znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 32/01

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 18. apríla 2001   predbežne   prerokoval   podnet   THM,   P.,   zastúpenej   advokátom

Mgr. S. M., Advokátska kancelária H.  P., B., vo veci porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky konaním Okresnej prokuratúry v P. a Krajskej prokuratúry v T. a takto

r o z h o d o l :

Podnet THM, P.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo   dňa 16. februára   2001   doručené   podanie   THM,   P.   (ďalej   len   „spoločnosť“),   ktorým namietla porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   konaním   Okresnej prokuratúry v P. a Krajskej prokuratúry v T. Právnická osoba vidí porušenie svojho práva na inú právnu ochranu v tom, že uvedené prokuratúry na základe jej podnetu (aj opakovaného) nepodali protest prokurátora proti cenovému výmeru Okresného úradu v P. č. 1/2000.

Ústavný súd je podľa   čl. 130 ods.   3 ústavy   oprávnený konať o podnetoch, ktorými   fyzické   alebo   právnické   osoby   namietajú   porušenie   svojich   práv.   Pri predbežnom   prerokovaní   každého   podnetu   ústavný   súd   skúma   jeho   zákonom predpísané   náležitosti   upravené   v   §   20   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Jednou z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní podnetu, je, či podnet nie je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd už viackrát uviedol: „Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je aj jeho zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ podnetu“ (I. ÚS 53/96, I. ÚS 62/96, I. ÚS 75/96, I. ÚS 20/97 a I. ÚS 84/97).

II.

Základnými   východiskami   pre   rozhodovanie   ústavného   súdu   vo   veci   tohto podnetu bolo preskúmanie vzťahu medzi oprávnením právnickej alebo fyzickej osoby podať   podnet   na   podanie   protestu   prokurátora   a   postupom   prokurátora   po   podaní takéhoto podnetu.

Do pôsobnosti prokuratúry patrí podľa § 11 ods. 1 zákona č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   prokuratúre“)   aj oprávnenie   prokurátora   na   podanie   protestu   proti   všeobecne   záväzným   právnym predpisom,   všeobecne   záväzným   nariadeniam   obcí,   smerniciam,   úpravám, uzneseniam, iným právnym aktom a rozhodnutiam orgánov verejnej správy vydaným v jednotlivých veciach,   ktorými bol   porušený zákon   alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. To, že ide o oprávnenie, potvrdzuje aj znenie § 10 ods. 1 a ods. 2 písm. a) citovaného zákona (prokurátor je oprávnený...).

2

Podľa   §   30   zákona   o   prokuratúre   prokurátor   z   vlastnej   iniciatívy   alebo   na základe   podnetu   preskúma   postup   alebo   rozhodnutie   orgánov   verejnej   správy, rozhodnutie   súdu,   prokurátora,   vyšetrovateľa   a   policajného   orgánu   z   hľadiska zachovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a vykoná opatrenie   na   odstránenie   zistených   porušení,   ak   na   preskúmanie   nie   sú   podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Pisateľa podnetu o jeho vybavení vyrozumie, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ten, kto podnet podal, môže žiadať preskúmanie   zákonnosti   jeho   vybavenia   opakovaným   podnetom,   ktorý   vybaví nadriadený orgán. Ďalšie, obsahovo rovnaké podnety sa už nepreskúmavajú.

Zákon o prokuratúre však neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by oprávňovalo fyzickú   osobu   alebo   právnickú   osobu   na   to,   aby   na   základe   jej   podnetu   musel prokurátor podať protest, inak povedané, že by podnetu musel vyhovieť. Podnecovateľ má právo len na to, aby bol o vybavení svojho podnetu vyrozumený. Toto právo však nezakladá základné právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a nie je ani jeho súčasťou.

Preto medzi konaním prokuratúr, ktoré vyrozumeli (aj na základe opakovaného podnetu) spoločnosť o tom, že protest prokurátora nepodajú, a tvrdeným porušením základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je žiadny príčinný vzťah. Vytvorenie takého príčinného vzťahu by predpokladalo, že právo na podanie protestu prokurátora na základe podnetu právnickej osoby (aj fyzickej osoby) je súčasťou práva na inú právnu ochranu.

Tieto právne závery viedli ústavný súd k tomu, že podnet odmietol ako zjavne neopodstatnený (§ 25 zákona o ústavnom súde).

3