znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 314/2014-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval sťažnosť M. M., zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Tomčovou,   Advokátska   kancelária,   Tolstého   2,   Košice,   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   súdnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky v spojení   s   princípom   právneho   štátu   podľa   čl.   1   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 7 K 202/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra 2013 doručená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s princípom právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“   alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 7 K 202/05 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva chronológia niektorých úkonov vykonaných v napadnutom konaní a tieto relevantné skutočnosti:

„Dňa 30. 11. 2005 bol podaný návrh na Krajský súd v Košiciach na vyhlásenie konkurzu na môj majetok. Navrhovateľom bola Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Daňový úrad Košice V(...)

Správca konkurznej podstaty(...) vyhotovil súpis konkurznej podstaty. (...) Správca konkurznej podstaty ponúkol majetok zahrnutý do konkurznej podstaty na   predaj   až   v   roku   2009,   ktorý   bol   zverejnený   aj   v   tlači,   t.   j.   po   3   rokoch.   Ponuku na odkúpenie v stanovenej lehote podala aj pani D. M.,   ktorá zaplatila aj požadovaný preddavok. Následne bola vyplatená zostávajúca suma. (...)

Správca konkurznej podstaty vyhodnotil ponuku pani D. M. za prijateľnú a následne jej   odpredal   majetok   vcelku,   ktorý   tvoril   konkurznú   podstatu.   Kúpna   zmluva   bola uzatvorená   až   26.   09.   2011,   t.   j.   po   2   rokoch.   V   stanovenej   lehote   bola   vyplatená   aj zostávajúca časť kúpnej ceny. (...)

Následne bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol prerušený z dôvodu chýb, ale zo strany správcu nedošlo k náprave. Doposiaľ parc.(...), ktorá bola v súpise konkurznej podstaty a za ktorú pani D. M. zaplatila nebola zapísaná na jej meno.

Z výpisu katastra som však zistil, že parc.(...) a polovica parcely(...) je zapísaná ešte stále na moje meno a druhá polovica je už zapísaná na pánovi O. Predmetné konanie považujem za protizákonné. (...)

Mám   za   to,   že   postupom   Krajského   súdu   v   Košiciach   -   v   konkurznom   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   7K/202/2005   bolo   porušené   moje   právo   na   súdnu   a   inú   právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s princípom právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Doba od podania návrhu na konkurz dňa 30. 11. 2005 až doposiaľ je neprimerane dlhá.   Právna   neistota,   v   ktorej   sa   nachádzam   už   viac   ako   7   rokov   trvá   doposiaľ. Do konkurzu som sa dostal z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti a nie z vlastnej viny. Začal   som   podnikať   ako   fyzická   osoba   s   úmyslom   čestného   podnikateľa,   preto   som   si nezaložil eseročku, aby som sa zbavil zodpovednosti. Doplatil som však na nezodpovednosť iných. Trpím týmto nielen ja, ale celá moja rodina. Prišiel som o majetok, ktorý som zdedil po svojich rodičoch a starých rodičoch. Každý má právo začať odznova, ale právny štát mu musí vytvoriť podmienky.

Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a povinnostiach. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia   §   6   OSP.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota neodstraňuje.

Až právoplatným rozhodnutím v predmetnej veci dôjde k odstráneniu stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzam. Súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti. Doposiaľ nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté.

Zároveň   namietam,   že nečinnosťou   Krajského   súdu   v Košiciach   -   v   konkurznom konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7K/202/2005   bolo   porušené   moje   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a povinnostiach. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v   konaní,   a   tým   k   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v   súlade s doterajšou judikatúrou Ústavného súdu (IV.ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) treba zohľadniť tri základné kritéria: 1. Právna a faktická zložitosť veci, 2. Správanie účastníkov súdneho konania   a   3.   Postup   samotného   súdu   v   posudzovanom   konaní.   V   súlade   s   judikatúrou Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   povahu   veci v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Podľa § 12 zákona o konkurze a vyrovnaní je súd oprávnený na výkon povinnosti správcu dozerať. Ak správca neplní riadne svoje povinnosti, môže mu súd uložiť poriadkovú pokutu. Súd má zodpovednosť za to, či správca konkurznej podstaty postupuje s náležitou starostlivosťou   vrátane   primeranej   doby.   V   predmetnej   veci   ide   o   jednoduchý,   malý konkurz.   Krajský   súd   nekonal   dostatočne   razantne,   keď   sa   dozvedel   o   nedostatočnej činnosti správcov konkurznej podstaty(...). Súd vo veci viac ako štyri roky nekonal, v období od 21. 11. 2006 do 23. 12. 2009 a v období od 12. 04. 2011 do 08. 06. 2012. Súd nevyužil vo vzťahu k správcom konkurznej podstaty tie prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie účinnej a rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania (I. ÚS 57/97). Nedostatky v postupe   konkurzného   súdu   vo   vzťahu   k správcom   konkurznej   podstaty   sú   príčinou zbytočných prieťahov v predmetnom konaní.

Súdne konanie, ktoré trvá tak neprimerane dlho, ako to v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (IV. ÚS 173/05, II. ÚS 3/09).

Mám za to, že doba od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 30. 11. 2005 až doposiaľ je neprimerane dlhá. Právna neistota v ktorej sa nachádzam viac ako 7 rokov trvá doposiaľ.   Nemôžem   viesť   riadny   život   a   pracovať,   čím   strácam   aj   majetkové   hodnoty. Konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené.

Na základe uvedeného, žiadam o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 15.000,- Eur.

Podľa   čl.   127   ods.   1   poslednej   vety   Ústavy   Slovenskej   republiky   Ústavný   súd Slovenskej republiky je oprávnený a povinný chrániť základné práva a slobody, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Mám za to, že niet iného súdu, ktorý by chránil moje základné právo a slobodu. Na   základe   vyššie   uvedeného   navrhujem,   aby   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania vydal tento nález: Právo M. M.(...) na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy(...) v spojení s princípom právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy(...) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48 ods.   2 Ústavy(...) a práva na spravodlivé súdne konanie a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Krajského súdu v Košiciach v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 7K/202/2005 porušené bolo.

Krajskému súdu v Košiciach v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 7K/202/2005 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov..

Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť M. M. sumu 15.000,- EUR ako finančné zadosťučinenie.

Krajský   súd   v   Košiciach   je   povinný   uhradiť   M.   M.   trovy   právneho   zastúpenia vo výške 275,94 EUR na účet advokáta do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. (...)“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho   spisu,   ktorý   si   ústavný   súd   zapožičal   na   účely   predbežného   prerokovania predmetnej ústavnej sťažnosti, ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 7 K 202/05:

Dňa   30.   novembra   2005   podala   Slovenská   republika   –   Daňové   riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica – Daňový úrad Košice V (ďalej len „navrhovateľ“) na krajskom súde proti sťažovateľovi návrh na vyhlásenie konkurzu. Vec bola zaevidovaná pod   sp.   zn.   7   K 202/05   a bola   pridelená na prerokovanie   a rozhodnutie   sudkyni   JUDr. Zdenke Kohútovej.

Dňa   6.   decembra   2005   krajský   súd   zadovážil   výpis   zo   živnostenského   registra vo vzťahu k sťažovateľovi.

Dňa 28. decembra 2005 súd zaslal sťažovateľovi návrh na vyhlásenie konkurzu na vyjadrenie.

Dňa   12.   januára   2006   navrhovateľ   doplnil   svoj   pôvodný   návrh   na   vyhlásenie konkurzu.

Dňa 14. februára 2006 krajský súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Slovenskej   republiky   Košice-okolie   (ďalej   len   „polícia“)   o doručenie   zásielok sťažovateľovi,   keďže   tieto   nepreberal.   V rovnaký   deň   požiadal   súd   Geodetický a kartografický   ústav,   oddelenie   katastra   nehnuteľností   v Bratislave   (ďalej   len   „kataster nehnuteľností“) a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, dopravný inšpektorát (ďalej len „dopravný inšpektorát“) a Daňový úrad Košice V (ďalej len „daňový úrad“) na podanie správy o stave majetku sťažovateľa.

Dňa   27.   februára   2006   dopravný   inšpektorát   oznámil   súdu,   že   sťažovateľ   je držiteľom viacerých motorových vozidiel. V rovnaký deň kataster nehnuteľností poskytol súdu údaje z evidencie nehnuteľností.

Dňa 1. marca 2006 polícia oznámila krajskému súdu, že sťažovateľ „sa zdržiava v zahraničí na neznámom mieste a je po ňom vyhlásené pátranie“.

Dňa 20. marca 2006 daňový úrad reagoval na výzvu krajského súdu. Dňa   23.   marca   2006   krajský   súd   uznesením   č.   k.   7   K   202/05-38   ustanovil sťažovateľovi   v predmetnom   konkurznom   konaní   opatrovníčku   JUDr.   M.   B.   Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. apríla 2006.

Dňa 24. júla 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. august 2006.Dňa 15. augusta 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na účely vyhlásenia konkurzu.

Dňa 4. septembra 2006 zákonná sudkyňa požiadala o určenie mena pre predbežného správcu zo zoznamu správcov.

Dňa 5. septembra 2006 bol vo veci pridelený správca JUDr. J. F. (ďalej aj „správca konkurznej podstaty“). V rovnaký deň krajský súd uznesením č. k. 7 K 202/05-44 vyhlásil konkurz na majetok sťažovateľa. Uvedené uznesenie bolo zaslané redakcii Obchodného vestníka, odboru živnostenského podnikania, a predsedovi Okresného súdu Košice-okolie na účel vyvesenia na úradnej tabuli. Opatrením č. k. 7 K 202/05-46 krajský súd uložil správcovi konkurznej podstaty vykonať súpis majetku sťažovateľa.

Dňa   2.   októbra   2006   súd   nariadil   prieskumné   pojednávanie   a zvolal   schôdzu veriteľov na 21. november 2006.

Dňa   6.   novembra   2006   správca   konkurznej   podstaty   zaslal   súdu   súpis „majetku a plánu speňaženia“.

Dňa   21.   novembra   2006   sa   uskutočnilo   prieskumné   pojednávanie   a tiež   schôdza konkurzných   veriteľov   (na   ktorej   sa   zúčastnil   iba   jeden   z konkurzných   veriteľov). V rovnaký deň bola uznesením č. k. 7 K 202/05-77 zvolaná opakovaná schôdza veriteľov na 12. december 2006.

Dňa 12. decembra 2006 sa uskutočnila opakovaná schôdza veriteľov.Dňa 19. februára 2007 správca konkurznej podstaty podal správu krajskému súdu, podľa ktorej „Správca konkurznej podstaty podal dňa 21. 12. 2006 na Okresný súd Košice- vidiek návrh na vyporiadanie BSM. Vo veci súd zatiaľ nekonal.“.

Dňa 1. júna 2007 správca konkurznej podstaty podal správu krajskému súdu, z ktorej tiež vyplýva, že: „Správca konkurznej podstaty podal dňa 21. 12. 2006 na Okresný súd Košice-vidiek návrh na vyporiadanie BSM. Vo veci súd zatiaľ nekonal.“

Dňa   21.   septembra   2007   správca   konkurznej   podstaty   opakovane   podal   správu krajskému súdu, v ktorej okrem iného uviedol, že: „Správca konkurznej podstaty podal dňa 21. 12. 2006 na Okresný súd Košice-vidiek návrh na vyporiadanie BSM. Vo veci súd zatiaľ nekonal. Ostatný majetok nie je možné zo strany správcu speňažovať, nakoľko neviem aký majetok bude patriť do BSM(...)“

Dňa   4.   januára 2008   bola vec pridelená   na prerokovanie   a rozhodnutie   sudcovi JUDr. Františkovi Krempaskému.

Dňa   7.   januára 2008   správca   konkurznej   podstaty   podal   správu   krajskému   súdu, v ktorej zopakoval, že: „Správca konkurznej podstaty podal dňa 21. 12. 2006 na Okresný súd Košice-vidiek návrh na vyporiadanie BSM. Vo veci súd zatiaľ nekonal.“

Dňa 12. januára 2009 krajský súd vyzval správcu konkurznej podstaty, aby v lehote 10 dní podal podrobnú správu o stave konkurzu.

Dňa   30.   januára   2008   správca   konkurznej   podstaty   podal   podrobnejšiu   správu krajskému súdu, z ktorej vyplynulo, že: „Zo strany správcu bol podaný na Okresný súd Košice-vidiek návrh na vyporiadanie BSM, dňa 21. 12. 2006, ktoré je vedené pod č. k. 14C/289/2006.   Dňa   26.   2.   2008   bolo   urgované   skoré   vytýčenie   termínu   pojednávania. Vo veci   bol   vytýčený   termín   pojednávania   na   deň   9.   7.   2008   a   na   deň   9.   10.   2008, no pojednávanie bolo odročené, nakoľko odporkyňa D. M., manželka úpadcu sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila.“

Dňa   12.   mája   2009   bola   na   krajskom   súde   spísaná   zápisnica   o výsledkoch oboznámenia s ponukami.

Dňa 18. mája 2009 správca konkurznej podstaty po vyhodnotení ponúk podal súdu návrh na opatrenie.

Dňa 9. júna 2009 krajský súd vyzval správcu konkurznej podstaty, aby predložil „dôkazy o tom, že spoluvlastníci nevyužili svoje predkupné práva“.

Dňa   22.   júna   2009   správca   konkurznej   podstaty   sa   obrátil   na   súd   podaním označeným ako „Predloženie dôkazov“.

Dňa 3. decembra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 21. december 2009.Dňa   23.   decembra   2009   krajský   súd   opatrením   č.   k.   7   K   202/05-106   súhlasil s predajom konkretizovaného majetku sťažovateľa patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby.

Dňa   4.   januára   2010   bola   vec   pridelená   na   prerokovanie   a rozhodnutie   sudcovi JUDr. Romanovi Rizmanovi.

Dňa   13.   mája   2010   správca   konkurznej   podstaty   zaslal   súdu   opatrenie   č.   k. 7 K 202/05-106 na vyznačenie právoplatnosti.

Dňa   31.   augusta   2010   krajský   súd   požiadal   Obvodný   úrad   P.,   matriku   úmrtí „o zaslanie úmrtného listu správcu konkurznej podstaty(...)“.

Dňa   3.   septembra   2010   súd   požiadal   Register   obyvateľov   Slovenskej   republiky v Banskej Bystrici (ďalej len „register obyvateľov“) o zistenie pobytu sťažovateľa.Dňa 17. septembra 2010 register obyvateľov reagoval na žiadosť krajského súdu.Dňa 27. septembra 2010 Obvodný úrad P. odstúpil žiadosť súdu z 31. augusta 2010 príslušnému Miestnemu úradu K.

Dňa 6. októbra 2010 Miestny úrad K. doručil súdu úmrtný list správcu konkurznej podstaty JUDr. J. F.

Dňa 7. októbra 2010 zákonný sudca požiadal o určenie mena pre správcu zo zoznamu správcov. V rovnaký deň bol vo veci pridelený správca Ing. D. Š. a krajský súd uznesením č. k. 7 K 202/05-123 ustanovil menovaného do funkcie za správcu konkurznej podstaty, pričom uvedené uznesenie bolo zaslané redakcii Obchodného vestníka.

Dňa 13. októbra 2010 súd požiadal Obecný úrad v K. (ďalej len „obecný úrad“), aby oznámil, či sa sťažovateľ zdržiava v mieste svojho pobytu.

Dňa   20.   októbra   2010   obecný   úrad   oznámil   súdu,   že   sťažovateľ „podľa   našich vedomostí(...) už dlhšiu dobu pracuje v zahraničí. V mieste trvalého pobytu sa nezdržiava.“.Dňa 22. februára 2011 manželka pôvodného správcu konkurznej podstaty zaslala súdu aj úmrtný list svojho manžela.

Dňa 12. apríla 2011 krajský súd opatrením č. k. 7 K 202/05-132 uložil správcovi konkurznej podstaty povinnosť predložiť správu o jeho doterajšej činnosti.  

Dňa 29. apríla 2011 bol v spise zaznamenaný úradný záznam, podľa ktorého súdu bolo   telefonicky „oznámené   matkou   Ing.   D.   Š.,   že   tento   je   hospitalizovaný(...),   preto v súčasnej dobe zrejme nemôže vykonávať funkciu správcu“.

Dňa 3. júna 2011 bol pripojený a 8. júna 2011 bol vylúčený spis Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 14 C 289/06.

Dňa 13. júna 2011 správca konkurznej podstaty zaslal súdu správu o svojej činnosti s tým, že „v krátkom čase navrhnem plán prerozdelenia speňaženého majetku“.

Dňa 8. februára 2012 krajský súd opatrením č. k. 7 K 202/05-139 uložil správcovi konkurznej podstaty povinnosť predložiť správu o jeho doterajšej činnosti, ktorú sa mu však opakovane nepodarilo doručiť.  

Dňa   7.   júna   2012   krajský   súd   uznesením   č.   k.   7   K   202/05-143   ustanovil sťažovateľovi   v predmetnom   konkurznom   konaní   opatrovníčku   Mgr.   A.   K.   Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. júla 2012.

Dňa 8. júna 2012 krajský súd uznesením č. k. 7 K 202/05-146 zbavil Ing. D. Š. funkcie správcu konkurznej podstaty a tým istým uznesením ustanovil za nového správcu konkurznej podstaty JUDr. S. D., pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. júla 2012. Uvedené   uznesenie   bolo   zaslané redakcii   Obchodného   vestníka,   odboru   živnostenského podnikania a predsedovi Okresného súdu Košice-okolie na vyvesenie na úradnej tabuli. Dňa 8. augusta 2012 správca konkurznej podstaty požiadal súd „o predĺženie lehoty na podanie konečnej správy“.

Dňa   23.   augusta   2012   krajský   súd   opatrením   č.   k.   7   K   202/05-150   súhlasil s predĺžením lehoty na predloženie konečnej správy do 30. júna 2013.

Dňa 13. septembra 2012 správca konkurznej podstaty požiadal súd „o vyhotovenie rovnopisov“.

Dňa 5. októbra 2012 správca konkurznej podstaty zaslal súdu podania označené ako „Zúženie súpisu konkurznej podstaty“ a „Rozšírenie súpisu konkurznej podstaty“.Dňa 10. októbra 2012 správca konkurznej podstaty zaslal súdu podanie označené ako „Rozšírenie súpisu konkurznej podstaty a poznámky o sporných nárokoch“.

Dňa 16. októbra 2012 krajský súd uznesením č. k. 7 K 202/05-166 uložil M. M. mladšiemu,   aby   do   31   dní   od   právoplatnosti   tohto   uznesenia „podal   na   Krajský   súd v Košiciach   proti   správcovi   konkurznej   podstaty(...)   žalobu   o vylúčenie“ označených nehnuteľností   z konkurznej   podstaty.   Toto   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť 18. decembra 2012.

Dňa   30.   októbra   2012   správca   konkurznej   podstaty   opäť   zaslal   súdu   podanie označené ako „Rozšírenie súpisu konkurznej podstaty“.

Dňa 7. decembra 2012 požiadal M. M. mladší a dňa 18. januára 2013 D. M. krajský súd „o vysvetlenie“ a „nápravu   pochybení“. Tieto   dožiadania   boli   postúpené   správcovi konkurznej podstaty.

Dňa 8. februára 2013 správca konkurznej podstaty zaslal súdu podanie označené ako „Odpoveď na výzvu súdu - vyjadrenie k podaniu pani D. M.“.

Dňa 27. júna 2013 správca konkurznej podstaty požiadal krajský súd „o predĺženie lehoty na predloženie konečnej správy v konkurznom konaní, a to do 30. 06. 2014“, túto žiadosť   odôvodnil   najmä   tým,   že   v súvislosti   s napadnutým   konkurzným   konaním prebiehajú   na   krajskom   súde   incidenčné   konania   sp.   zn.   15   Cbi   2/2012,   sp.   zn. 13 Cbi 2/2012, sp. zn. 13 Cbi 3/2012 a sp. zn. 4 Cbi 3/2012.

Dňa 1. júla 2013 krajský súd opatrením č. k. 7 K 202/05-179 súhlasil s predĺžením lehoty na predloženie konečnej správy do 30. júna 2014.

Dňa 5. septembra 2013 správca konkurznej podstaty požiadal krajský súd „o vydanie doplňujúceho Opatrenia“.

Dňa   13.   septembra   2013   bolo   krajskému   súdu   doručené   podanie   Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. „Prihláška pohľadávky proti podstate“.

Dňa   16.   septembra   2013   krajský   súd   uznesením   č.   k.   7   K   202/05-186   uložil Ing. S. L., aby do 31 dní od doručenia tohto uznesenia „podal na Krajský súd v Košiciach proti   správcovi   konkurznej   podstaty(...)   žalobu   o vylúčenie“ označených   nehnuteľností z konkurznej podstaty.

Dňa   16.   septembra   2013   krajský   súd   opatrením   č.   k.   7   K   202/05-188   súhlasil s predajom konkretizovaného majetku sťažovateľa patriaceho do konkurznej podstaty.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).

1.   Predmetom   konania   ústavného   súdu   bolo   v prvom   rade   preskúmať   tvrdenia sťažovateľa, či v konkurznom konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 7 K 202/05 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd už konštatoval (napr. I. ÚS 70/98, III. ÚS 199/02), že ústava nevyníma z povinnosti všeobecných súdov konať bez zbytočných prieťahov žiadne konanie, v ktorom sa poskytuje súdna ochrana právam fyzických osôb alebo právnických osôb.

Z   prehľadu   procesných   úkonov   (pozri   bod   II   tohto   uznesenia),   ktoré   vyplývajú zo súvisiaceho spisového materiálu, ktoré si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že krajský súd od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (30. novembra 2005) konal vo veci v podstate priebežne až do 7. januára 2008. Od uvedeného dňa až do 12. januára 2009 ani krajský súd a ani správca konkurznej podstaty nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty účastníkov napadnutého konkurzného konania. Ústavný súd však zistil, že v tomto období prebiehalo súvisiace konanie o vyporiadanie BSM sťažovateľa a že toto konanie bolo skončené rozsudkom č. k. 14 C 289/06-44, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. februára 2010,   pričom   do   tohto   dátumu   napadnuté   konkurzné   konanie,   samozrejme,   ukončené nemohlo byť.

V období od 13. júna 2011 do 8. februára 2012 (sedem mesiacov) boli krajský súd, ako aj správca konkurznej podstaty bez zákonných a iných dôvodov nečinní.

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. rozhodnutie I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu).

Okrem   uvedeného obdobia   však   krajský   súd   vykonal   vo   veci   desiatky   účinných úkonov smerujúcich k odstráneniu právnej neistoty v danej veci a najmä po 8. júni 2012, keď uznesením č. k. 7 K 202/05-146 zbavil Ing. D. Š. funkcie správcu konkurznej podstaty a tým istým uznesením ustanovil za nového správcu konkurznej podstaty JUDr. S. D., už napadnuté konkurzné konanie prebiehalo vždy bez dlhších časových odstupov, plynulo bez dlhších období nečinnosti medzi jednotlivými úkonmi.

Je nesporné, že k predĺženiu konania prispel aj samotný sťažovateľ, najmä tým, že dlhé roky nepreberal listové zásielky od súdu, bol nesúčinnostný, vôbec nespolupracoval s krajským súdom ani so správcami konkurznej podstaty. Po 8. júni 2012 procesné úkony krajského súdu a správcu konkurznej podstaty v podstate plynulo smerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, čo je hlavným účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98). Postup krajského súdu, aj keď nebol vždy bez prieťahov, sa   zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Okrem uvedeného ústavný súd poznamenáva, že tak ako to vyplýva z chronológie úkonov   vykonaných   v napadnutom   konaní   (bod   II),   v pokračovaní   napadnutého konkurzného   konania   a v speňažovaní   majetku   sťažovateľa   v súčasnosti   bránia   viaceré incidenčné konania na krajskom súde, ktoré sú vedené pod sp. zn. 15 Cbi 2/2012, sp. zn. 13 Cbi 2/2012, sp. zn. 13 Cbi 3/2012 a sp. zn. 4 Cbi 3/2012.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou   preto   neprichádza   do   úvahy,   aby   ústavný   súd   mohol   postup   krajského   súdu v napadnutom   konkurznom   konaní   po   prípadnom   prijatí   návrhu   (sťažnosti)   na   ďalšie konanie   kvalifikovať   ako   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   zaručeného   v   čl.   48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2.   Sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   ochranu garantovaného v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s princípom právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy. Ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, nevyplýva žiadna možnosť porušenia uvedených základných práv, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a sťažovateľ, ktorý je už v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátkou, teda kvalifikovanou právnou zástupkyňou, neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o porušení označených práv, preto bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2014