plniť   procesné   povinnosti.   Z toho dôvodu   nemohlo v posudzovanom   konaní dochádzať k porušovaniu   jej základných   práv alebo slobôd (II. ÚS 205/04).

Pretože   sťažnosť   ústavnému   súdu   podala   sťažovateľka,   ktorá   nie   je   účastníčkou namietaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde a ani ju nevyzýval na odstránenie ďalších nedostatkov, čo sa týka náležitostí sťažnosti (napr. povinné právne zastúpenie).

Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľky už bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal návrhom sťažovateľky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2006