znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 316/2021-24

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej spoločnosti LS a. s., Slávičie údolie 106, Bratislava, IČO 34 122 303, zastúpenej JUDr. Borisom Bohunským, advokátom, Kozia 20, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 32 K 3/2019-438 z 18. septembra 2019 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 CoKR 78/2019-771 z 24. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. januára 2021 domáha vyslovenia porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) č. k. 32 K 3/2019-438 z 18. septembra 2019 („napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 CoKR 78/2019-771 z 24. júla 2020 („napadnuté uznesenie krajského súdu“). Napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení s napadnutým uznesením okresného súdu navrhuje zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Domáha sa tiež náhrady trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že predmetom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 32 K 3/2019 bolo rozhodovanie o priznaní hlasovacích práv a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou sťažovateľky v postavení veriteľa v konkurznom konaní úpadcu, ktorého správcom je Pohľadávku sťažovateľky poprel veriteľ a tiež správca.

3. Veriteľ v popretí pohľadávky z 3. septembra 2019 uviedol, že popiera pohľadávku sťažovateľky, čo sa týka poradia, pretože v prihláške pohľadávky je nesprávne uvedené poradie „iná pohľadávka“ namiesto „podriadená pohľadávka“, keďže popieraná pohľadávka je spriaznenou pohľadávkou v zmysle § 95 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) z dôvodov, že:

a) popieraná pohľadávka patrila spoločnosti, ktorá je spriaznenou osobou s úpadcom (aktuálne väčšinový spoločník úpadcu),

b) spoločnosť nadobudla popieranú pohľadávku okrem iných aj od ďalších spriaznených osôb, a to:

ba) od spoločnosti, spriaznenej s úpadcom (bola spoločníkom úpadcu, pričom jej predseda predstavenstva bol spoločníkom úpadcu), a tiež spriaznenej s veriteľom prihlasujúcim popieranú pohľadávku (členovia predstavenstva, a sú členmi predstavenstva, jediným akcionárom, je spoločnosť, a obe spoločnosti mali člena dozornej rady ),

bb) od spoločnosti,, spriaznenej s úpadcom:

- prostredníctvom spoločnosti, spriaznenej s úpadcom a veriteľom prihlasujúcim popieranú pohľadávku, keďže, a, mali/majú totožné osoby alebo im blízke osoby vo funkciách členov predstavenstva, prokúry, členov dozornej rady (najmä,,,,,, ),

- prostredníctvom (predseda predstavenstva, a súčasne bývalý spoločník úpadcu a tiež predseda predstavenstva a konečný užívateľ výhod spoločnosti ),

c) veriteľ prihlasujúci popieranú pohľadávku ( je spriaznený s úpadcom, keďže jeho jediným akcionárom (a predtým aj spoločníkom) je spoločnosť (spriaznená s úpadcom).

d) veriteľ prihlasujúci popieranú pohľadávku ( je spriaznený s úpadcom, keďže je právnym nástupcom spoločnosti,, v ktorej:

da) bola spoločníkom spoločnosť (aktuálne väčšinový spoločník úpadcu),

db) bol spoločníkom a konateľom (aktuálny spoločník a konateľ – aktuálne väčšinový spoločník úpadcu),

dc) bol spoločníkom ktorá bola súčasne spoločníkom

(predtým

dd) bola konateľkou, ktorá bola súčasne konateľom

(predtým ).

4. Správca poprel pohľadávku z týchto dôvodov:

A) úpadca uzatvoril so spoločnosťou,,, ako podmieneným dlžníkom 8. januára 2018 dohodu o určení budúcich podielov na dlhu voči veriteľovi – spoločnosti,, ktorej predmetom bola dohoda o určení budúcich podielov na dlhu vzniknutého z titulov špecifikovaných v notárskej zápisnici N 438/2017, Nz 18206/2017 z 29. mája 2017, pričom pôvodné pohľadávky patrili pred ich postúpeniami veriteľom:

a), z titulu poskytnutých pôžičiek úpadcovi v roku 2014 tieto pohľadávky boli následne postúpené na spoločnosť, zmluvou o postúpení pohľadávok z 30. novembra 2016 (spoločnosť, bola v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle § 9 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a zároveň jej štatutárny orgán bol spoločníkom úpadcu, a teda spoločnosť, je spriaznenou osobou úpadcu), následne postúpené zmluvou o postúpení pohľadávky zo 16. januára 2017 na popretého veriteľa a následne zmluvou o postúpení pohľadávky z 25. apríla 2017 na spoločnosť (táto spoločnosť bola a stále aj je po vzniku týchto pohľadávok spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle § 9 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a je teda spriaznenou osobou úpadcu),

b) (pričom, štatutárny orgán spoločnosti, bol v tejto funkcii od 27. júla 2011 do 16. júla 2019 a súčasne je spoločníkom úpadcu, a teda bol/je spriaznenou osobou úpadcu), z titulu:

- zmlúv o pôžičkách z roku 2014, pričom tieto boli následne postúpené na popretého veriteľa zmluvou o postúpení pohľadávky zo 17. októbra 2014, následne na spoločnosť, zmluvou o postúpení pohľadávky z 30. novembra 2016 (pričom spoločnosť, bola v čase uzavretia tejto zmluvy o postúpení pohľadávky spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle § 9 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a zároveň jej štatutárny orgán bol spoločníkom úpadcu, a teda spoločnosť, je spriaznenou osobou úpadcu), následne na popretého veriteľa zmluvou o postúpení pohľadávky zo 16. januára 2017 (pričom táto spoločnosť bola a je stále po vzniku týchto pohľadávok spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle § 9 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a je teda spriaznenou osobou úpadcu),

- zmlúv o pôžičkách z roku 2015, pričom tieto boli následne postúpené na spoločnosť, zmluvou o postúpení pohľadávky z 31. októbra 2016 (pričom spoločnosť

bola v čase uzavretia tejto zmluvy o postúpení pohľadávky spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle § 9 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a zároveň jej štatutárny orgán bol spoločníkom úpadcu, a teda spoločnosť, je spriaznenou osobou úpadcu), následne na popretého veriteľa zmluvou o postúpení pohľadávky zo 16. januára 2017,

- z titulu pohľadávok z obchodného styku z nájomnej zmluvy z 25. mája 2015, uplatnených faktúrou č. 416344, splatnou 7. decembra 2016, faktúrou č. 416345, splatnou 7. decembra 2016, vystavených v obchodnom vzťahu, pričom tieto boli následne postúpené na popretého veriteľa zmluvou o postúpení pohľadávky z 13. januára 2017 a následne na spoločnosť

zmluvou o postúpení pohľadávky z 25. apríla 2017 (pričom táto spoločnosť bola a je stále po vzniku týchto pohľadávok spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou v zmysle § 9 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a je teda spriaznenou osobou úpadcu),

B) Spoločnosť ako veriteľ a popretý veriteľ ako pristupujúci dlžník uzatvorili 9. januára 2018 dohodu o pristúpení k dlhu, ktorej predmetom bolo pristúpenie popretého veriteľa k dlhu,

C) Splnenie dlhu z dohody z 9. januára 2018 pristupujúcim dlžníkom – spoločnosťou

voči veriteľovi mala nastať iba vystavením a predložením vlastnej platobnej zmenky (konfirmácia z 10. januára 2018).

5. Podľa správcu je zrejmé, že na uspokojenie každej takejto pohľadávky sa vzťahuje § 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a teda tieto pohľadávky sú aj po ich niekoľkonásobnom postúpení subsumované nakoniec v nároku veriteľa, z titulu uznania dlhu úpadcom v notárskej zápisnici č. N 438/2017, Nz 18206/2017, NCRIs 18588/2017 z 29. mája 2017 a ak by boli prihlásené do konkurzného konania, uspokojovali by sa v zmysle § 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 95 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii – až po uspokojení ostatných nezabezpečených pohľadávok. Úkonmi uvedenými v bode A) až C) nedošlo k reálnemu zániku nároku pôvodného veriteľa, keďže došlo (ak vôbec) len k zmene kvality právneho dôvodu existencie pohľadávky. Reálne finančné splnenie záväzku však nebolo zrealizované. Takto umožnili úpadca, pôvodný veriteľ, veriteľ a popretý veriteľ vznik fiktívneho nároku a následne nároku zo zmenky z 18. januára 2018 voči úpadcovi bez riadneho finančného plnenia z popísaných súvisiacich dohôd. Účelom uvedených právnych úkonov bolo obísť spôsob uspokojovania originálnych (pôvodných) pohľadávok a notárskej zápisnice podľa § 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda uspokojovania pohľadávok spriaznenej osoby. Keďže uvedené úkony obchádzajú zákon (konkrétne § 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), považuje ich za absolútne neplatné právne úkony v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

6. Sťažovateľka prihlásila do konkurzu pohľadávku vo výške 205 134,49 eur, a to z právneho dôvodu vlastnej platobnej zmenky vystavenej úpadcom 18. januára 2018, v sume 188 487,36 eur, zmenkovej odmeny vo výške 628,29 eur a zákonného úroku vo výške 16 018,84 eur. Právnym dôvodom uplatnenia pohľadávky sťažovateľky v konkurznom konaní je podľa správcu platobná zmenka vystavená úpadcom na rad sťažovateľky.

7. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol, že nepriznáva hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou zapísanou v zozname pohľadávok pod č. 11.

8. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd napadnutým uznesením rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

II.

Argumentácia sťažovateľky

9. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu a uzneseniu krajského súdu sťažovateľka podala túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje:

10. Konkurzný súd a aj odvolací súd vyhodnotenie skutkového stavu nevykonali riadne, pretože sa zaoberali len zánikom pôvodného nároku a vznikom regresného nároku a úplne opomenuli zaoberať sa zánikom regresného nároku a vznikom zmenkového nároku, ktorý je podľa sťažovateľky jediný relevantný nárok, pokiaľ ide o pohľadávku, ktorej právnym základom je vlastná platobná zmenka.

11. Ani z uznesenia odvolacieho súdu a ani z uznesenia konkurzného súdu nie je známe, ako dospeli ku kvalifikácii pôvodného nároku ako údajnej spriaznenej pohľadávky, keďže nie je jasné, pod ktorý prípad spriaznenosti (§ 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii) subsumovali pôvodného veriteľa úpadcu, ktorý vlastnil pôvodný nárok.

12. Podľa sťažovateľky pre preukázanie existencie a vymáhateľnosti pohľadávky postačuje predloženie vlastnej platobnej zmenky a nie je potrebné skúmať jej ekonomickú či právnu kauzu.

13. Napadnuté uznesenia sú založené len na nepodložených tvrdeniach správcu.

14. Podľa názoru sťažovateľky v posudzovanej veci ide o zjavnú arbitrárnosť, zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a nedostatočnú odôvodnenosť uznesenia odvolacieho súdu a tiež uznesenia konkurzného súdu spôsobenú nedostatočným vykonaním dokazovania pri rozhodovaní podľa § 32a zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

15. Napadnuté uznesenia sťažovateľka považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné v otázke nepriznania hlasovacích a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou, v dôsledku čoho došlo k porušeniu základných práv sťažovateľky označených v záhlaví tohto uznesenia.

16. Ústavný súd považoval za potrebné najskôr ustáliť predmet konania vymedzený sťažovateľkou. Podľa § 45 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak. Sťažovateľka v úvodnej časti ústavnej sťažnosti označila za porušovateľa svojich práv iba krajský súd, vo vzťahu ku ktorému žiada vysloviť porušenie označených práv a ktorého napadnuté uznesenie zároveň navrhuje zrušiť v petite ústavnej sťažnosti. Z petitu ústavnej sťažnosti, teda tej časti návrhu, v ktorej sťažovateľka vymedzuje, aké konečné rozhodnutie požaduje od ústavného súdu, vyplýva, že sťažovateľka navrhuje zrušiť aj uznesenie okresného súdu. Tento rozpor medzi úvodnou časťou ústavnej sťažnosti a jej petitom ústavný súd vyriešil v prospech sťažovateľky a ustálil predmet konania tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.

III.1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky uznesením okresného súdu:

17. V prípadoch, ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľka sa ochrany základných práv alebo slobôd môže (mohla) domôcť využitím jej dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

18. Ústavný súd konštatuje, že proti uzneseniu okresného súdu, ktorým sťažovateľke neboli priznané hlasovacie a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou, bolo prípustné odvolanie, ktoré sťažovateľka aj využila. Námietky sťažovateľky preskúmal krajský súd ako súd odvolací. Z uvedeného dôvodu sa v sťažovateľkinej veci uplatnil princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu č. k. 32 K 3/2019-438 z 18. septembra 2019 v súlade s § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

III.2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie uznesením krajského súdu:

19. Ústavný súd uvádza, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (I. ÚS 31/05). Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neudržateľné (podobne aj IV. ÚS 43/04).

20. Ústavný súd k vzťahu medzi čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru už judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).

21. Ústavný súd teda skúmal, či sa krajský súd odchýlil od prípustného výkladu aplikovaných právnych noriem a pristúpil k preskúmaniu zlučiteľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu č. k. 3 CoKR 78/2019-771 z 24. júla 2020 s ústavou, listinou a dohovorom.

22. Z napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že sťažovateľka sa domáhala priznania hlasovacích a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou v konkurznom konaní, v ktorom došlo k popretiu jej pohľadávky iným konkurzným veriteľom a zároveň aj správcom v celom rozsahu, čo sa týka výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a poradia.

23. Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že okresný súd správne vyhodnotil, že sťažovateľkou prihlásená pohľadávka patrí k takému druhu pohľadávok, pri ktorých podľa § 32a zákona o konkurze a reštrukturalizácii platí, že správca na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu predloží súdu prihlášku pohľadávky, ktorá bola popretá iným veriteľom, bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj správcom, na účely rozhodnutia, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva.

24. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že pri rozhodovaní konkurzného súdu o priznaní hlasovacích a ďalších práv veriteľovi popretej pohľadávky nebol žiadateľom priznania týchto práv odstránený zásadný rozpor, za ktorým je nutné vidieť (i) vlastné preukázanie existencie prihlásenej pohľadávky, keďže táto podľa vyjadrení správcu vznikla z absolútne neplatných právnych úkonov (obchádzanie zákona), (ii) odvolateľom tvrdený zánik pôvodného záväzku, ako i regresného nároku vystavením zmenky, spochybňuje tvrdené splnenie oboch dlhov formou vystavenia zmenky, ktorej plnenie je považované za plnenie v hotovosti a výška tohto plnenia presahuje prípustnú výšku hotovostných platieb predpokladanú zákonom, (iii) pretrvávajúci rozpor spočívajúci v tom, či uplatnená pohľadávka odvolateľa zdieľa osud pohľadávok uznaných v Notárskej zápisnici a s tým spojené (iiii) posúdenie spriaznenosti osôb participujúcich na už opísaných právnych úkonoch s úpadcom.

25. Krajský súd uzavrel, že v predmetnej veci naďalej vyvstáva spornosť samotnej existencie sťažovateľkou prihlásenej pohľadávky, ktorú sa sťažovateľke ako žiadateľke priznania jej hlasovacích práv odstrániť nepodarilo, a z tohto dôvodu krajský súd uviedol, že je nutné konštatovať vecnú správnosť napadnutého uznesenia o nepriznaní jej hlasovacích práv.

26. Ústavný súd konštatuje, že v konaní o priznaní hlasovacích a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou je súd povinný rozhodnúť, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva spojené s popretou pohľadávkou. Výrok rozhodnutia by mal priznávať hlasovacie právo k sume určitej pohľadávky s určením jej právneho dôvodu. Rozhodnutie o priznaní hlasovacieho práva je predbežne vykonateľné, v dôsledku čoho nemá vplyv na výkon priznaných hlasovacích práv, prípadné podanie odvolania. Priznanie hlasovacieho práva veriteľovi popretej pohľadávky nemení nič na samotnom popretí pohľadávky a hlasovacie práva sa priznávajú len do času, kým sa právoplatne nerozhodlo o popretej pohľadávke v merite veci, t. j. v incidenčnom spore (III. ÚS 333/2012). Pokiaľ súd príde k záveru, že nie sú dôvody na priznanie hlasovacieho práva, v záujme právnej istoty vydá negatívne rozhodnutie a určí, že na konkrétnu popretú pohľadávku konkrétnemu veriteľovi hlasovacie právo nepriznáva (ĎURICA, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2019. s. 332 a nasl.).

27. Ústavný súd uzatvára, že v posudzovanej veci nezistil, že by napadnutým uznesením krajského súdu došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že krajský súd sa vysporiadal s podstatnými námietkami sťažovateľky. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. K porušeniu označených práv sťažovateľky nedošlo z dôvodu, že námietky, ktoré sťažovateľka formulovala v podanom odvolaní, posúdil odvolací súd materiálnym spôsobom, teda podľa ich skutočného obsahu, konfrontoval ich so závermi všeobecných súdov, z čoho vyvodil, že uznesenie okresného súdu o nepriznaní hlasovacích práv sťažovateľke je vecne správne, a z tohto dôvodu krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

28. Závery, ku ktorým krajský súd dospel v napadnutom uznesení, tak nemožno označiť za svojvoľné (arbitrárne). Krajský súd sa s námietkami sťažovateľky formulovanými v podanom odvolaní, spočívajúcimi v námietke nedostatočného odôvodnenia nepriznania hlasovacích práv v konkurznom konaní, vysporiadal ústavne udržateľným spôsobom. Z ústavnou sťažnosťou napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že sťažovateľke sa nepodarilo odstrániť spornosť existencie prihlásenej pohľadávky, a z tohto dôvodu bolo namieste zo strany krajského súdu konštatovať vecnú správnosť napadnutého uznesenia okresného súdu o nepriznaní hlasovacích a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou.

29. Ústavný súd konštatuje, že je potrebné kriticky poznamenať, že v napadnutom rozhodnutí krajského súdu nie je výslovne uvedené, pod ktoré konkrétne ustanovenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii krajský súd subsumoval daný prípad spriaznenej osoby, avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že krajský súd v súvislosti s konštatovaním spriaznenej osoby akceptoval argumentáciu uvedenú v bode 7 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Na druhej strane je potrebné prihliadnuť na to, že v čase rozhodovania o priznaní hlasovacích práv pretrvávala spornosť existencie prihlásenej pohľadávky s ohľadom na správcom namietanú neplatnosť právnych úkonov súvisiacich s postavením sťažovateľky ako veriteľa v konkurznom konaní, čo napokon viedlo krajský súd k potvrdeniu uznesenia súdu prvej inštancie o nepriznaní hlasovacích práv sťažovateľke. Aj napriek vytknutému nedostatku ústavný súd nepovažuje napadnuté uznesenie krajského súdu za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené. Súd v tomto štádiu nemá odstraňovať rozpory či riešiť sporné okolnosti v tvrdeniach osôb zúčastnených na konkurznom konaní. Súd pri rozhodovaní o priznaní hlasovacích práv vychádza z predložených listín a stanoviska správcu. Podrobnejšie dokazovanie súvisiace s určením popretej pohľadávky sťažovateľky má byť predmetom konania o určenie popretej pohľadávky.

30. Ústavný súd konštatuje, že závery vyplývajúce z napadnutého uznesenia krajského súdu nie sú ústavne neudržateľné. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nestačí na prijatie záveru o zjavnej arbitrárnosti napadnutého uznesenia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (napríklad II. ÚS 119/2021 a tam citovaná judikatúra) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom.

31. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

32. Ak krajský súd ústavne konformným a akceptovateľným spôsobom dospel k názoru, že je nutné konštatovať vecnú správnosť uznesenia okresného súdu o nepriznaní hlasovacích a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou, pričom vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil dôvody, ktoré viedli k tomuto záveru, a tento názor nebol ústavným súdom vyhodnotený ako svojvoľný (a teda ústavne neudržateľný), je zjavné, že absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi uznesením krajského súdu a označenými právami sťažovateľky.

III.3. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky vlastniť majetok a práva pokojne užívať svoj majetok uznesením krajského súdu:

33. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, odmietnutie ďalšej časti ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu je nevyhnutným dôsledkom, vyplývajúcim zo vzájomnej previazanosti v sťažnosti použitej argumentácie. Aj v tejto časti je preto jej ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená v súlade s § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.

34. Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom označených práv neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti smerujúcej proti uzneseniu krajského súdu č. k. 3 CoKR 78/2019-771 z 24. júla 2020 odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.

35. Ústavný súd na záver konštatuje, že rozhodnutím súdu o nepriznaní hlasovacích a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou a uznesením ústavného súdu, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť smerujúca proti rozhodnutiu o nepriznaní hlasovacích a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, sa neprejudikuje konečné rozhodnutie súdu v konaní o určení popretej pohľadávky. Pri otázke dôvodnosti návrhu popretého veriteľa (sťažovateľky) na priznanie hlasovacích a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou konkurzný súd vychádza výlučne z listín predložených podľa § 32a ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a v rámci rozhodovania o priznaní hlasovacích a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou nemá odstraňovať rozpory či riešiť sporné okolnosti v tvrdeniach osôb zúčastnených na konkurznom konaní. V rámci rozhodovania o priznaní hlasovacích a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou postačuje prieskum, či jestvuje predpoklad existencie práv popretého veriteľa. Ďalší prieskum a hĺbkové skúmanie a preukazovanie tvrdených skutočností sa má uskutočniť v konaní o určení popretej pohľadávky.

36. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku sa už ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľky uvedenými v ústavnej sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2021

Peter Molnár

predseda senátu