znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 319/2010-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   septembra   2010 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Sergeja Kohuta   o   sťažnosti   G.   S.,   B.,   S.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   P.   J.,   T.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 115/2005 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo G. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 115/2005 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   38   Cb   115/2005 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. G. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Košice   II p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. G. S. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 454,96 € (slovom štyristopäťdesiatštyri   eur   a deväťdesiatšesť   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Košice   II p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. P. J., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 319/2010-10 z 1. júla 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť G. S., B., S. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 38 Cb 115/2005.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   11.   mája   2005   podal okresnému súdu žalobný návrh proti Ing. M. B., CSc. (ďalej len „odporca“), na zaplatenie sumy   10   000   €   s príslušenstvom.   Konanie   bolo   okresným   súdom   pôvodne   vedené   pod sp. zn. 10 C 91/2005. Následne bol spis prevedený do registra „Cb“ a je vedený pod sp. zn. 38 Cb 115/2005. Po podaní návrhu okresný súd 5. augusta 2005 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa   na   vyjadrenie,   či   sťažovateľ   súhlasí   s   rozhodnutím   veci   bez   nariadenia pojednávania. Na túto výzvu právny zástupca sťažovateľa reagoval listom z 18. augusta 2005 tak, že s takýmto postupom súhlasil. Pretože sa vo veci ďalej nekonalo, sťažovateľ podal 24. februára 2006 okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Dňa 6. júna 2006 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené vyjadrenie odporcu na zaujatie stanoviska k nemu. Stanovisko sťažovateľa bolo okresnému súdu zaslané 10. júla 2006. Ďalšia výzva okresného súdu bola doručená právnemu zástupcovi sťažovateľa 14. mája 2007, v ktorej ho okresný súd žiadal o predloženie dokladov, ktoré boli 22. mája 2007 predložené. Od tej doby okresný súd vo veci nekoná.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v označenej veci došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví,   že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 115/2005 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, prikáže   okresnému   súdu   v   označenej   veci   konať bez zbytočných   prieťahov,   prizná   mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € a trovy právneho zastupovania v sume 582,03 €.

2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV 432/2010 z 5. augusta 2010 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 2. septembra 2010.

2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o prijatej   sťažnosti.   V   ďalšom   popísal   prehľad   procesných   úkonov   vykonaných v označenom konaní a uviedol:

„S poukazom na vyššie uvedenú chronológiu úkonov vo veci možno konštatovať, že v konaní došlo k prieťahom v období od augusta 2006 do marca 2007, v období od marca 2008 do júna 2010, posúdenie zbytočnosti prieťahov ponechávam na zváženie ústavnému súdu. V tejto súvislosti ale uvádzam, že prieťahy boli čiastočne spôsobené aj objektívne, z dôvodu   dlhodobej   práceneschopnosti   vo   veci   konajúceho   zákonného   sudcu   a potreby zisťovania adresy pobytu odporcu.

Sťažovateľom   požadované   finančné   zadosťučinenie   nie   je   podľa   môjho   názoru dôvodné, jeho výška nie je v sťažnosti odôvodnená relevantnými skutočnosťami.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení uviedol:„Vo vyjadrení sú uvedené pravdivé skutočnosti, čo sa týka jednotlivých úkonov súdu, pričom už z chronológie vykonaných úkonov v spornom súdnom spise je zrejmé, že došlo k viacerým   prieťahom   v tomto   konaní,   ktoré   sú   zapríčinené   nielen   dlhodobou   PN konajúceho zákonného sudcu.

Na   druhej   strane   nie   je   možné   ospravedlniť   dlhodobé   prieťahy   v konaní   ani dlhodobou PN konajúceho sudcu, pretože v zmysle zákona súd musí konať tak, aby neboli vo veci prieťahy. V konečnom dôsledku je to ústavné právo každého občana.

Zákony sú koncipované tak, aby sa dalo predchádzať prieťahom v súdnom konaní aj v prípadoch dlhodobej PN sudcu.

Vzhľadom aj na vyjadrenie OS Košice II je zrejmé, že podaná sťažnosť, ktorú som podal je oprávnená.

Čo sa týka výšky finančného zadosťučinenia je podľa môjho názoru relevantná a je dostatočne odôvodnená v podanej sťažnosti.“

Rovnako   právny   zástupca   sťažovateľa   vyslovil   súhlas   s   upustením   od   ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie   vo   veci,   t. j.   rozhodnutie   o   tom,   či   namietaným   postupom   súdu   bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 38 Cb 115/2005:

- 11. máj 2005 – sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na zaplatenie sumy 10 000 € s príslušenstvom proti odporcovi (pridelená sp. zn. 10 C 91/05),

- 18. máj 2005 – spis bol prevedený do registra „Cb“ (pridelená sp. zn. 38 Cb 115/2005),

- 27. jún 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku,

- 4. júl 2005 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 5.   august   2005   –   okresný   súd vyzval   odporcu,   aby sa   vyjadril   k návrhu sťažovateľa; sťažovateľa   vyzval,   aby   oznámil,   či   súhlasí   s   rozhodnutím   o   veci   bez   nariadenia pojednávania,

- 22. august 2005 – sťažovateľ súhlasil s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania,

- 13. september 2005 – odporca sa vyjadril k návrhu sťažovateľa,

- 27. február 2006 – sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že odporca sa zdržiava na jemu neznámom mieste, zároveň požiadal okresný súd o konanie vo veci,

- 6. jún 2006 – okresný súd zisťoval pobyt odporcu, vyžiadal výpis obchodného registra spoločnosti I., s. r. o., a zároveň zaslal vyjadrenie odporcu sťažovateľovi,

- 19.   jún   2006   –   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru,   odbor   poriadkovej   polície, oddelenie správnej služby Košice I (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) oznámilo okresnému súdu adresu trvalého pobytu odporcu (P., K.),

- 6. júl 2006 – Register obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici (ďalej len „register obyvateľov“) oznámil adresu trvalého pobytu odporcu (P., K.),

- 14. júl 2006 – sťažovateľ oznámil, že odporca sa podľa jeho vedomosti zdržiava na adrese Z., K., zároveň predložil svoje stanovisko k vyjadreniu odporcu, v ktorom zmenil petit návrhu a sčasti vzal svoj návrh späť (podanie z 10. júla 2006),

- 9. máj 2007 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby v lehote 20 dní predložil dodatok k zmluve o prevode obchodných podielov, ktorý označil v písomnom podaní z 10. júla 2006 ako dôkaz, ale k tomuto podaniu ho nedoložil; zároveň okresný súd zaslal stanovisko sťažovateľa odporcovi na vyjadrenie (okresný súd doručoval odporcovi na adresu P., K., namiesto oznámenej adresy Z., K.),

- 18. máj 2007 – okresnému súdu bola vrátená zásielka adresovaná odporcovi s poznámkou adresát je neznámy,

- 24. máj 2007 – sťažovateľ predložil dodatok k zmluve o prevode obchodných podielov,

- 25. jún 2007 – okresný súd prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru K. – J. (ďalej len „obvodné oddelenie J.“) doručoval stanovisko sťažovateľa odporcovi na adresu Z., K.,

- 5.   september   2007   –   obvodné   oddelenie   J.   oznámilo   okresnému   súdu,   že   žiadosť o doručenie zásielky odporcovi postúpilo Obvodnému oddeleniu Policajného zboru K. – Z. (ďalej len „obvodné oddelenie Z.“) z dôvodu miestnej príslušnosti, lebo lustráciou bolo zistené, že odporca má adresu trvalého pobytu na P., K.,

- 20. september 2007 – obvodné oddelenie Z. oznámilo, že odporcovi sa nepodarilo doručiť zásielku na adresu P., K., pretože odporca sa na tejto adrese nezdržiava, pritom iný pobyt odporcu zistený nebol,

- 20. február 2008 – okresný súd zisťoval adresu pobytu odporcu v registri obyvateľov, zároveň pristúpil k doručovaniu zásielky odporcovi prostredníctvom Mestskej polície K. (ďalej len „mestská polícia“) na adresu Z., K.,

- 19. marec 2008 – mestská polícia oznámila, že odporca sa na uvedenej adrese nezdržiava a inú adresu sa nepodarilo zistiť,

- 12. máj 2008 – register obyvateľov oznámil adresu trvalého bydliska odporcu P., K.,

- 21.   júl   2008   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   38   Cb   115/2005-53,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť   21.   júla   2008,   ustanovil   odporcovi   opatrovníčku   –   H.   V.   (ďalej   len „opatrovníčka“) na zastupovanie v predmetnom konaní,

- 8. október 2008 – súdny spis bol pripojený k spisu okresného súdu vedenému pod sp. zn. 43 C 171/2005,

- 10.   marec   2010   –   súdny   spis   bol   odpojený   od   konania   vedeného   pod   sp. zn. 43 C 171/2005,

- 12. marec 2010 – okresný súd pripojil spis sp. zn. 43 C 171/2005,

- 21. jún 2010 – okresný súd odpojil spis sp. zn. 43 C 171/2005,

- 1. júl 2010 – okresný súd uznesením pripustil zmenu návrhu na začatie konania a v časti konanie zastavil tak, ako to navrhol sťažovateľ v podaní z 10. júla 2006, zároveň nariadil pojednávanie na 20. október 2010,

- 13. júl 2010 – okresný súd predvolával účastníkov konania na pojednávanie nariadené na 20.   október   2010,   zisťoval   adresu   pobytu   odporcu   a   napokon   lustroval   osobu   odporcu v evidencii   väzňov   na   Generálnom   riaditeľstve   Zboru   väzenskej   a   justičnej   stráže, Bratislava (ďalej len „justičná stráž“); taktiež okresný súd uznesením vyzval sťažovateľa oznámiť, či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania,

- 13. júl 2010 – opatrovníčka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 20. október   2010   z   dôvodu   pracovnej   zaneprázdnenosti,   navrhla   však   pojednávať a rozhodnúť v jej neprítomnosti,

- 23. júl 2010 – justičná stráž oznámila okresnému súdu, že odporca nie je t. č. vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody,

- 27. júl 2010 – okresné riaditeľstvo oznámilo okresnému súdu, že odporca má trvalý pobyt na adrese B., K..

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na   naplnenie   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   38   Cb   115/2005,   ktorého   predmetom   je   spor o zaplatenie   kúpnej   ceny   za   predaj   obchodného   podielu   v obchodnej   spoločnosti,   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie o zaplatení kúpnej ceny (jej časti),   ktoré   tvorí   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   agendy   okresných   súdov,   a   preto nemožno   namietané   konanie   hodnotiť   z   právneho   hľadiska   ako   zložité.   Pokiaľ   ide o faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že neúspech pri zisťovaní adresy pobytu odporcu síce môže robiť občianskoprávnu vec skutkovo zložitejšou, avšak nemožno ňou ospravedlniť prípadnú absolútnu nečinnosť všeobecného súdu v rámci jeho postupu.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil žiadne závažné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by prispel k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom, a ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jeho ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a   z   akých   dôvodov   došlo   v   predmetnom   konaní k prieťahom. Sťažovateľ síce počas konania zmenil žalobný návrh a sčasti ho vzal späť (podaním z 10. júla 2006), avšak táto okolnosť sa žiadnym výrazným spôsobom neprejavila na dĺžke trvania posudzovaného konania. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k nepredloženiu dôkazu, na ktorý sa sťažovateľ v podaní z 10. júla 2006 odvoláva, pretože toto pochybenie bolo v krátkom čase po výzve okresného súdu odstránené.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, je postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd z prehľadu procesných úkonov okresného súdu zistil, že okresný súd v posudzovanom konaní nevykonal relevantnú procesnú činnosť v období od 13. septembra 2005 (odporca sa vyjadril k návrhu sťažovateľa) do 6. júna 2006 (okresný súd pristúpil k zisťovaniu   adresy   pobytu   odporcu),   t. j.   takmer   deväť   mesiacov,   od   14.   júla   2006 (sťažovateľ oznámil adresu možného pobytu odporcu) do 9. mája 2007 (okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie dôkazu a zaslal stanovisko sťažovateľa odporcovi), t. j. takmer desať   mesiacov,   od   20.   septembra   2007   (oznámenie   polície   o neúspešnom   pokuse o doručenie zásielky odporcovi) do 20. februára 2008 (okresný súd znovu zisťoval adresu pobytu odporcu), t. j. päť mesiacov, od 12. marca 2010 (pripojenie súdneho spisu sp. zn. 43 C 171/205) do 1. júla 2010 (okresný súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu), t. j. takmer štyri mesiace. Celkovo bol teda okresný súd vo veci nečinný 28 mesiacov (dva roky a štyri mesiace). Za túto dobu teda nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty,   v   ktorej   sa   sťažovateľ   ako   navrhovateľ   v   preskúmavanej   veci   počas   súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).

Za   nesústrednú   činnosť   považoval   ústavný   súd   aj   postup   okresného   súdu   pri doručovaní zásielok odporcovi, keď sťažovateľ 14. júla 2006 (podanie z 10. júla 2006) oznámil okresnému súdu možnú adresu pobytu odporcu (Z., K.), napriek tomu okresný súd nasledujúcu zásielku (9. mája 2007) na uvedenú adresu odporcovi zásielku nezaslal (zasielal ju   iba   na   adresu   P.,   K.,   na   ktorej   už   odporca   zásielky   nepreberal).   K doručovaniu   na sťažovateľom uvedenú adresu, aj keď znovu neúspešne, došlo zo strany okresného súdu až 25. júna 2007, resp. po nedorozumení v rámci polície, až 20. februára 2008.

Pre úplnosť ústavný súd poukazuje aj na neúmerne dlhú dobu 17 mesiacov, počas ktorej   bol   súdny   spis   pripojený   k inému   konaniu   okresného   súdu.   Túto   dobu   rozhodne nemožno považovať za primeranú a prieťah v tejto súvislosti vzniknutý nemožno inak, iba pripísať na ťarchu okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním   účastníkov   konania,   ale   v   dôsledku   postupu okresného   súdu.   K   jeho   obrane,   že „prieťahy   boli   čiastočne   spôsobené   aj   objektívne, z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti vo veci konajúceho zákonného sudcu“, je potrebné poznamenať,   že   ústavný   súd   už   v   podobných   súvislostiach   viackrát   vyslovil   (napr. I. ÚS 23/03   a   v   ňom   citovanú   predchádzajúcu   judikatúru   ústavného   súdu),   že   podobné objektívne   prekážajúce   okolnosti,   nedostatočné   personálne   obsadenie   súdu   a   nadmerné množstvo   vecí,   v   ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohli   len   dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava   v čl.   48 ods.   2 zaväzuje predovšetkým   súdy   ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a   teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr.   I.   ÚS   119/03).   Okrem   uvedeného   ústavný   súd   opakovane   zdôraznil,   že   pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,   posudzoval   postup   súdu,   a   nie   to,   či   toto   právo   bolo   porušené   činnosťou (nečinnosťou)   alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedu senátu v danej veci (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval v súlade s účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 8 000 €, ktoré odôvodnil tým, že „pravdepodobne už nikdy nevymôže od odporcu svoju dlžobu pre liknavosť súdu, keďže“ podľa informácií sťažovateľa „dlžník sa už pozbavoval všetkého svojho majetku“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím najmä na dĺžku trvania nečinnosti okresného súdu považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil trovy za právne zastúpenie v celkovej sume 582,03 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.Sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov konania za tri úkony právnej služby uskutočnené   v   roku   2010   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia,   podanie   ústavnému   súdu a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu). Celkovo tak sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov konania v sume 454,96 € vrátane režijného paušálu a 19 % DPH.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trov   v sume 454,96 €, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010