znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 32/05-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. apríla 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej v konaní   o   sťažnosti   A.   Š.,   trvale   bytom   N.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   E.   P.,   P., namietajúcej   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci   v primeranej   lehote   upraveného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nitra   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. D 1782/87, D not. 1060/95, D not. 65/04 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. D 1782/87, D not. 1060/95, D not. 65/04 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému súdu   Nitra   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom   pod sp.   zn. D 1782/87, D not. 1060/95, D not. 65/04 konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. Š. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 100 000 Sk (slovom jednostotisíc slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Nitra p o v i n n ý   zaplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   A.   Š.   v sume   9   455   Sk   (slovom   deväťtisícštyristopäťdesiatpäť slovenských korún) na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. E. P., P., č.....vedený v Unibanke, a. s., pobočke Prešov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Nitra j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume   9   455   Sk   (slovom   deväťtisícštyristopäťdesiatpäť   slovenských   korún)   Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky na účet č.... v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 10. novembra 2004 doručená sťažnosť A. Š., trvale bytom N. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci   namietaného porušenia jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 1782/87, D not. 1060/95, D not. 65/04.

Zo   sťažnosti   vyplýva, že predmetom   namietaného konania vedeného pod   sp.   zn. 1782/87, D not 1060/95, D not. 65/04 je prejednanie dedičstva po poručiteľovi S. Š. (ďalej aj „poručiteľ“), ktorý zomrel 2. augusta 1987. Štátne notárstvo v Nitre (ďalej aj „notárstvo“) rozhodnutím   č.   k.   D   1782/87-   26   zo   17.   novembra   1987   dedičské   konanie   prerušilo a dedičky M. Š. a S. Š. odkázalo na podanie návrhu okresnému súdu na určenie neplatnosti zmluvy R 1 326/77 a návrhu na určenie toho, že do dedičstva po poručiteľovi patrí peňažná hotovosť   v sume   53   000   Kčs,   a   dediča   J.   Š.   (manžela   sťažovateľky,   ktorý   zomrel 14. februára 1998) odkázalo na podanie návrhu na určenie neplatnosti závetov poručiteľa, a to jedného z 8. februára 1987 a dvoch z 10. februára 1987. Proti tomuto rozhodnutiu sa dedič J. Š. odvolal a Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej len „odvolací súd“) rozhodnutie notárstva uznesením č. k. 7 Co 12/88-34 z 22. februára 1988 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Notárstvo rozhodnutím č. k. 1782/87-44 z 28. marca 1989 dedičské konanie opätovne prerušilo a odkázalo dedičku M. Š. na podanie návrhu okresnému súdu na určenie,   že   do   dedičstva   po   poručiteľovi   patrí   peňažná   hotovosť   v sume   53   000   Kčs, a dediča J. Š. (manžela sťažovateľky) odkázalo na podanie návrhu na určenie neplatnosti závetov poručiteľa.

V právnej   veci   týkajúcej   sa   určenia,   že   suma   53   000   Kčs   patrí   do   dedičstva   po poručiteľovi, rozhodol Okresný súd Galanta rozsudkom č. k. 122/89- 46 z 11. júla 1994 tak, že návrh dedičky M. Š. zamietol. Tento rozsudok nadobudol 13. apríla 1995 právoplatnosť v spojení   s rozsudkom   odvolacieho   súdu   sp.   zn.   19   Co   320/95   zo   14. februára   1995. Odvtedy podľa názoru sťažovateľky „už kompetentným nič nebránilo v dedičskej veci konať a rozhodnúť,   čo   neurobili   nielen   do   smrti   dediča   J.   Š.,   t.   j.   do   roku   1998,   ale   ani   do dnešného dňa, a to napriek mnohým urgenciám podávaným tak neb. J. Š. ako aj mnou“.

Podľa   názoru   sťažovateľky   k prieťahom   v konaní   v období   po   vydaní   uznesenia odvolacieho súdu č. k. 7 Co 12/88-34 z 22. februára 1988 došlo najmä tým, že notárstvo nerešpektovalo   právny   názor   odvolacieho   súdu   vo   vzťahu   k závetom   poručiteľa,   podľa ktorého „... čo sa týka tzv. závetov poručiteľa, tieto listiny musí po právnej stránke posúdiť štátne notárstvo,   predovšetkým skúmaním   obsahu   týchto   listín musí zistiť,   či ide   o taký prejav   poslednej   vôle   poručiteľa   akým   je   závet,   alebo   o inú   listinu   a akú.“. Pokiaľ   ide o spornú sumu 53 000 Kčs, sťažovateľka tvrdí, že o nej bolo právoplatne rozhodnuté už v čase   smrti   poručiteľa   a notárstvo   si   „danú   spornú   skutočnosť   mohlo   ozrejmiť   i bez následných súdnych konaní“ jediným prípisom – dožiadaním.

Zo sťažnosti i predložených príloh vyplýva, že sťažovateľka sa viacerými podaniami adresovanými okresnému súdu (21. apríla 1998, 12. júna 1998, 7. apríla 2003) i poverenému notárovi (3. januára 2002, 3. novembra 2003) usilovala o urýchlenie priebehu dedičského konania.   Dňa   24.   novembra   2003   podala   sťažovateľka   Ministerstvu   spravodlivosti Slovenskej republiky sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona Slovenskej národnej rady č.   80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších predpisov, na ktorú jej bola doručená odpoveď predsedníčky okresného súdu č. Spr   731/98   z   27.   februára 2004.   Sťažovateľka   nebola s odpoveďou   spokojná, a preto požiadala 25. júna 2004 o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedu Krajského súdu v Nitre. Na túto žiadosť sťažovateľky odpovedala podpredsedníčka Krajského súdu v Nitre listom č. Spr 3096/04 z 22. septembra 2004, v ktorom okrem iného konštatovala, že „v konaní Okresného súdu v Nitre sp. zn. D 1782/87 boli prieťahy spôsobené nečinnosťou povereného súdneho komisára JUDr. Š. Š. v čase od 16. 11. 1995 do 10. 7. 1998 a v čase od 9. 12. 1998 do 31. 10. 2003, kedy notár nevykonal žiaden procesný úkon smerujúci ku skončeniu veci. Preto sa s vybavením Vašej sťažnosti predsedníčkou Okresného súdu v Nitre nestotožňujem a Vašu sťažnosť považujem za dôvodnú“.

Sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vo   veci   jej   sťažnosti   prijal   nasledovné rozhodnutie:

„Okresný   súd   Nitra   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   D   1782/87,   D   not.   1060/95, D not. 65/04   porušil   právo   sťažovateľky   A.   Š.,   bytom   N.,   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   vyplývajúcich   z Európskych   dohovorov   o ľudských právach.

Okresnému   súdu   v Nitre   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   D   1782/87,   D   1060/95, D not. 65/04 Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva A. Š., primerané zadosťučinenie v sume 300 000,- Sk (slovom tristotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Nitre povinný jej vyplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.

Súčasťou žiadosti sťažovateľky bola aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu na konanie   pred   ústavným   súdom.   Ústavný   súd   po   vyžiadaní   potrebných   dokladov   od sťažovateľky jej uznesením č. k. II. ÚS 32/05-21 zo 4. februára 2005 ustanovil za právnu zástupkyňu advokátku JUDr. E. P., P..

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k. II. ÚS 32/05-27 zo 4. februára 2005 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného súdu a právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu a právna zástupkyňa sťažovateľky oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Právna zástupkyňa sťažovateľky zároveň požiadala, aby jej ústavný súd zaslal vyjadrenie odporcu – okresného súdu k sťažnosti a umožnil jej zaujať k nemu písomné stanovisko.

Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu k sťažnosti bolo ústavnému súdu doručené 8. apríla 2005. Vo vyjadrení sa okrem iného uvádza:

„...Dňa 16. 11. 1995 bol úkonmi súdneho komisára v dedičskej veci po poručiteľovi S. Š., vedenej na OS Nitra pod sp. zn. D 1782/87 poverený JUDr. Š. Š., ktorý na základe prípisu sudcu vybavujúceho vec vedenú na OS Nitra pod sp. zn. 17 C 226/98 zaslal vyššie uvedený dedičský spis na súd. Spis bol v čase od 09. 12. 1998 do 22. 05. 2003 pripojený k tomuto konaniu. V čase od 16. 1. 1995 do 09. 12. 1998 vykonal šetrenie ohľadom zistenia majetku poručiteľa.

Po   vrátení spisu   súdnemu   komisárovi si   tento   dňa   31.   10.   2003   vyžiadal   výpisy z pozemkovej   knihy   a na   termín   02.   12.   2003   vytýčil   pojednávanie.   Listom   zo   dňa 26. 11. 2003 sa súdny komisár dozvedel, že ho sťažovateľka podozrievala z trestnej činnosti. Podaním zo dňa 04. 12. 2003 oznámil súdu, že sa cíti z tohto dôvodu zaujatý a navrhol, aby bol z konania vylúčený.

Dňa   24.   02.   2004   bol   JUDr.   Š.   Š.   z konania   vylúčený   a vec   bola   pridelená zastupujúcemu notárovi JUDr. J. B..

JUDr. J. B. bol upozornený na spôsobovanie prieťahov v konaní prípisom zo dňa 29. 06. 2004. Na základe vznesenej námietky zaujatosti zo dňa 10. 09. 2004 bol vylúčený z konania uznesením zo dňa 26. 10. 2004. Vec bola pridelená JUDr. Z. S..

K veci   si   dovoľujem   uviesť,   že   dedičské   konanie   D   1782/87   bolo   rozhodnutím Štátneho notárstva v Nitre prerušené dňa 28. 03. 1989 z dôvodu, že nebolo možné zistiť okruh dedičov. J. Š. bol odkázaný na podanie žaloby o neplatnosť závetov a M. Š. bola ustanovená   za   opatrovníčku   dedičke   S.   Š.,   ktorá   bola   rozsudkom   OS   Nitra   č.   k. 11 Nc 1102/88 zbavená spôsobilosti na právne úkony. M. Š. podala žalobu o určenie, či suma 53.000,- patrí do dedičstva. Toto konanie bolo vedené na OS Galanta pod sp. zn. 8 C 122/89. Navrhovateľke bol návrh zamietnutý a rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave.

Pred skončením dedičského konania po nebohom S. Š. zomrel dedič – syn J. Š., manžel   sťažovateľky,   po   ktorom   bolo   vedené   dedičské   konanie   a ktorého   dedičmi   bola manželka A. Š. a synovia J. a Ľ..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré žiadam pri rozhodovaní vziať do úvahy, ponechávam rozhodnutie vo veci na úvahu Ústavného súdu SR...“.

K vyjadreniu   predsedníčky   okresného   súdu   zaujala   písomné   stanovisko   právna zástupkyňa sťažovateľky. V tomto stanovisku sa okrem iného uvádza:

«...   Vyjadrenie   predsedníčky   Okresného   súdu   v Nitre   tvrdenia   mojej   klientky obsiahnuté v sťažnosti nevyvracia, je len stručným popisom doterajšieho priebehu konania vedeného pod sp.   zn. D 1782/87,   D 1060/95, D not 65/04. Z obsahu vyjadrenie nie je zrejmé,   aký   postoj   zaujíma   predsedníčka   okresného   súdu   k   tvrdeniam   mojej   klientky, ktorými namieta porušenie svojich základných práv postupom súdu, resp. ním poverených súdnych komisárov.“.

V konkrétnostiach upozorňujem najmä„1)   na   neodôvodnenú   nečinnosť   súdneho   komisára   JUDr.   Š.   Š.   v čase   od 16. 11. 1995 do 10. 7. 1998 a následne od 9. 12. 1998 do 31. 10. 2003, ktorú hodnotila aj predsedníčka Krajského súdu v Nitre ako „prieťahy spôsobené nečinnosťou povereného súdneho   komisára“   v liste   z 22.   9.   2004,   ktorým   odpovedala   na   sťažnosť   sťažovateľky vo veci prieťahov v konaní,

2)   na skutočnosť,   že   k prieťahom v konaní   došlo   aj   v období   pred 16.   11.   1995, ktorým sa predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vôbec nezaoberá a to najmä v kontexte   s uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave   č.   k.   Co   12/88-34   zo   dňa 22. februára 1988,   z ktorého   vyplynuli   pre   orgány   konajúce   vo   veci   konkrétne   závery, ktorých nedôsledné rešpektovanie v konečnom dôsledku spôsobilo podľa môjho názoru tiež zbytočné prieťahy v konaní a to aj v období pred 16. 11. 1995.

Vychádzajúc   z dokumentácie,   ktorú   má   ústavný   súd   k dispozícii   pre   rozhodnutie vo veci sťažnosti mojej klientky mám za to, že táto jednoznačne preukazuje, že Okresný súd v Nitre   a ním   poverení   súdni   komisári   v predmetnom   konaní   spôsobili   dlhotrvajúce zbytočné prieťahy v konaní, čím porušili namietané základné právo A. Š. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto zotrvávam na návrhu rozhodnutia, ktoré som Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložila v mojom podaní z 14. marca 2005...»

Ústavný   súd   zo   spisu   sp.   zn.   D   1782/87,   D   not.   1060/95,   D   not.   65/04   zistil nasledovné:

1. Poručiteľ S. Š., naposledy bytom N., zomrel 2. augusta 1987.

2. Dňa 25. augusta 1987 uskutočnilo Štátne notárstvo v Nitre predbežné vyšetrenie vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi.

3. Dňa   3.   novembra   1987   sa   na   notárstve   uskutočnilo   pojednávanie   za   účasti dedičov.

4. Dňa   17.   novembra   1987   na   pojednávaní   štátne   notárstvo   vydalo   rozhodnutie, ktorým prerušilo dedičské konanie a odkázalo dedičky M. Š. a S. Š. na podanie návrhu   okresnému   súdu   na   určenie,   či   suma   53   000   Sk   patrí   do   dedičstva, a dediča J. Š. na podanie návrhu na určenie neplatnosti závetov poručiteľa.

5. Proti   rozhodnutiu   notárstva   sa   2.   decembra   1987 odvolal   dedič   J. Š.   (manžel sťažovateľky).

6. Dňa   12.   januára   1988   bol   spis   predložený   odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní.

7. Uznesením č. k. 7 Co 12/88-34 z 22. februára 1988 odvolací súd rozhodnutie notárstva   zrušil   a vec   vrátil   na   ďalšie   konanie   (notárstvu   bol   spis   doručený

7. marca 1988).

8. Rozhodnutím   okresného   súdu   bola   dedička   S.   Š.   pozbavená   spôsobilosti   na právne úkony (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11. decembra 1988).

9. Dňa 9. januára 1989 bola za opatrovníčku S. Š. ustanovená M. Š..

10.   Dňa 28. februára 1989 sa   uskutočnilo na notárstve pojednávanie, ktoré bolo odročené pre neprítomnosť právneho zástupcu dedičky M. Š..

11. Dňa 28. marca 1989 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie na notárstve, na ktorom bola   ustanovená   za   opatrovníčku   dedičky   S.   Š.   štátna   zamestnankyňa   S.   B. a notárstvo   odkázalo   dedičov,   aby   v sporných   častiach   dedičstva   podali   návrh okresnému súdu, a dedičské konanie sa prerušilo.

12.   Dňa 18. apríla 1989 dedič J. Š. oznámil notárstvu, že vo veci podal podnet na preskúmanie zákonnosti konania.

13.   Krajská prokuratúra v Bratislave požiadala prípisom z 31. mája 1989 notárstvo o zapožičanie   spisu   (po   dvoch   urgenciách   bol   spis   predložený   prokuratúre

7. augusta 1989 a vrátený 17. októbra 1989).

14.   Na   základe   opakovaného   podnetu   dediča   J.   Š.   si   spis   vyžiadala   Generálna prokuratúra SSR prípisom z 23. novembra 1989 (spis bol vrátený 5. marca 1990).

15. Dňa 13. apríla 1995 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Galanta z 11. júla 1994, podľa ktorého hotovosť 53 000 Sk nepatrí do dedičstva.

16.   Uznesením okresného súdu z 30. augusta 1995 začalo konanie o dedičstve po poručiteľovi S. Š..

17.   Okresný   súd   16.   novembra   1995   vydal   v súvislosti   so   zriadením   nového notárskeho úradu poverenie súdnemu komisárovi – notárovi JUDr. Š. Š. (ďalej len „notár“) na vykonanie úkonov v konaní o dedičstve po poručiteľovi.

18. Sťažovateľka po tom, ako sa stala účastníčkou konania, listom z 21. apríla 1998 požiadala okresný súd o informáciu, v akom štádiu sa nachádza dedičské konanie.

19.   Notár si úkonom z 10. júla 1998 vyžiadal výpisy z Okresného úradu Nitra – katastrálného odboru, a úkonom z 10. novembra 1998 vyzval sťažovateľku na oznámenie, či je dedička S. Š. spôsobilá na právne úkony (k spisu je pripojené uznesenie okresného súdu o ustanovení M. Š. za opatrovníčku S. Š. z 9. januára 1989, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. januára 1989)

20. Prípisom z 10. novembra 1998 vyzval notár sťažovateľku na predloženie ďalších potrebných údajov (sťažovateľka doručila požadované údaje 17. novembra 1998).

21. Prípisom z 25. novembra 1998 si sudca okresného súdu konajúci vo veci sp. zn. 17 C 226/98 vyžiadal od notára dedičský spis na nahliadnutie.

22. Dedičský spis bol od 9. decembra 1998 do 22. mája 2003 pripojený ku konaniu sp. zn. 17 C 226/98 a v namietanej veci sa nekonalo.

23.   Sťažovateľka listom doručeným notárovi 4. januára 2002 žiadala o informáciu, kedy   bude   prejednané   dedičstvo   po   poručiteľovi   (v   spise   nie   je   záznam o odpovedi).

24. Sťažovateľka listom doručeným okresnému súdu 8. apríla 2003 žiadala o skoré ukončenie dedičského konania.

25.   Podpredsedníčka okresného súdu požiadala prípisom z 23. apríla 2003 notára o vyjadrenie vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi a o predloženie spisu. Súdny komisár podpredsedníčke okresného súdu oznámil listom z 5. mája 2003, že spis bol 9. decembra 1998 zaslaný okresnému súdu - sudkyni JUDr. E. M..

26.   Podpredsedníčka   okresného   súdu   listom   z 13.   mája 2003 odpovedala   na list sťažovateľky   a oznámila   jej,   že   spis   bol   6.   mája   2003   zaslaný   súdnemu komisárovi   na   ďalšie   konanie.   Zároveň   listom   z toho   istého   dňa   upozornila notára, že vo veci treba urýchlene konať, keďže ide o vec z roku 1987.

27.   Notár si úkonom z 31. októbra 2003 opätovne vyžiadal výpisy z pozemkovej knihy.

28.   Sťažovateľka   listom   doručeným   notárovi   3.   novembra   2003   požiadala o informáciu, kedy bude namietaná dedičská vec prejednaná.

29.   Notár   nariadil   pojednávanie   vo   veci   na   2.   december   2003   (sťažovateľke nedoručil predvolanie).

30.   Na pojednávanie 2. decembra 2003 sa dostavila sťažovateľka a namietala, že nedostala predvolanie a pritom je zákonnou dedičkou, preto bolo pojednávanie odročené.

31. Dňa 4. decembra 2003 doručil notár okresnému súdu žiadosť, aby bol vylúčený ako   súdny   komisár   z prejednania   veci   a aby   bol   poverený   iný   súdny   komisár vzhľadom na to, že ho sťažovateľka bezdôvodne podozrieva z trestnej činnosti.

32.   Uznesením   okresného   súdu   z 24.   februára   2004   bol   vylúčený   z úkonov v namietanej dedičskej veci notár JUDr. Š. Š. a vec bola 23. marca 2003 pridelená súdnemu komisárovi JUDr. J. B..

33.   Uznesením   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre z 9. júna 2004 bolo na základe podnetu sťažovateľky začaté trestné stíhanie notára za trestný čin   podľa § 158 ods.   1 písm. c) Trestného zákona.

34.   Okresný   súd   na   základe   sťažností   sťažovateľky   dopytom   z 15.   júna   2004 požiadal notára JUDr. J. B. o oznámenie, kedy bude vo veci nariadený termín pojednávania.

35.   Okresný súd prípisom z 29. júna 2004 upozornil podľa § 175zb Občianskeho súdneho   poriadku   notára   JUDr.   J.   B.,   aby   nespôsoboval   prieťahy   v konaní, a informoval   ho,   v akom   štádiu   sa   nachádza   spis   a aké   úkony   sú   už   vo   veci vykonané.

36.   Notár JUDr. J. B. prípisom doručeným okresnému súdu 10. septembra 2004 vzniesol svoju zaujatosť v namietanej dedičskej veci.

37. Okresný súd uznesením z 26. októbra 2004 vylúčil súdneho komisára JUDr. J. B. z úkonov   súdneho   komisára   v zmysle   §   14   až   §   16   Občianskeho   súdneho poriadku.

38.   Okresný   súd   5.   novembra   2004   poveril   vykonaním   potrebných   úkonov v namietanej dedičskej veci ako súdneho komisára notárku JUDr. Z. S..

39. Prvé úkony vo veci vykonala notárka JUDr. Z. S. 14. januára 2005.

40. Okresný   súd   uznesením   z 18.   januára   2005   ustanovil   A.   H.   za   opatrovníčku dedičke S. Š..

41. Dňa 1. apríla 2005 sa uskutočnilo na notárskom úrade pojednávanie, na ktorom bol vykonaný súpis aktív a pasív dedičstva a došlo k dohode účastníkov konania o predložení veci okresnému súdu na vydanie súhrnného uznesenia podľa § 175q ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 483 Občianskeho zákonníka.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   okresným   súdom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   D   1782/87, D not. 1060/95, D not. 65/04.

Pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza v zásade „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98) alebo iným zákonom predpísaným spôsobom nastoľujúcim stav právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru,   ústavný súd v súlade so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98, II. ÚS 74/97,   II.   ÚS   813/00)   zohľadňuje   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú:   1)   právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Ústavný súd na základe obsahu spisu sp. zn. D 1782/87, D not. 1060/95, D not. 65/04 konštatoval, že vec z faktického hľadiska možno považovať za zložitú, ale zároveň s poukazom   na   svoju   doterajšiu   judikatúru   zdôraznil,   že   žiadna   faktická   zložitosť   veci nemôže ospravedlniť skutočnosť, že vo veci sa v priebehu viac ako 17 rokov právoplatne nerozhodlo (mutatis mutandis III. ÚS 9/00, II. ÚS 67/02).

2.   V rámci   druhého   kritéria   ústavný   súd   posudzoval   správanie   sťažovateľky   ako účastníčky konania. Na základe predloženej dokumentácie, najmä spisu sp. zn. D 1782/87, D not. 1060/95,   D   not.   65/04 ústavný   súd   konštatoval,   že sťažovateľka   v čase   po   smrti svojho manžela, t. j. od roku 1998, keď sa stala účastníčkou tohto konania, poskytovala okresnému súdu, ako aj ním poverenému súdnemu komisárovi potrebnú súčinnosť a svojou aktivitou   vytvárala   podmienky   na   ukončenie   konania   v primeranom   čase,   a na   tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke nemožno pripísať negatívny podiel na doterajšej dĺžke konania.

3. V rámci posledného kritéria ústavný súd posudzoval činnosť okresného súdu a ním poverených súdnych komisárov, ako aj Štátneho notárstva v Nitre v doterajšom priebehu konania na základe spisu sp. zn. D 1782/87, D not. 1060/95, D not. 65/04, a to v období od februára 1998, keď sa stala sťažovateľka účastníčkou tohto konania. Až po jej podnete adresovanom okresnému súdu v januári 1998 začal poverený notár vo veci konať.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno ospravedlniť nečinnosť súdneho komisára v období   od   9.   decembra   1998   do   22.   mája   2003,   keď   bol   spis   pripojený   ku konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn. 17 C 226/98. Za okolnosti, keď bol spis sudkyňou konajúcou v uvedenej veci vyžiadaný len „k nahliadnutiu“ a zostal tam   takmer 4 a pol roka, nemožno ospravedlniť nečinnosť súdneho komisára konajúceho vo veci. Podľa názoru ústavného súdu bolo povinnosťou povereného súdneho komisára žiadať od   tejto sudkyne vrátenie spisu, prípadne sa aspoň informovať o stave predmetného konania.

V nadväznosti   na   obdobie   od   16.   novembra   1995   do   10.   júla   1998,   ktoré   bolo poznamenané nečinnosťou, aj následne po tom, ako sa sťažovateľka stala účastníčkou ňou namietaného konania, t. j. v období od 9. decembra 1998 do 22. mája 2003 (keď bol spis pripojený   ku   konaniu   sp.   zn.   17   C   226/98   a vo   veci   sa   nekonalo),   došlo   k zbytočným prieťahom. Ústavný súd poukázal pritom aj na skutočnosť, že k rovnakému záveru ako ústavný súd dospela aj podpredsedníčka Krajského súdu v Nitre po prešetrení sťažnosti sťažovateľky   na   prieťahy   v konaní,   čo   uviedla   v liste   sp.   zn.   Spr.   3096/04 z 22. septembra 2003 adresovanom sťažovateľke.

Zo spisu sp. zn. D 1782/87, D not. 1060/95, D not. 65/04 vyplýva, že vo veci bol nečinný   aj   notár   JUDr.   J.   B.   poverený   vykonaním   úkonov   uznesením   okresného   súdu z 23. marca 2004, a to napriek upozorneniu okresného súdu v liste z 29. júna 2004.

Vo   veci   sa   začalo   intenzívne   konať   až   po   tom,   ako   okresný   súd   uznesením z 5. novembra 2004 poveril vykonaním potrebných úkonov v namietanej dedičskej veci ako súdneho komisára notárku JUDr. Z. S.. Z posledných úkonov uskutočnených vo veci sa dá usudzovať,   že   vec   smeruje   k právoplatnému   skončeniu.   Ústavný   súd   v tejto   súvislosti poukázal   na   skutočnosť,   že   k urýchlenému   postupu   v napadnutom   konaní   došlo   až   po doručení sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu.

Na   uvedenom   skutkovom   základe   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   postupom okresného súdu   a ním   poverených   súdnych   komisárov   JUDr.   Š.   Š. a JUDr.   J. B. došlo k zbytočným prieťahom v konaní sp. zn. D 1782/87, D not. 1060/95, D not. 65/04, a teda k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj k porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. D 1782/87, D not. 1060/95, D not. 65/04 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Aj   keď   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v konaní   sp.   zn.   D   1782/87, D not. 1060/95, D not. 65/04 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci   účinná   náprava,   a preto   rozhodol   aj   o žiadosti   sťažovateľky   priznať   jej   primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie 300 000 Sk, s poukazom na dlhotrvajúci stav právnej neistoty, ako aj na skutočnosť, že doterajšia dĺžka konania veľmi negatívne vplývala nielen na jej zdravotný stav, ale aj život a zdravie jej dnes už nebohého manžela.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, ako aj celkovú   doterajšiu   dĺžku   konania   a   zohľadňujúc   faktickú   zložitosť   veci,   ako   aj   ďalšie okolnosti   prípadu   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   v danom   prípade   bude   priznanie finančného zadosťučinenia 100 000 Sk (slovom stotisíc slovenských korún) sťažovateľke primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s jej   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. E. P. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 9 455 Sk (slovom deväťtisícštyristopäťdesiatpäť slovenských korún) spolu za tri úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (vypočítaná zo základu   nominálnej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky v prvom polroku 2004 vo výške 15 008 Sk, t. j. 3-krát 2 501 Sk a 3-krát 150 Sk za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, pretože išlo o úkony urobené v roku 2005 a zvýšená o 19 %, keďže advokátka je platiteľom dane z pridanej hodnoty).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. apríla 2005