znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 32/02-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2002 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Alexandra   Bröstla   a Jána Klučku   v konaní   o sťažnosti   J.   G.,   bytom   K.,   zastúpeného   JUDr.   F.   K.,   K.,   vo   veci porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov upraveného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 465/00 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Košice   II   v   konaní vedenom   pod sp. zn. 12 C 465/00   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 465/00 konal bez zbytočných prieťahov.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. februára 2002 doručené podanie J. G., bytom K., (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť na   prieťahy   v konaní   evidované   na   Okresnom   súde   Košice   II“,   ktorým   požaduje,   aby ústavný súd konštatoval, že došlo k „porušeniu práva pri prieťahoch súdneho konania, ako aj práva na spravodlivé konanie“, pričom podľa obsahu sťažnosť smerovala k rozhodnutiu o porušení základného práva upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   465/00   o neplatnosť   skončenia   pracovného   pomeru.   Iné požiadavky   na ústavný   súd neformuloval. Sťažovateľ využil   inštitút sťažnosti   na orgán štátnej správy súdov, ktorá bola uznaná ako dôvodná, a požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu,   pričom   dokumentoval   svoje   osobné   pomery.   Ústavný   súd   uznesením   č.   k. II. ÚS 32/02-8 vyhovel žiadosti sťažovateľa a ustanovil mu za právneho zástupcu advokáta JUDr. F. K., K.. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd nezistil dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a prijal   ju uznesením č. k. II. ÚS 32/02-13 na ďalšie konanie.

V nadväznosti na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu Okresného súdu Košice II na vyjadrenie k podaniu sťažovateľa, ako aj oznámenie, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Na výzvu ústavného súdu predseda Okresného súdu Košice II oznámil nasledovné:„V uvedenom konaní skutočne došlo k prieťahu, ako som to uviedol v odpovedi na sťažnosť J. G. zo dňa 11. 12. 2001. K prieťahu v konaní došlo od augusta r. 2000 do 31. 12. 2001, kedy JUDr. R. L., ktorý vo veci konal, prestal vykonávať funkciu sudcu na tunajšom súde. Následne   bola   predmetná   vec   presunutá   dňa   8.   1.   2002   do   súdneho   oddelenia Mgr. D. F., ktorá výzvou zo dňa 30. 1. 2002 vyzvala žalobcu na doplnenie návrhu, ktoré bolo doručené cestou právnej zástupkyne žalobcu tunajšiemu súdu dňa 20. 3. 2002. Dňa 21. 3. 2002 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 29. 4. 2002.

V súčasnosti teda súd vo veci plynule koná. Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.

Keďže vo veci je určený termín pojednávania na deň 29. 4. 2002, predmetný spis Vám   bude   zaslaný   bezprostredne   po   skončení   pojednávania.“ (pozn.:   spis   bol   zaslaný ústavnému súdu 17. mája 2002).

Právny zástupca taktiež netrval na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Zo spisu vyplynulo nasledovné:

1. Návrh na neplatnosť rozviazania pracovného pomeru bol doručený Okresnému súdu Košice II 23. mája 2000;

2. Okresný   súd   Košice   II   vyzval   5.   júna   2000   sťažovateľa   na   predloženie   tlačiva o potvrdení   osobných,   majetkových   a zárobkových   pomerov   na   ustanovenie právneho zástupcu, ktoré sťažovateľ vrátil obratom (12. júna 2000) späť;

3. Okresný súd Košice II ustanovil 13. júna 2000 sťažovateľovi právneho zástupcu- advokátku JUDr. J. M.;

4. Okresný súd Košice II 13. júna 2000 vyzval odporcu (Štátny zdravotný ústav Košice, Ipeľská 1, aby sa k návrhu sťažovateľa vyjadril;

5. Štátny   zdravotný   ústav   Košice,   Ipeľská   1,   doručil   Okresnému   súdu   Košice   II

11. augusta   2000   svoje   vyjadrenie,   toto   bolo   21.   augusta   2000   zaslané   právnej zástupkyni sťažovateľa;

6. 8. januára 2002 bola vec sp. zn. 12 C 465/00 presunutá do iného súdneho oddelenia (Mgr. D. F.);

7. Okresný   súd   Košice   II   vyzval   30.   januára   2002   sťažovateľa   na doplnenie   petitu žalobného   návrhu,   na   čo   sťažovateľova   právna   zástupkyňa   reagovala   20.   marca 2002;

8. 21. marca 2002 bol nariadený termín prvého pojednávania na 29. apríl 200;

9. 29. apríla 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že sa sťažovateľovi uložilo písomne spracovať úpravu petitu a žalovanému doložiť do spisu kópiu predložených dokladov. Sťažovateľ predložil dokumentáciu 30. apríla 2002 a Štátny zdravotný ústav Košice 6. mája 2002;

II.Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola...v primeranej lehote prejednaná...“

V prípadoch sťažností namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru na prerokovanie veci v primeranej lehote ústavný súd zohľadňuje svoju stabilnú judikatúru,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom „tento   účel   možno   dosiahnuť   len   právoplatným   súdnym   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že štátny orgán vo veci koná“ (II. ÚS 26/95). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka   súdneho konania považovať také,   ktoré   smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu práva upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka   súdneho   konania   a 3.   postup   samotného   súdu.   Za   súčasť   prvého   kritéria   sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

S použitím   uvedených   kritérií   ústavný   súd   preskúmal   doterajšie   konanie   pred Okresným súdom Košice II a dospel k týmto záverom:

1.   Pokiaľ   ide   o právnu   a faktickú   zložitosť   veci,   nejde   o zložitú   vec.   Ide o pracovnoprávny   spor   (neplatnosť   rozviazania   pracovného   pomeru),   ktorý   sa   osobitne nelíši od pracovnoprávnych sporov tohto druhu. Z hľadiska povahy veci však ide o konanie mimoriadne   citlivé,   pretože   stav   neistoty   ohľadne   trvania   pracovného   pomeru   závažne ovplyvňuje zabezpečovanie životných potrieb účastníka konania, prípadne aj jeho rodiny (II. ÚS 52/99).

2. Pokiaľ ide o správanie účastníka konania vo veci sp. zn. 12 C 465/00, toto bolo po celú dobu aktívne a súčinnostné a neprispelo žiadnym spôsobom a ani v žiadnom rozsahu k doterajšej dĺžke súdneho konania.

3.   V rámci   posledného,   tretieho   kritéria   ústavný   súd   zisťoval,   či   nedošlo k namietaným zbytočným prieťahom v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 465/00 postupom samotného Okresného súdu Košice II. Ústavný súd zistil, že Okresný súd Košice II neurobil vo veci žiadny procesný úkon od 21. augusta 2000 do 8. januára 2002, t. j. takmer 16 mesiacov, hoci jeho postupu nebránila žiadna zákonná prekážka. Toto obdobie uznal   za   prieťah   v konaní   aj   predseda   Okresného   súdu   Košice   II   vo   svojej   odpovedi z 11. decembra 2001 sťažovateľovi a aj vo svojom vyjadrení pre ústavný súd zo 16. apríla 2002.

Na   základe   vyššie   uvedeného   ústavný   súd   rozhodol,   že   obdobie   nečinnosti Okresného súdu Košice II od 21. augusta 2000 do 8. januára 2002 je obdobím, ktoré možno označiť   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktorými   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

V nadväznosti na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru,   podľa   §   56   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   prikázal Okresnému súdu Košice II, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2002