znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 317/2011-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   októbra   2011 v senáte   zloženom   z   predsedu   Sergeja   Kohuta   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa   o sťažnosti   J.   Š.,   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. S.   J.,   B.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 16 C 288/1995 v období od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 307/04 z 12. januára 2005 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 288/1995 v období od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 307/04 z 12. januára 2005   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   C   288/1995 p r i k a z u j e   vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. Š.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   II   p o v i n n ý   zaplatiť   mu   do dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II   j e   p o v i n n ý   uhradiť J. Š. trovy konania v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. S. J., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k. II. ÚS   317/2011-16   z   30.   júna   2011   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   Š.   (ďalej   len „sťažovateľ“), v ktorej tvrdil, že postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 288/1995 v období od vydania nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 307/04 z 12. januára 2005 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

2. V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:„K   porušovaniu   uvedených   základných   práv   a   slobôd   sťažovateľa   dochádza nečinnosťou súdu a prieťahmi v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov   po   rozvode   vedenom   pred   Okresným   súdom   Bratislava   II   pod   sp.   zn. 16C/228/1995 proti odporcovi: Slovenská republika zast. Okresným súdom Bratislava II... K prieťahom dochádza napriek dvom nálezom Ústavného súdu SR, v ktorých sa konštatuje porušenie práva sťažovateľa. Ide o nálezy vydané pod č. k. III. ÚS 147/02-25 a IV. ÚS 307/04-28....

Dňa 25.10.1995 bola podaná žaloba na Okresný súd Bratislava II podľa dôkazu č. 1 na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov...

Napriek tomuto nálezu Ústavného súdu SR dochádzalo i naďalej k prieťahom, čo nakoniec vyústilo do podania ďalšej ústavnej sťažnosti. O tejto Ústavný súd SR rozhodol nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 307/04-28 z 12. januára 2005, v   ktorom   konštatoval,   že   Okresný   súd   Bratislava   II   porušil   právo   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov....

Okresný súd Bratislava II však tieto nálezy nerešpektoval a vo veci ani po uplynutí šiestich rokov rozhodnutia o druhej ústavnej sťažnosti, nerozhodol. Vec sa stále nachádza vo fáze prvostupňového konania.

Vo   veci   sťažovateľa   v   konaní   o   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva manželov po rozvode, vedenej Okresným súdom Bratislava II pod č. k. 16C/288/1995, odo dňa podania žaloby príslušnému súdu dňa 25.10.1995 do súčasnosti, t.j. po dobu viac ako pätnásť rokov od začatia konania, nebol Okresným súdom Bratislava II vydaný rozsudok. Sťažovateľ   prejavuje   svojou   účasťou   na   jednotlivých   pojednávaniach,   ktoré   sú vytyčované snahu o vyriešenie súdneho sporu s konečnou platnosťou...

Okresný súd Bratislava II po viac ako pätnástich rokoch ešte nevydal meritórne rozhodnutie – rozsudok, pričom opakované prípady nečinnosti súdu, ktoré podľa názoru sťažovateľa nie je čím ospravedlniť sú termíny medzi jednotlivými termínmi pojednávania. Konkrétne   ide   o   nasledovné   obdobia   od   26.06.2006   do   28.05.2008   (23   mesiacov),   od 24.09.2008 do 03.03.2010 (18 mesiacov) a od 16.06.2010 do 03.12.2010 (6 mesiacov). Takto skoro štyri roky z celkovej relevantnej doby 6 rokov od rozhodnutia o poslednej ústavnej sťažnosti, boli prieťahy spôsobené len nečinnosťou Okresného súdu Bratislava II. Podaním sťažností na Ústavný súd sťažovateľ preukázal evidentný záujem na tom, aby sa konanie pred Okresným súdom Bratislava II vedené pod sp. zn. 16C 288/95 skončilo meritórnym rozhodnutím a aby boli odstránené prieťahy v konaní. Nerešpektovanie nálezov Ústavného   súdu   odôvodňuje   opätovnú   sťažnosť   na   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky...

... ako aj práva sťažovateľa na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Vyššie uvedené ustanovenie Ústavy SR je premietnuté aj v zákone č. 99/1963 Zb. Občianskom súdnom poriadku...,

Právna   otázka   predložená   sťažovateľom   Okresnému   súdu   Bratislava   II nepredstavuje právne ani fakticky tak zložitú problematiku, aby si vyžadovala riešenie po dobu viac ako pätnástich rokov. Uplatňované právo nie je zložité a tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, pričom rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v obdobných veciach sa opiera o ustálenú judikatúru....

Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   možno,   počas   celej   doby   konania, hodnotiť ako aktívne a súčinné, v dôsledku čoho nemohlo prispieť k zdĺhavosti konania a nevykazuje znaky, ktoré by mali byť v neprospech sťažovateľa pri posudzovaní zbytočných prieťahov v tomto konaní. Nie sú tu prítomné žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo   možné   vyvodiť,   že   sťažovateľ   svojím   správaním   prispel   k   doterajšej   (viac   než pätnásťročnej) dĺžke namietaného konania.

Pokiaľ ide o postup Okresného súdu Bratislava II v posudzovanom konaní, z analýzy dosiaľ vykonaných úkonov vyplýva, že súd bol v spore takmer nečinný...

Fakt, že v predmetnej veci Okresný súd Bratislava II určité úkony vykonal, nemôže sám   o   sebe   vylúčiť   existenciu   zbytočných   prieťahov   v   konaní.   Obdobie   poznamenané nečinnosťou   všeobecného   súdu   alebo   iného   zodpovedného   orgánu,   keď   jeho   konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka, Ústavný súd posudzuje ako zbytočný prieťah v konaní (napr. II. ÚS 3/00).

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 52/99, I. ÚS   35/03),   nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   štát   musí   zabezpečiť   konanie,   ako   aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie,   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších zamestnancov, ktorých oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   v konečnom   dôsledku   nezbavujú   štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní...

Len   konanie   vedené   a   riadne   ukončené   v   súlade   so   zásadou   rýchlosti   konania v primeranej   lehote   s   ohľadom   na   okolnosti,   ako   aj   faktickú   a   právnu   zložitosť prejednávanej veci, dokáže sťažovateľovi ako účastníkovi poskytnúť právnu istotu a splniť tak samotný účel konania pred súdom.“

Sťažovateľ   navrhol,   aby   mu   ústavný   súd   priznal   náhradu   nemajetkovej   ujmy vo výške 15 000 €, čo odôvodnil tým, že „Okresný súd Bratislava II koná, vzhľadom na povahu veci, s neospravedlniteľnými a neprimeranými prieťahmi, pričom v dôsledku jeho nečinnosti   nie   je   sťažovateľovi   umožnené   dosiahnuť   účinnú   nápravu   zásahu   do   jeho základných práv.“.

2.1 Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Bratislava   II   pod   sp.   zn. 16C/288/1995 v období od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 307/04 z 12. januára 2005 porušené bolo.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 16C/288/1995 ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva J. Š. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15.000 EUR (slovom: Päťnásťtísíc EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný sťažovateľovi zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi J. Š. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 314,18   EUR,   ktorú   je   Okresný   súd   Bratislava   II   povinný   zaplatiť   do   15   dní   od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J...“

3. Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sťažovateľa v podaní sp. zn. Spr. 2099/2011 doručenom ústavnému súdu 25. júla 2011 uviedla:

„Po oboznámení sa s jej obsahom (sťažnosti, pozn.), ako aj obsahom predmetného spisu mám za to, že v tomto konaní nedošlo zo strany tunajšieho súdu k prieťahom v konaní. Vo   veci   boli   nariadené   pojednávania   na   deň   16.02.2005,   27.04.2005,   22.06.2005, 19.10.2005,   18.01.2005,   13.03.2006,   15.05.2006,   26.06.2006.   Uznesením   č.   k. 16C/288/1995-322 bolo nariadené znalecké dokazovanie na určenie ceny hnuteľných vecí patriacich   do   BSM.   Znalecké   posudky   boli   znalcami   vypracované   a   doručené   súdu 31.11.2006,   12.01.2007,   13.09.2007,   27.09.2007,   21.01.2008.   Úpravou   sudkyne   zo   dňa 06.05.2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 28.05.2008, ktoré bolo odročené na 24.09.2008, na ktorom bol dopočutý znalec Ing. W., následne bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie ohľadom hodnoty nehnuteľností. Vypracovaný znalecký posudok bol doručený súdu 23.03.2009. Dňa 13.10.2009 bola vec prikázaná opatrením predsedníčky súdu   z   dôvodu   dočasného   pridelenia   zákonnej   sudkyne   JUDr.   A.   S.   na   Krajský   súd v Bratislave, na vybavenie JUDr. Z. M. Vo veci bol nariadený termín pojednávania na deň 03.03.2010, následne bol nariadený termín pojednávania na deň 19.05.2010, 16.06.2010, 03.12.2010,   28.02.2011   za   účelom   doplnenia   dokazovania.   Vec   bola   pripravená   na rozhodnutie,   posledný   termín   pojednávania   bol   zrušený   z   dôvodu   potreby   aktualizácie všeobecnej   hodnoty   nehnuteľností   súdnou   znalkyňou   a   na   žiadosť   navrhovateľky,   ktorá ukončila zmluvu o právnom zastupovaní so svojim advokátom a zvolila si nového právneho zástupcu.   Aktualizácie   všeobecnej   hodnoty   nehnuteľnosti   bola   doručená   súdu   dňa 21.04.2011. Vo veci je nariadený termín pojednávania na deň 09.09.2011, na ktorom je predpoklad vynesenia rozsudku.

Navrhujem,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   právo   sťažovateľa   na   rýchlu   súdnu ochranu a spravodlivý proces v konaní po 12. januári 2005 porušené nebolo, aj keď vo veci nebolo meritórne rozhodnuté. Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne vec bola pripravená na rozhodnutie už k termínu 24.06.2011, pojednávanie bolo zrušené z dôvodu, že spis bol vyžiadaný na Ústavný súd SR, kam bol zaslaný dňa 01.06.2011 a vrátený bol 27.06.2011.“

4. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 21. júla 2011, uviedol, že sťažovateľ netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti, k nej priložených písomností a z vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 288/1995 v posudzovanom období:

Dňa 16. februára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 27.   apríla 2005   sa   uskutočnilo pojednávanie, ktoré   bolo odročené   s tým, že opätovne bude predvolaný svedok F. F.

Dňa 22. júna 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že právny zástupca navrhovateľky v lehote 30 dní predloží súdu rozsudok o pôžičke, ktorú poskytla matka navrhovateľky účastníkom konania, a oznámi súdu zostatok pôžičky FKSP ku dňu zániku   manželstva,   právny   zástupca   odporcu   oznámi   súdu   v   lehote   30   dní,   či   trvá   na výsluchu svedkov V. H., J. T. a J. Š., a opätovne bude predvolaný svedok F. F.

Dňa 19. októbra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že právna zástupkyňa navrhovateľky zabezpečí účasť svojej klientky na pojednávaní a sporné strany oznámia v lehote 10 dní mená a adresy svedkov, ktorých žiadajú vo veci vypočuť.Dňa 18. januára 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že bude   predvolaný   svedok   L.   T.,   navrhovateľka   mala   súdu   oznámiť   zostatok mladomanželskej pôžičky ku dňu zániku manželstva a odporca mal predložiť súdu doklady o splácaní pôžičky v sume 135 000 Sk v lehote 30 dní.

Dňa 13. marca 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že bude predvolaná svedkyňa A. N. a sťažovateľ v lehote 10 dní oznámi súdu číslo účtu a stav účtu, na ktorom sa viedlo účtovníctvo firmy ku dňu rozvodu   manželstva, a dátum narodenia svedka J. A.

Dňa 15.   mája   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   s tým,   že opätovne bude predvolaný svedok J. A. a sťažovateľ doloží súdu fotokópiu výpisu z účtu z 25. októbra 1996 a doklady preukazujúce skutočnosť, že došlo k splácaniu lízingu na motorové vozidlo i po rozvode manželstva.

Dňa 26. júna 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že bude vykonané znalecké dokazovanie a bude pripojený spis sp. zn. 28 P 480/08.Dňa 4. septembra 2006 okresný súd uznesením sp. zn. 16 C 288/1995 ustanovil znalca z odboru umeleckých diel a bytového zariadenia.

Dňa 16. októbra 2006 znalec oznámil súdu, že účastníci mu neposkytujú súčinnosť.Dňa 27.   októbra   2006   konajúci   súd   vyzval účastníkov   na   poskytnutie   súčinnosti znalcovi.

Dňa 4. decembra 2006 bol vypracovaný znalecký posudok.Dňa 10. januára 2007 bol vypracovaný ďalší znalecký posudok.Dňa 10. septembra 2007 bol vypracovaný ďalší znalecký posudok.Dňa 5. decembra 2007 bolo zvolané miestne šetrenie na účely znaleckého posudku.Dňa 17. januára 2008 bol vypracovaný ďalší znalecký posudok. Dňa 21. apríla 2008 bol vypracovaný ďalší znalecký posudok.Dňa 28. mája 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že bude predvolaný znalec P. V.

Dňa   24.   septembra   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito s tým, že bude vykonané kontrolné znalecké dokazovanie týkajúce sa hodnoty nehnuteľností.

Dňa   14.   novembra   2008   okresný   súd   uznesením   ustanovil   znalca   z   odboru stavebníctva.

Dňa 11. marca 2008 bol doručený ďalší znalecký posudok.Dňa 3. marca 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že bude predvolaná znalkyňa, bude zisťovaný stav exekúcie u exekútora, bude sa zisťovať stav mladomanželskej pôžičky, a navrhovateľke bolo uložené v lehote 7 dní doručiť číslo účtu mladomanželskej pôžičky.

Dňa 16. júna 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito. Dňa 30. júla 2010 navrhovateľka podala námietky proti znaleckému posudku.Dňa 3. decembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.Dňa 20. apríla 2011 bol súdu doručený znalecký posudok.

Dňa 15. mája 2011 navrhovateľka vyjadrila nesúhlas so znaleckým posudkom.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   C   288/95   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v období od vydania nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 307/04 z 12. januára 2005.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v napadnutom   konaní môže   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   s   potrebou vykonania   viacnásobného   znaleckého   dokazovania,   avšak   doterajší   neobyčajne   zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jeho ťarchu   pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo   v napadnutom   konaní   k zbytočným   prieťahom. Sťažovateľ   neprispel   svojím správaním k zbytočným prieťahom v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že viac ako 16-ročné trvanie preskúmavaného konania je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané a neospravedlniteľné. Okrem toho ústavný súd už v súvislosti s napadnutým konaním dvakrát vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom nálezom č. k. III. ÚS 147/02-25 a č. k. IV. ÚS 307/04-28 a prikázal súdu konať bez zbytočných prieťahov, pričom tento príkaz nebol rešpektovaný, pretože okresný súd bol opakovane absolútne nečinný napr. v období od 3. marca 2009 do 16. júna 2010, alebo   neefektívne   činný,   napr.   v rokoch   1996   až   1998,   keď   neobyčajne   dlho   toleroval vypracovanie znaleckých posudkov. Na základe prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd konštatuje, že takmer celý doterajší priebeh konania je poznačený neefektívnosťou jeho postupu, čo malo vplyv na doterajšiu dĺžku sporu.

Uvedený postup okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľný, pretože okresný súd opakovane   a napriek   príkazu   ústavného   súdu   konať   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   a   dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02). Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   navrhol,   aby   mu   bolo   priznané   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 15 000 €, pretože „Okresný súd Bratislava II koná, vzhľadom na povahu veci, s neospravedlniteľnými a neprimeranými prieťahmi, pričom v dôsledku jeho nečinnosti nie je sťažovateľovi umožnené dosiahnuť účinnú nápravu zásahu do jeho základných práv.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na   celkovo   neobvykle   dlhé   trvanie   napadnutého   konania   a nerešpektovanie   rozhodnutí ústavného súdu č. k. III. ÚS 147/02-25 a č. k. IV. ÚS 307/04-28 považuje za primerané v sume 5 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľovi, ktoré mu vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátom.   Sťažovateľ žiadal,   aby   mu   boli   uhradené   trovy   konania   súvisiace   s   jeho   právnym   zastupovaním v konaní pred ústavným súdom v sume 314,18 €. Keďže suma uplatnená sťažovateľom neprekračovala sumu vypočítanú   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v   znení   neskorších   predpisov,   ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   úhradu   trov konania v sume, v akej ju požadoval.

Vzhľadom   na uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľom rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2011