znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 315/08-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészarosa prerokoval sťažnosť M. T., Š., zastúpenej advokátom JUDr. V. K., M., vo veci namietaného porušenia   jej   základných   práv   podľa   čl.   20   ods. 1   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   D 2085/2000, Dnot 363/2000 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. D 2085/2000, Dnot 363/2000 p o r u š i l   základné právo M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   právo   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. M. T.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré jej j e   Okresný súd Žilina p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Žilina j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy konania M. T. v sume 223,46 € (slovom   dvestodvadsaťtri   eur   a štyridsaťšesť   centov)   na   účet   jej   právneho   zástupcu advokáta JUDr. V. K., M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. II. ÚS 315/08 z 11. septembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   M.   T.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom JUDr. V. K., v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. D 2085/2000, Dnot 363/2000. Sťažovateľka svoju sťažnosť doplnila podaniami doručenými ústavnému súdu 19. a 30. júna 2008. V podaní doručenom ústavnému súdu 30. júna 2008 doplnila petit sťažnosti o výrok: „Porušovateľovi sa prikazuje, aby vo veci konal.“

Sťažovateľka v podstatnej časti sťažnosti uviedla: „Porušovateľ základného práva vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi Š.   G.,   kt.   zomrel dňa...,   prostredníctvom súdneho komisára JUDr. J. E., so sídlom v B., začal dedičské konanie o novoobjavenom majetku v r. 2000 pod sp. zn. D 2085/2000, Dnot 363/2000, a uvedené dedičské konanie doteraz nebolo právoplatne skončené. Uvedeného dedičského konania som účastníčkou ako dedič. Počas tohto osemročného obdobia som sa neustále stretávala s tým, že porušovateľ základného práva vydával nesprávne uznesenia o prejedaní dedičstva, ktoré odvolací súd vždy zrušil a vec vrátil porušovateľovi na ďalšie konanie.“

Z   uvedených   dôvodov   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   rozhodol   týmto nálezom:

„Konaním   Okresného   súdu   v   Žiline   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.:   D   2085/2000, Dnot 363/2000 bolo porušené právo sťažovateľa podľa ust. čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj ustanovenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 150.000,- Sk, ktoré je Okresný súd... povinný sťažovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. K., advokáta v M., č... vedený v T., a. s., pobočka M., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Okresný súd podaním sp. zn. 1SprS 309/08 z 30. septembra 2008 ústavnému súdu na základe jeho výzvy oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho prerokovania predmetnej veci, a vo vzťahu k dôvodom podanej sťažnosti uviedol:

„Podľa vyjadrenia notára JUDr. J. E., ktorý je vo veci činný ako súdny komisár, od jeho   poverenia   vo   veci   ako   súdneho   komisára   vo   veci   bolo   nepretržite   konané,   boli uskutočnené pojednávania, zisťované podklady pre rozhodnutie vo veci.

Podľa   vyjadrenia konajúcej sudkyne   bola   dĺžka konania ovplyvnená   nečinnosťou zo strany   dedičov,   respektíve   ich   právnych   nástupcov.   Bolo   potrebné   odstraňovať   vady dodatočného dedičského konania, dochádzalo k neúčasti na pojednávaniach, k vzájomným rodinným rozporom, čo vyústilo v konfliktné situácie. Účastníci sami spôsobili prieťahy svojim konaním, respektíve nekonaním. Účastníci mali problémy už s doplnením návrhu na začatie   konania.   Konanie   bolo   zastavené   a   po   opravnom   prostriedku   a   zmene   právnej úpravy sa ďalej konalo. Následná výzva bola smerovaná na ustálenie predmetu konania. Okrem   toho   v   priebehu   konania   boli   problémy   s   doručovaním.   Zásielky   sa   doručovali opätovne. Posledné uznesenie neprevzal S. G. s tým, že je neznámy a J. G., ktorý zomrel. Táto situácia vyplýva aj z toho, že sa prejednáva dedičstvo po poručiteľovi, ktorý zomrel v roku... Po viacerých pojednávaniach bolo konanie ukončené návrhom uznesenia zo dňa 31.   3.   2008.   Uznesenie   bolo   opätovne   vracané   súdnemu   komisárovi.   Konanie   tak   bolo ukončené až uznesením zo dňa 18. 6. 2008.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   som   toho   názoru,   že   v   konaní   nedošlo k prieťahom, ktoré by boli spôsobené Okresným súdom Žilina. Celé konanie je poznačené tým, že sa prejednáva dedičstvo po poručiteľovi, ktorý zomrel ešte v roku... Z toho vyplýva okruh účastníkov a následné problémy s doručovaním, nakoľko v priebehu konania niektorí z účastníkov konania zomreli. Ďalším účastníkom je problém doručiť, nakoľko ich adresa pobytu   je   neznáma.   Dĺžka   súdneho   konania   bola   spôsobená   tiež   nečinnosťou   zo strany dedičov, ktorí nereagovali na výzvy, nedopĺňali potrebné podklady a podali neurčitý návrh na   dodatočné   prejednanie   dedičstva.   Zo   strany   súdneho   komisára   došlo   k určitým prieťahom tiež z toho dôvodu, že neakceptoval pokyny konajúcej sudkyne na prepracovanie uznesenia, a toto mu muselo byť viackrát vrátené. Vo vzťahu k Okresnému súdu Žilina teda považujem podanú ústavnú sťažnosť za nedôvodnú.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

- 4. septembra 2000 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na dodatočné prerokovanie dedičstva po poručiteľovi zaevidovaný pod sp. zn. NcG 807/2000;

- 7. septembra 2000 bol daný pokyn zákonnej sudkyne na vyžiadanie spisu sp. zn. D 435/29, Čd 2311/32 (dedičské konanie po poručiteľovi);

-   11.   septembra   2000   zaslal   okresný   súd   navrhovateľke   výzvu   na   predloženie originálnej alebo overenej fotokópie úmrtného listu poručiteľa;

- 11. októbra 2000 bola predmetná vec zapísaná pod sp. zn. D 2085/2000;

- 12. októbra 2000 vydal okresný súd poverenie súdnemu komisárovi na vykonanie úkonov v predmetnej veci;

- 7. novembra 2000 súdny komisár zaslal výzvu L., s. r. o., (odpoveď na túto výzvu mu bola doručená 4. decembra 2000);

-   15.   januára   2001   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   A.   K.   (dediča), zastúpeného advokátom;

- 9. januára 2001 bolo nariadené pojednávanie na 23. január 2001, právny zástupca A. K. sa telefonicky ospravedlnil z neúčasti bez uvedenia dôvodu;

-   23.   januára   2001   bolo   súdnym   komisárom   odročené   pojednávanie   na   neurčito (do skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 861/98);

- 13. marca 2002 bolo doručené potvrdenie Katastrálneho úradu v Ž., že poručiteľ nie je vedený ako spoluvlastník nehnuteľnosti na LV č. 6295 v k. ú. Š. (potvrdenie bolo zaslané na základe výzvy z 28. marca 2002);

-   12.   marca 2002   podaním   z tohto dňa   L.,   s.   r.   o.,   potvrdilo   viaceré   skutočnosti týkajúce sa zapísania poručiteľa v pôvodnom zozname urbáru;

-   15.   augusta   2002   bolo nariadené   pojednávanie na 30.   august   2002,   ktoré   bolo následne   súdnym   komisárom   odročené   na   9.   september   2002   z dôvodu   opätovného predvolania neprítomných účastníkov konania, u ktorých bolo doručenie predvolania riadne vykázané;

- 9. septembra 2002 na pojednávaní nedošlo k dohode medzi účastníkmi konania, a preto súdny notár okresnému súdu navrhol, aby potvrdil nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov (návrh tohto uznesenia bol vyhotovený 16. septembra 2002);

- 23. januára 2003 bol vrátený spis v tejto veci súdnemu komisárovi na doplnenie uznesenia;

- 18. marca 2003 bolo spis vrátený od súdneho komisára späť okresnému súdu bez vykonaných opráv uznesenia;

- 3. apríla 2003 bol spis vrátený späť súdnemu komisárovi za účelom vyčíslenia jeho trov;

- 18. júna 2003 bol spis vrátený späť okresnému súdu s odôvodnením, že „odmena notára   i náhrada   hotových   výdavkov   notára   sú   obsiahnuté   vo   výroku   i odôvodnení uznesenia, na tlačive nie, toto tlačivo spis neobsahuje“. (Podľa úradného záznamu z 18. júla 2003 bol v tento deň súdny komisár telefonicky upozornený, že trovy v budúcnosti musí vyčísľovať na predpísanom tlačive);

- 16. júla 2003 bol zrealizovaný pokyn z 12. septembra 2002 na doručenie uznesenia okresného súdu z 11. júla 2003, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie dedičských podielov, účastníkom konania i súdnemu komisárovi;

- 31. júla 2003 a 1. augusta 2003 boli okresnému súdu doručené odvolania štyroch účastníkov konania;

- 29. septembra 2003 boli podané odvolania zasielané na vyjadrenie zostávajúcim účastníkom konania;

- 6. októbra 2003 až 17. októbra 2003 boli doručené okresnému súdu vyjadrenia účastníkov konania k podaným odvolaniam;

- 19. novembra 2003 okresný súd predložil spis v tejto veci Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o podaných odvolaniach;

- 21. septembra 2004 krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. 9 CoD 124/03, ktorým zrušil uznesenie z 11. júla 2003 a vec vrátil na ďalšie konanie, spis bol doručený okresnému súdu späť 27. septembra 2004;

- 29. septembra 2004 bol daný pokyn doručiť uznesenie krajského súdu účastníkom konania a zároveň vrátiť spis súdnemu komisárovi na ďalšie úkony;

-   5.   septembra   2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   navrhovateľky o umrtí dediča   V. K. (súdnemu komisárovi bolo podanie identického znenia doručené 31. augusta 2005);

-   12.   decembra   2005   bolo   súdnym   komisárom   nariadené   pojednávanie na 20. december 2005 (predvolanie sa nepodarilo doručiť R. G.);

-   20.   decembra   2005   bolo   pojednávanie   na   návrh   účastníkov   konania   odročené na 12. január 2006 z dôvodu doplnenia okruhu dedičov po zomrelom dedičovi R. G.; súdny komisár výzvou požiadal Katastrálny úrad v Ž. o výpis z pozemkovej knihy a indentifikáciu parciel (podaním z 5. januára 2006 Správa katastra B. odpovedala na túto žiadosť);

-   12.   januára   2006   po   vykonanom   pojednávaní   súdny   komisár   spolu   s návrhom uznesenia na zastavenie predmetného dedičského konania spis odstúpil okresnému súdu;

- 21. februára 2006 bol spis vrátený späť súdnemu komisárovi na prepracovanie návrhu uznesenia;

- 8. marca 2006 súdny komisár predložil okresnému súdu nový návrh uznesenia;

-   21.   marca   2006   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   D   2085/2000,   Dnot   363/2000 konanie v predmetnej veci zastavil;

-   18.   mája 2006   až 5. júna 2006 boli okresnému súdu   doručené odvolania proti uvedenému uzneseniu z 21. marca 2006 od štyroch účastníkov konania;

- 5. júna 2006 bol daný pokyn na zistenie pobytu S. G. (odpoveď okresnému súdu doručená 4. júla 2006), následne po doručení zásielky tomuto účastníkovi konania mal byť spis v predmetnej veci doručený krajskému súdu na rozhodnutie o podaných odvolaniach;

- 27. júla 2006 bol spis predložený krajskému súdu;

- 13. apríla 2007 krajský súd uznesením sp. zn. 9 CoD/86/2006 zrušil uznesenie okresného súdu z 21. marca 2006 a vec vrátil na ďalšie konanie, spis bol okresnému súdu doručený 20. apríla 2007;

-   6.   júna   2007   okresný   súd   uznesením   vyzval   navrhovateľku   na   odstránenie nedostatkov podania v lehote 60 dní od jej doručenia pod hrozbou odmietnutia podania a súčasne dal pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom konania;

-   22.   októbra   2007   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   navrhovateľky o predĺženie lehoty na predloženie doplňujúcich dokladov;

- 22. októbra 2007 boli navrhovateľkou predložené požadované doklady;

- 12. decembra 2007 bolo nariadené pojednávanie na 7. január 2008;

- 7. januára 2008 sa uskutočnilo pojednávanie;

- 17. marca 2008 bolo pojednávanie odročené na základe žiadosti M. C. z dôvodu zabezpečenia   splnomocnení   od   dedičov   po   nebohom   účastníkovi   konania   M.   G.   na 31. marec 2008, ako aj z dôvodu opätovného predvolania A. K. a jeho právneho zástupcu pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty;

- 31. marca 2008 sa konalo pojednávanie;

-   9.   apríla   2008   súdny   komisár   doručil   spis   spolu   s návrhom   na   potvrdenie nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov okresnému súdu;

- 15. apríla 2008 bol spis opätovne vrátený súdnemu komisárovi s tým, aby dôsledne rešpektoval zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov;

- 7. mája 2008 bol spis vrátený od súdneho komisára;

- 13. mája 2008 bol spis vrátený späť súdnemu komisárovi, aby postupoval v súlade s pokynmi zákonnej sudkyne, a s poznámkou „odôvodniť uznesenie nemožno tvrdeniami“;

- 27. mája 2008 bol súdnym komisárom spis následne vrátený okresnému súdu;

-   10.   júna   2008   bol   spísaný   úradný   záznam   o   telefonickom   rozhovore   zákonnej sudkyne   so   súdnym   komisárom,   podľa   ktorého   tento „zobral   na   vedomie   pripomienky zákonnej sudkyne, dňa 11. 6. si spis prevezme za účelom prepracovania návrhu uznesenia (odôvodnenie) a spis predloží 17. 6. zákonnej sudkyni“;

- 17. júna 2008 bol spis vrátený od súdneho komisára spolu s návrhom uznesenia;

-   18.   júna   2008   okresný   súd   v predmetnej   veci   rozhodol   uznesením,   ktoré   bolo následne doručované účastníkom konania;

- od 18. júna 2008 do januára 2009 okresný súd zisťoval adresy bydliska dedičov na doručovanie uznesenia z 18. júna 2008.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   (I.   ÚS   10/98, I. ÚS 228/08).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (m. m. III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

1. Predmetom posúdenia je dedičské konanie, ktoré sa osobitne nelíši od obdobných konaní tohto druhu. Z vyjadrení sťažovateľky, okresného súdu ani z obsahu predloženého na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   okolnosť,   ktorá   by odôvodňovala záver o právnej zložitosti veci (mutatis mutandis I. ÚS 228/08). Vec však možno považovať za skutkovo zložitú. Ide o dedičské konanie o novoobjavenom majetku po   poručiteľovi,   ktorý   zomrel   ešte   v roku   1929.   V konaní   je   veľký   okruh   účastníkov, ktorých   počet   bol   v priebehu   konania   zvýšený   o právnych   nástupcov   po   viacerých zomrelých   dedičoch.   Okresný   súd   bol   v priebehu   konania   v dôsledku   neprevzatia   jeho zásielok nútený zisťovať miesta pobytu viacerých účastníkov konania a taktiež zisťovať okruh majetku patriaceho do dedičstva po poručiteľovi. Spomínaná skutková zložitosť veci však nemôže ospravedlniť obdobia nečinnosti okresného súdu v tomto konaní a ani jeho neefektívny postup.

2. Pri hodnotení podľa druhého kritéria ústavný súd v správaní sťažovateľky nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by mohli byť pri jeho rozhodovaní zohľadnené na jej ťarchu a v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu postupu súdu v predmetnom konaní.

3.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   hodnotil,   či   v uvedenom   konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval, že úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno   spôsobiť   zbytočné   prieťahy,   za   ktoré   nesie   zodpovednosť   všeobecný   súd (III. ÚS 47/00, I. ÚS 228/08).

V postupe súdneho komisára povereného okresným súdom vykonaním potrebných úkonov   v uvedenej   dedičskej   veci   možno   zistiť   obdobia,   keď   sa   v konaní   riadne nepokračovalo bez toho, aby ďalšiemu postupu vo veci bránila zákonná prekážka. Žiaden procesný úkon nebol v tejto veci vykonaný počas obdobia trvajúceho viac ako päť mesiacov (od   13.   marca   2002,   keď   bola   súdnemu   komisárovi   doručená   odpoveď   na   jeho   výzvu od Správy   katastra   B.,   do   15.   augusta   2002,   keď   bolo   súdnym   komisárom   nariadené pojednávanie v tejto veci). Taktiež obdobie trvajúce od 22. novembra 2004, keď bol spis v tejto veci vrátený súdnemu komisárovi na ďalšie konanie, až do 12. decembra 2005, keď bolo súdnym komisárom nariadené pojednávanie, t. j. viac ako jeden rok, bolo uvedené konanie   opätovne   poznačené   nečinnosťou.   Nečinnosť   súdneho   komisára   v   označených obdobiach   bez   toho,   aby   jeho   postupu   bránila   zákonná   prekážka,   treba   považovať   za zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   už   v rámci   svojej   judikatúry   vyslovil,   že   k zbytočným   prieťahom v súdnom   konaní   môže   dôjsť   nielen   nekonaním   príslušného   súdu,   ale   aj   nesprávnou (neefektívnou) činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania vo veci, s ktorou sa na súd obrátil (II. ÚS 2/01).

Podľa zistenia ústavného súdu bolo predmetné konanie poznačené aj neefektívnou činnosťou súdneho komisára a okresného súdu. O uvedenej neefektívnej činnosti v tomto konaní svedčí aj uznesenie krajského súdu sp. zn. 9 CoD 124/03 z 21. septembra 2004, ktorým bolo uznesenie okresného súdu č. k. D 2085/2000-51 z 11. júla 2003 zrušené ako predčasne vydané a nepreskúmateľné a vec bola vrátená späť na ďalšie konanie. O zrušení tohto uznesenia krajský súd rozhodol preto, že v ňom okrem iného neboli vyriešené ani dve základné   otázky   nevyhnuté   pre   vydanie   rozhodnutia   v dedičskom   konaní,   a to   otázka predmetu dedenia, resp. majetku patriaceho do dedičstva po poručiteľovi, ako ani otázka okruhu dedičov po poručiteľovi.

Neefektívnu činnosť   okresného súdu   v tomto   konaní možno   preukázať aj ďalším uznesením krajského súdu sp. zn. 9 CoD 86/2006 z 13. apríla 2007, ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu z 21. marca 2006. Krajský súd v tomto uznesení konštatoval: „Súd   prvého   stupňa   predmetné   závery,   ani   pokyny   (intencie)   odvolacieho   súdu (ide o pokyny   krajského   súdu   uložené   okresnému   súdu   v uznesení   krajského   súdu z 21. septembra   2004,   pozn.) nerešpektoval.   Z uvedeného   je   zrejmé,   že   posudzované rozhodnutie, hoci aktuálne ide o zastavujúce uznesenie, v podstate trpí všetkými vadami a nedostatkami, ktoré viedli k zrušeniu už prvotného uznesenia vo veci samej.“

Okresný   súd   i súdny   komisár   v predmetnom   konaní   musia   zabezpečiť   súčinnosť všetkých účastníkov konania, čo aj v tomto prípade vzhľadom na ich vysoký počet nie je úloha   jednoduchá.   Napriek   tejto   skutočnosti   s prihliadnutím   na doterajšiu   dĺžku   tohto konania, ktoré ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu trvalo už viac ako sedem rokov a dva mesiace, možno podľa ústavného súdu konštatovať, že okresný súd mohol svojím sústredenejším   a   hlavne dôraznejším   postupom   v konaní   (napr.   využitím   poriadkových opatrení)   zabezpečiť   rýchlejší   postup   v konaní   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty účastníkov konania. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje predovšetkým na obdobia, keď bol okresný súd nútený opakovane zasielať súdnemu komisárovi spis v tejto veci na prepracovanie   návrhu   uznesenia   v dôsledku   nerešpektovania   jeho   pokynov   súdnym komisárom   (obdobie   od   doručenia   spisu   okresnému   súdu   od   súdneho   komisára 17. septembra 2002 až do vrátenia spisu okresnému súdu 18. júna 2003 trvajúce viac ako deväť mesiacov, ako aj obdobie od doručenia spisu okresnému súdu súdnym komisárom 9. apríla 2008 do vrátenia spisu okresnému súdu 17. júna 2008, t. j. viac ako dva mesiace. Napriek vysokému počtu účastníkov aj obdobie od 18. júna 2008 do januára 2009, počas ktorého   prebieha   doručovanie   rozhodnutia   okresného   súdu,   nemožno   považovať za primerané).

Uvedený postup okresného súdu z hľadiska základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru preto podľa ústavného súdu nemožno považovať za ústavne akceptovateľný.

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že dobu predmetného konania vedeného   okresným   súdom   nemožno   považovať   za   ústavne   akceptovateľnú   vo   vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 20 ods. 1 ústavy, a ani za primeranú vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľky boli porušené.

IV.

Pretože   ústavný   súd   zistil   porušenie   základného   práva   sťažovateľky   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal tomuto   súdu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov   a odstránil   tak   stav   právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 150 000 Sk z dôvodov uvedených v jej sťažnosti.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní o uvedenom návrhu a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu (predovšetkým povahu predmetu konania a podiel okresného súdu na vzniknutých prieťahoch) ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € pre sťažovateľku za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 3, § 14 ods.   1 a § 16 ods.   3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých   sťažovateľka   namieta,   v zásade   nie   je   oceniteľný   peniazmi.   Základná   sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2008 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 105,42 € a hodnota režijného paušálu 6,31 €.

Ústavný   súd   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   za   dva   úkony   právnej   služby uskutočnené   v roku   2008   (príprava   a prevzatie   veci,   písomné   podanie   na   súde)   priznal odmenu spolu v sume 210,84 € (2 x 105,42 €) vrátane úhrady režijného paušálu v sume 12,62 € (2 x 6,31 € ), spolu teda v sume 223,46 €.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2009