znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 316/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. D., H., a MUDr. I. D., Ž., zastúpených advokátkou JUDr. D. B., Z., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 302/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. D. a MUDr. I. D. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra 2009 doručená sťažnosť A. D. a MUDr. I. D. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 302/2004. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia sa ako žalobcovia návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 9. februára 2004 domáhali náhrady škody. Vzhľadom na to, že Okresný súd Banská Bystrica dospel k názoru, že nie je v tejto veci miestne príslušný, vec   bola   predložená   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky,   na   základe   rozhodnutia ktorého bola následne postúpená na prerokovanie a rozhodnutie okresnému súdu, na ktorom je vedená pod sp. zn. 14 C 302/2004.

Sťažovatelia v podstatnej časti svojej sťažnosti uviedli: «Celé   konanie   je   od   začiatku   poznačené   sériou   neefektívnych   úkonov   zo   strany súdov, v niektorých obdobiach súd nekonal vôbec - ide o obdobia v rozpätí od 04. 09. 2006- do 24. 09. 2007, 19. 09. 2007- 22. 05. 2008 a od 27. 06. 2008- do 10. 6. 2009 (ktoré sú konkrétne rozpísané v odpovedi predsedníčky OS Bratislava I. zo dňa 07. 07. 2009 na našu sťažnosť,   kde   považuje   našu   sťažnosť   za   dôvodnú   a   uznáva   prieťahy   v   konaní)   ktoré oslabujú a spomaľujú rozhodovaciu činnosť súdov a bránia nám v tom, aby sme sa mohli domáhať svojho práva.

Skutočnosť,   že   sa   konanie   na   Okresnom   súde   Bratislava   I.   začalo,   ale   nebolo doposiaľ skončené právoplatným rozhodnutím..., považujem za prieťahy v konaní podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný súd vymedzil vo svojom rozhodnutí č. 61/98 prieťahy v konaní   nasledovne:   (Prerokovanie   vecí   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   č.   48   ods.   2 Ústavy SR je základným ľudským právom a jedným z procesných princípov, ktoré majú garantovať širšie ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu a odstrániť stav právnej neistoty. Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom práva na prerokovanie vecí   bez   zbytočných   prieťahov.   Ústavnému   právu   na   prerokovanie   vecí   bez   zbytočných prieťahov zodpovedá povinnosť súdov,   iných štátnych a orgánov verejnej správy konať spôsobom vylučujúcim zbytočné prieťahy.)

Z našej strany bola dňa 05. 06. 2009 podaná sťažnosť na prieťahy v konaní ktorá bola adresovaná predsedníčke Okresného súdu I Bratislava I. JUDr. G. B., ktorá vo svojom liste zo dňa 07. 07. 2009 považuje našu sťažnosť za dôvodnú, kde sme poukazovali na prieťahy v konaní č. k. 14C 302/2004, využili sme teda možnosť právnych prostriedkov na ochranu našich základných práv alebo slobôd v súlade s § 53 zákona o ústavnom súde.... Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   navrhujem,   aby   ústavný   súd   mojej   ústavnej sťažnosti   vyhovel   a   svojím   nálezom   rozhodol,   že   „v   konaní   pred   Okresným   súdom Bratislava I. vedenom pod číslom 14C 302/2004 bolo porušené ústavné právo sťažovateľov v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   -   právo   na   prejednanie   veci   súdom   bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke A. D. primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 € a sťažovateľovi MUDr.   I.   D.   primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000 €,   ktoré   je   povinný   vyplatiť   Okresný   súd Bratislava   I.   sťažovateľom   v lehote   1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný   súd   Bratislava   I.   je   povinný   nahradiť   sťažovateľom   trovy   právneho zastúpenia vo výške 447,15 € na účet ich právnej zástupkyne, advokátky JUDr. D. B. č. ú... vedený vo V., a. s., do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04, II. ÚS 385/08, IV. ÚS 261/09), podľa ktorej sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému   súdu   došla,   už   nemôže   dochádzať   k namietanému   porušovaniu   označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade,   že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (IV.ÚS 261/09).

Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127   ods.   1   ústavy   (II.   ÚS   184/06),   a   preto   už   k   namietanému   porušovaniu   práva nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

Ústavný súd zo zapožičaného spisu okresného súdu zistil, že o žalobe sťažovateľov, ktorou sa domáhali náhrady škody „za nesprávny úradný postup voči Slovenskej republike, zast.   Ministerstvom   vnútra   Slovenskej   republiky,   Ministerstvom   financií   Slovenskej republiky a Úradom pre finančný trh“, rozhodol okresný súd rozsudkom 10. júna 2009. V čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   (2.   septembra   2009)   už   nemohlo   dochádzať postupom tohto súdu k zbytočným prieťahom v konaní. V čase podania sťažnosti okresný súd už vykonával iba úkony spojené s prípravou na predloženie spisu   Krajskému súdu v Bratislave v súvislosti s podaným odvolaním proti rozsudku okresného súdu doručeným 13.   augusta   2009.   Odvolanie   vypracovala   právna   zástupkyňa   sťažovateľov,   ktorá   pred všeobecným   súdom   okrem   sťažovateľov   zastupuje ďalších   123   účastníkov   napadnutého konania. Ústavný súd na základe všetkých zistených skutočností uzavrel, že sťažovatelia namietali zbytočné prieťahy postupom okresného súdu v čase, keď okresný súd už v ich právnej veci meritórne rozhodol a nemohol už žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať priebeh   namietaného konania vo   veci   samej,   resp.   ani v   ňom   spôsobovať prieťahy.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd ďalej konštatuje, že využitie právneho   prostriedku,   na   uplatnenie   ktorého   mali   sťažovatelia   právo   podľa   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov   zákona,   t.   j.   podanie   sťažnosti   na   postup   súdu   proti   porušovaniu   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   doručenej   okresnému   súdu   11.   júna   2009 (ktorú predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 2135/09 zo 7. júla 2009 uznala za dôvodnú   a   zároveň   predsedníčka   okresného   súdu   vykonala   opatrenia   smerujúce k odstráneniu prieťahov v tomto konaní), sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mali sťažovatelia k dispozícii a úspešne ho aj využili ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Sťažnosť bolo preto potrebné podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pri jej predbežnom   prerokovaní odmietnuť aj z uvedeného dôvodu   ako zjavne neopodstatnenú (m. m. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 24/06, IV. ÚS 79/07).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, nepripadalo už do úvahy rozhodnúť o ďalších návrhoch sťažovateľov (návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia a úhrady trov právneho zastúpenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009