znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 314/09-74

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. apríla 2010 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa o sťažnosti   M.   M.,   t.   č.   vo   väzbe,   zastúpeného   advokátom   Mgr.   R.   T.,   B.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej   republiky   a   práva   podľa   čl.   5   ods. 4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 84/08 z 30. decembra 2008 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6 Tpo 33/09 z 30. marca 2009 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. M., aby súd urýchlene rozhodol o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 84/08   p o r u š e n é   b o l o.

2. M. M.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Trenčín p o v i n n ý   vyplatiť mu   do dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Trenčín j e   p o v i n n ý   uhradiť M. M. trovy právneho zastúpenia v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet jeho právneho zástupcu advokáta Mgr. R. T., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp.   zn. II. ÚS 314/09 z 29. septembra 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“),   v   ktorej   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   osobnú   slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods.   4   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   a   rozhodnutím   Okresného   súdu   Trenčín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   0   Tp   84/08   z   30.   decembra   2008   a   uznesením   Krajského   súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Tpo 33/09 z 30. marca 2009.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol: «Uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru Úradu justičnej a kriminálnej polície v T. sp. zn. ČVS: KRP-63/OVK-TN-2008 z 27. 09. 2008 mi bolo podľa § 206 ods. 1 trestného poriadku vznesené obvinenie pre pokračovací zločin poškodzovania cudzej   veci   podľa   §   245   ods.   1,   ods.   3   písm.   c),   ods.   4   písm.   a)   Trestného   zákona s poukazom na § 138 písm. b), i) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v tomto uznesení.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 72/08 z 01. 10. 2008 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tpo 98/08 z 30.10.2008 som bol podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku vzatý do väzby s tým, že väzba začala plynúť dňom 27. 09. 2009 od 23.50 hod. Dňa   05.   11.   2008   som   požiadal   o   prepustenie   z   väzby   (ďalej   aj   ako   „žiadosť o prepustenie z väzby“) a o jej nahradenie dohľadom probačného a mediačného úradníka (ďalej   aj   ako   „žiadosť   o   nahradenie   väzby“;   žiadosť   o   prepustenie   z   väzby   a   žiadosť o nahradenie väzby spolu ďalej aj ako „žiadosti z 05. 11. 2008“).

Dňa 21. 11. 2008 Krajská prokuratúra T. žiadosti z 05. 11. 2008 postúpila sudcovi pre prípravné konanie okresného súdu s návrhom na ich zamietnutie.

Uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 84/04 z 02. 12. 2008 bola podľa § 21 ods. 3 Trestného poriadku spojená na spoločné prejednanie a rozhodnutie trestná vec okresného súdu   vo   veci   návrhu   na   zmenu   (rozšírenie)   dôvodov   mojej   väzby   vedená   pod   sp.   zn. 0 Tp 84/08 a trestná vec okresného súdu vo veci žiadosti z 05. 11. 2008 vedená pod sp. zn. 0 Tp 88/08 s tým, že vec bude ďalej vedená pod sp. zn. 0 Tp 84/08.

Pred   otvorením   verejného   zasadnutia   som   okresnému   súdu   dňa   30.   12.   2008 predložil   moje   stanovisko   k   návrhu   Krajskej   prokuratúry   T.   na   zmenu   dôvodov   väzby a zdôvodnil som aj žiadosť o prepustenie z väzby.

Uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 84/08 z 30. 12. 2008 bola podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť o prepustenie z väzby zamietnutá (výrok I.) a podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku zamietnutý návrh Krajskej prokuratúry T. o rozšírenie dôvodov mojej väzby (výrok II.).

Proti   uzneseniu   okresného   súdu   sp.   zn.   0   Tp   84/08   z   30.   12.   2008   som   podal sťažnosť, ktorá bola uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tpo 33/09 z 30. 03. 2009 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 6 Tpo 33/09 z 30. 03. 2009 mi bolo doručené cestou okresného súdu dňa 14. 04. 2009.... Uznesenie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 84/2008 z 30. 12. 2008 a uznesenie krajského súdu   sp.   zn.   6   Tpo   33/09   z   30.   03.   2009   vyššie   uvedeným   požiadavkám   vyplývajúcim z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a ESĽP nevyhovujú. Okrem toho vlastná argumentácia uvedená v týchto rozhodnutiach pre ďalšie trvanie mojej väzby a proti môjmu prepusteniu je formulovaná stereotypne a v stručnej forme bez akejkoľvek konkretizácie a individualizácie vo vzťahu k mojej osobe (mutatis mutandis rozsudky ESĽP vo veciach Klyakhin proti Rusku zo dňa 30.1.2004, § 65, Panchenko proti Rusku zo dňa 8.2.2005, § 107). Vzhľadom na arbitrárnosť uznesenia okresného súdu sp. zn. 0 Tp 84/2008 z 30. 12. 2008 a uznesenia krajského súdu sp. zn. 6 Tpo 33/09 z 30. 03. 2009, ktoré neobsahujú vo vzťahu   k   mojej   osobe   žiadne   okolnosti   spôsobilé   potvrdiť   alebo   vyvrátiť   existenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho vzhľadom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla rešpektovania mojej osobnej slobody, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že oba súdy pri svojom rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby nepostupovali s osobitnou starostlivosťou,   neuviedli   vo   vzťahu   k   mojej   osobe   žiadne   konkrétne,   relevantné a dostatočné   dôvody   pre   ďalšie   obmedzenie   mojej   osobnej   slobody,   rovnako   ako nespochybnili a nevyvrátil mnou uvádzané dôvody o neexistencii dôvodov väzby mám za to, že uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 84/2008 z 30. 12. 2008 a uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tpo 33/09 z 30.03.2009 boli porušené moje práva vyplývajúce z čl. 5 ods. 3 a čl. 5 ods. 4 dohovoru. Z tých istých dôvodov boli porušené aj moje práva vyplývajúce z čl. 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 ústavy.»

Sťažovateľ súhrne uviedol, že rozhodnutiami súdov bolo porušené jeho právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby, právo na zákonné a preskúmateľné väzobné rozhodnutie v súvislosti s nerozhodnutím o dohľade probačného a mediálneho úradníka a právo na riadne odôvodnenie väzobných rozhodnutí a ich preskúmateľnosti v súvislosti s preskúmaním zákonnosti ďalšieho trvania väzby.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal takýto nález:„1. Okresný súd v Trenčíne postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 84/08 porušil právo sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd v Trenčíne arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou uznesenia sp. zn. 0 Tp 84/08 z 30. 12. 2008 a Krajský súd v Trenčíne arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou uznesenia sp. zn. 6 Tpo 33/09 z 30. 03. 2009, ktorými nerozhodli o žiadosti sťažovateľa o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, porušili čl. 17 ods. 1, čl. 17 ods. 2 a čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Okresný súd v Trenčíne arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou uznesenia sp. zn. 0 Tp 84/08 z 30. 12. 2008 a Krajský súd v Trenčíne arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou uznesenia sp. zn. 6 Tpo 33/09 z 30.03.2009 v súvislosti s preskúmaním zákonnosti ďalšieho trvania   väzby   sťažovateľa   porušili   čl.   17   ods.   1,   čl.   17   ods.   2   a   čl.   17   ods.   5   Ústavy Slovenskej republiky a čl.   5 ods.   3 a čl.   5 ods.   4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4. Uznesenie Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 0 Tp 84/08 z 30. 12. 2008 v časti, ktorou bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby, a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6 Tpo 33/09 z 30. 03. 2009 sa zrušujú a sťažovateľ sa neodkladne prepúšťa z väzby na slobodu.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 5 000 €, ktorú mu je povinný zaplatiť Okresný súd v Trenčíne, a peňažnú sumu vo výške 5 000 €, ktorú mu je povinný zaplatiť Krajský súd v Trenčíne, to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6.   Okresný   súd   v   Trenčíne   a   Krajský   súd   v   Trenčíne   sú   povinní   spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta Mgr. R. T., so sídlom B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti s právom na urýchlené rozhodovanie o zákonnosti väzby.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v   ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody...

V zmysle § 2 ods. 6 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene.

Sťažovateľ   v   časti   jeho   sťažnosti,   ktorú   ústavný   súd   prijal   na   ďalšie   konanie, namietal porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 17 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 84/08 a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tpo 33/09, pretože podľa jeho názoru „konanie   neprebehlo   urýchlene   a   trvalo   neprimerane   dlho   v   dôsledku   postupu okresného súdu.“

Trestný poriadok v ustanovení § 79 ods. 3 priznáva obvinenému právo kedykoľvek žiadať o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň ustanovuje, že „o takej žiadosti sa musí neodkladne rozhodnúť“. Z uvedeného vyplýva, že ústavne akceptovateľné v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy je držanie osoby vo väzbe z dôvodov a na čas ustanovený zákonom, ako aj také zaobchádzanie s ňou, ktoré zodpovedá zákonu, t. j. Trestnému poriadku.

Ústavný súd vo svojej judikatúre vo veciach namietajúcich rýchlosť rozhodovania v konaní   o   väzbe   uviedol,   že   aj   keď   sa   jednotlivé   lehoty   z   hľadiska   požiadaviek neodkladnosti   alebo urýchlenosti   posudzujú   podľa   všetkých   okolností   každého   prípadu, spravidla   lehoty   rátané   na   mesiace   sú   príliš   dlhé   a   nevyhovujú   požiadavke   rýchlosti. Požiadavke   neodkladnosti   rozhodovania   o   žiadosti   o   prepustenie   z   väzby   nezodpovedá lehota   počítaná   na   mesiace,   ale   na   týždne.   Tejto   požiadavke   preto   spravidla   nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (III. ÚS 255/03).

Sťažovateľ namietal urýchlené konanie postupom okresného súdu a krajského súdu v rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Ústavný súd z predloženej sťažnosti a jej   príloh   zistil,   že   o žiadosti   sťažovateľa   z 5.   novembra   2008   doručenej   Krajskej prokuratúre v T. rozhodol okresný súd uznesením sp. zn. 0 Tp 84/2008 z 30. decembra 2008 (2. decembra 2008 konanie vedené pod sp. zn. 0 Tp 84/08 a pod sp. zn. 0 Tp 88/08 spojil na spoločné konanie ďalej vedené pod sp. zn. 0 Tp 84/2008), na ktorom bol osobne prítomný aj sťažovateľ.   Uznesenie   o zamietnutí   žiadosti   o prepustenie   z väzby   bolo   sťažovateľovi doručené 12. januára 2009.

O   sťažnosti   sťažovateľa   proti   uzneseniu   okresného   súdu   sp.   zn.   0   Tp   84/08 z 30. decembra 2008 rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 6 Tpo 33/2009 z 30. marca 2009 tak, že ju zamietol. Sťažovateľovi bolo uznesenie doručené 14. apríla 2009.

Na   ťarchu   okresného   súdu   treba   pričítať   aj   obdobie   od   30.   decembra   2008 do 9. februára   2009   (50   dní),   keď   bol   spis   prvýkrát   doručený   krajskému   súdu   na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa, a tiež obdobie od 16. februára 2009 do 25. marca 2009 (37   dní),   keď   bol   spis   opätovne   doručený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o   sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 30. decembra 2008.

Krajský   súd   trestný   spis   okresného   súdu   sp.   zn.   0   Tp   84/2008   predložený   mu 12. februára   2009   na   rozhodnutie   o   sťažnosti   sťažovateľa   proti   uzneseniu   sudcu   pre prípravné   konanie   z   30.   decembra   2008   sp.   zn.   0   Tp   84/2008   o   zamietnutí   návrhu prokurátora   na   rozšírenie   dôvodov   jeho   väzby   a   o   zamietnutí   žiadosti   sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu vrátil 16. februára 2009 okresnému súdu ako predčasne predložený.

V odôvodnení krajský súd uviedol: „spis ste totiž predložili krajskému súdu napriek tomu, že v spise sa nenachádza návratka o doručení napadnutého uznesenia obhajcovi obvineného   M.   M.   advokátovi   Mgr.   Z.   H.   (z   obsahu   spisu   je   zrejmé,   že   už   v   čase rozhodovania   sudcu   pre   prípravné   konanie   bol   obhajca   obvineného   práceneschopný a navyše hospitalizovaný v nemocnici - čl.33, preto uloženie zásielky s obsahom rovnopisu doručovaného uznesenia na pošte nemožno považovať za doručenie). Bude preto urýchlene potrebné nedostatok v uvedenom smere napraviť, doručiť rovnopis napadnutého uznesenia obhajcovi obvineného a potom obratom predložiť spis na rozhodnutie krajskému súdu.“

Opätovne bol spis krajskému súdu doručený 25. marca 2009, ktorý vo veci rozhodol 30. marca 2009 uznesením sp. zn. 6 Tpo 33/09.

Ústavný   súd   už   vo   svojej   judikatúre   vyslovil,   že   požiadavke   neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 5 ústavy nezodpovedá lehota   počítaná   na   mesiace,   ale   na   týždne.   Tejto   požiadavke   preto   spravidla   nemôže zodpovedať   lehota   konania   presahujúca   na   jednom   stupni   súdu   dobu   jedného   mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (pozri napr. III. ÚS 345/06, II. ÚS 353/06, II. ÚS 252/07, III. ÚS 424/08, IV. ÚS 273/09).

Doba   konania   okresného   súdu   predstavuje   115   dní   (140   dní   spolu   s konaním vedeným   pod   sp.   zn.   0   Tp   88/08),   čo   je   z   hľadiska   požiadavky   rýchlosti   konania vo väzobných veciach z hľadiska ústavnosti neprijateľné, preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj jeho práva zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku rozhodnutia.

Vo vzťahu ku krajskému súdu ústavný súd konštatuje, že konanie vedené pod sp. zn. 6 Tpo 33/2009 trvalo 5 dní, preto v tomto konaní nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označených práv, a preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   4 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a výšku požadovaného zadosťučinenia odôvodnil okrem iného aj tým, „že prehliadanie jeho osoby zo strany súdov dolieha na neho osobitne nepriaznivo“.

Ústavný súd vzhľadom na okolnosti danej veci dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, vzhľadom na celkové trvanie napadnutého konania a na povahu veci považuje za primerané sťažovateľovi priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom v sume 444,04 € za dva úkony právnej služby v roku 2009 a za jeden úkon právnej služby v roku 2010.

Ústavný súd sťažovateľovi priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 115,90 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x po 6,95 € Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd tak priznal úhradu trov konania v sume 245,70 €. Vzhľadom na to, že právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty, bola suma zvýšená o 19 % (46,68 €), celkovo mu bola priznaná suma 292,38 €.

Ústavný   súd   sťažovateľovi   nepriznal   náhradu   za   úkon   právnej   služby   vykonaný v roku 2010, pretože tento úkon bol vykonaný navyše, bol len opakovaním argumentov opísaných v sťažnosti a ničím novým neprispel k objasneniu veci. Hoci sťažovateľ ním reagoval   na   výzvu   ústavného   súdu   po   prijatí   sťažnosti,   ústavný   súd   ho   touto   výzvou požiadal o oznámenie, či trvá na ústnom pojednávaní v konaní pred ústavným súdom.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. apríla 2010