znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 319/06-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť D., s. r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr. R. A., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 197/2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D., s. r. o., o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. augusta 2006   doručená   sťažnosť   D.,   s.   r.   o.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   v ktorej   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 197/2005.

Sťažovateľka uviedla, že v namietanom konaní krajský súd rozhoduje o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 7 C 84/02-79 z 27. júla 2005 o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pričom krajský súd od postúpenia veci prvostupňovým súdom v auguste 2005 vo veci nevykonal žiadny úkon, ktorý by smeroval k jej prerokovaniu a rozhodnutiu. Právny zástupca sťažovateľky podal 30. júna 2006 sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú odpovedal podpredseda krajského súdu   listom   z 24.   júla 2006.   Uviedol   v ňom,   že   vec   bola   odvolaciemu   súdu   doručená 7. septembra 2005 a sťažovateľke oznámil, že sťažnosť je dôvodná, k prieťahom v konaní došlo z objektívnych dôvodov, ktoré sú spôsobené vysokým nápadom vecí do oddelenia 10 Co   a zároveň   sťažovateľku   upovedomil,   že   vec   je   pripravená   na   prerokovanie. Sťažovateľka namieta, že napriek tomu do podania sťažnosti ústavnému súdu bol krajský súd v jej veci naďalej nečinný.

Na základe týchto skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom,   ktorým   vysloví   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   Co   197/2005,   prikáže   krajskému   súdu,   aby v označenej   veci   začal   konať   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   nálezu   a prizná sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho prejednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd zo sťažnosti a jej príloh zistil, že sťažovateľka pred podaním sťažnosti ústavnému   súdu   podala   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   podľa   §   62   ods.   1   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov, čo však ústavný súd považuje   za   vyčerpanie   účinného   prostriedku   nápravy   v zmysle   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor   na   prijatie   opatrení   za   účelom   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu zapríčineného jeho nečinnosťou, a napriek tomu k náprave nedôjde.

V prípade sťažovateľky podpredseda krajského súdu vybavil sťažnosť na prieťahy z 30.   júna   2006   listom   z 24.   júla   2006   a sťažnosť   ústavnému   súdu   bola   doručená   už 28. augusta 2006. Na základe toho ústavný súd posúdil podanie sťažnosti na prieťahy zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať. Ústavný súd okrem toho zistil, že na krajskom súde vo veci samej nebolo rozhodnuté a že 8. septembra 2006 bola vec vrátená Okresnému súdu Bratislava   IV   na   konanie.   Pokračujúca   nečinnosť   krajského   súdu   by mohla   spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo ústavný súd však v súčasnom období nemôže posúdiť (obdobne II. ÚS 101/06, IV. ÚS 48/06).

Preto   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   pre   jej   neprípustnosť. Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi   sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2006