SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 313/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnostiRYBA Košice, spol. s. r. o, Južná trieda 54, Košice, a Ing. Jozefa Gimu,Jesenského 1594/22, Košice, právne zastúpených advokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou,Advokátska kancelária, Magurská 3, Košice, vo veci namietaného porušenia základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného právana ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva naspravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru ochraneľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.10 Co 543/2013-159 z 21. augusta 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti RYBA Košice, spol. s. r. o., a Ing. Jozefa Gimuo d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola riadne a včasdoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti RYBA Košice, spol. s. r. o, Južná trieda 54,Košice (ďalej aj „sťažovateľ 1“), a Ing. Jozefa Gimu, Jesenského 1594/22, Košice (ďalej aj„sťažovateľ 2“, spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a základného práva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj práva naspravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkovýprotokol“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k.10 Co 543/2013-159 z 21. augusta 2014 (dostupný na www.justice.gov.sk, identifikačnéčíslo súdneho spisu 5111212776).
2. Podstatou sťažnosti je polemika sťažovateľov s hmotnoprávnym riešením ich sporus konkurentom týkajúceho sa označenia „Piknik“. K porušeniu ich základného práva nasúdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavya práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu malo dôjsť podľa sťažovateľov napadnutýmrozsudkom krajského súdu, ktorým sa zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina (ďalej len„okresný súd“) č. k. 8 C 103/2011-59 z 23. januára 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkomokresného súdu č. k. 8 C 103/2011-143 zo 17. októbra 2012 tak, že krajský súd ich žalobnýnávrh zamietol.
3. Sťažovatelia, obchodná spoločnosť podnikajúca v spracovaní rýb a jej konateľ, sana všeobecných súdoch určovacou žalobou domáhali určenia, že oni sú spoluautormireprodukcie „Piknik“ zapísanej na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky,pretože si chceli stabilizovať svoju právnu pozíciu vzhľadom na to, že zaznamenali použitietejto reprodukcie u žilinského konkurenta, Ryba Žilina, spol. s r. o. Žalovaný spochybňovalnaliehavý právny záujem, pretože on rešpektuje daný právny stav, a spochybňoval ajaktívnu legitimáciu sťažovateľa 2, pretože on nie je autorom diela. Okresný súd žalobevyhovel, pretože rozsudok môže byť exekučným titulom, ďalej záujem na ochrane svedčíobidvom žalobcom a k naliehavému právnemu záujmu mu postačil jeden neoprávnenýzásah do práva autora. Okresný súd rozhodol týmto výrokom: «určuje sa, že Ryba Košice, spol. s r. o. a Jozef Gima sú spoluautormi reprodukcie „Piknik“ zapísanej na Úrade priemyselného vlastníctva SR ako ochranná známka.» Právny názor krajského súdu bolpresne opačný. Vo veci nenašiel naliehavý právny záujem, pretože ten musí úplne vyriešiťobsah spornosti, čo neplatí na predmetnú vec. Žalobcovia majú podľa názoru krajskéhosúdu k dispozícii iné právne nástroje, akými sú peňažné plnenie či žaloba na odstránenierušivého protiprávneho konania. Zároveň konštatoval, že sťažovateľ 2 nie je aktívne vecnelegitimovaný, a napokon rozsudkom rozhodnutie okresného súdu zmenil a žalobu zamietoltýmto výrokom: „Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 8C/103/2011-59 zo dňa 23.1.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 8C/103/2011-143 zo dňa 17.10.2012 mení tak, že návrh navrhovateľa v 1/ rade a v 2/ rade zamieta.“
4. Podľa sťažovateľov krajský súd vydal rozhodnutie, ktoré vykazuje znakymaximálnej miery arbitrárnosti a svojvôle. Jedným zo základných majetkových autorskýchpráv autora je právo udeľovať súhlas na každé použitie diela. K určeniu, či došlo, alebonedošlo k porušeniu autorských práv, je potrebné zistiť, či autori diela takýto súhlas napoužitie diela tretím subjektom poskytli, a to predovšetkým v ustanoveniach zmluvy o dielo,na základe ktorej došlo k vyhotoveniu diela. Pokiaľ by takýto súhlas udelený nebol, možnopoužívanie diela kvalifikovať ako porušenie autorského práva autorov diela.
5. Sťažovatelia sú toho názoru, že v zmysle príslušných ustanovení autorskéhozákona sú autori diela v takomto prípade oprávnení domáhať sa ochrany svojho autorskéhopráva, a to predovšetkým určenia svojho autorstva, požadovania zákazu ohrozenia svojhopráva, zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva, odstránenia následkov zásahu dopráva, ako aj poskytnutia primeraného zadosťučinenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu.Primerané zadosťučinenie sa poskytuje ospravedlnením alebo náhradou nemajetkovej ujmyv peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia neukázalo postačujúce. Autor diela,ktorého autorské práva boli porušené, sa môže domáhať ochrany svojich autorských právžalobou podanou na príslušnom súde.
6. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právachsúvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov je právomautora aj udeľovanie súhlasu na vyhotovenie rozmnoženiny diela a prevodu vlastníckehopráva. Podľa § 18 ods. 5 autorského zákona sú tieto práva neprevoditeľné. Autor sa ichnemôže vzdať a nemožno ich postihnúť ani súdnym výkonom rozhodnutia. Podľa § 56 ods. lpísm. a) autorského zákona sa autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo aleboktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä učenia svojho autorstva.V tomto odseku 1 citovaného zákona sa demonštratívne vypočítavajú nároky protiporušeniu, ako aj ohrozeniu autorského práva. V písmene a) sa výslovne uvádza právoautora domáhať sa určenia svojho autorstva, a to najmä s ohľadom na určité aplikačnéproblémy pri uplatňovaní tohto práva, keď sa možno stretnúť aj s nesprávnym vyvodením,že ide o určenie existencie právneho vzťahu alebo práva v zmysle žaloby na určenie podľa§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) so všetkými z tohovyplývajúcimi dôsledkami vrátane nevyhnutnosti dokazovania naliehavého právnehozáujmu na takomto určení.
7. Sťažovatelia sú presvedčení, že žalovaný neoprávnene zasiahol do právsťažovateľov (autorov), preto má zákonné právo domáhať sa určenia svojho autorskéhopráva na súde. Tvrdenie krajského súdu, že nesporne bolo preukázané autorské právosťažovateľov, ktoré je zaregistrované formou ochrannej známky, ako dôvod na zmenurozsudku, a zamietnutie návrhu považujú za zarážajúce a zmätočné. Sťažovatelia ďalejpoukázali na to, že podľa platného zákona len žalobou na súde sa môže autor domáhaťurčenia svojho autorstva, ochranná známka zaregistrovaná na úrade priemyselnéhovlastníctva automaticky nezakladá, že zapísaná osoba je autorom diela, úrad priemyselnéhovlastníctva neskúma pri zápise ochrannej známky túto skutočnosť. Majetkové práva autora kzamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie jedohodnuté inak. Zamestnávateľ môže právo výkonu majetkových práv autora postúpiť tretejosobe len so súhlasom autora; to neplatí, ak ide o predaj podniku alebo samostatnejorganizačnej zložky podniku (§ 50 ods. 1 autorského zákona).
8. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02) do obsahuzákladného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho vecirozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnomporiadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenskárepublika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne mákaždý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad dotknutej právnej normy, ktorý jev súlade s ústavou, čo je základným predpokladom na ústavne konformnú aplikáciu tejtoprávnej normy a zistený skutkový stav veci.
9. Sťažovatelia sú presvedčení, že krajský súd napadnutým rozsudkom porušil ichzákladné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na ochranu majetku, a navrhli, aby ústavnýsúd vydal nasledujúci nález:
„1. Krajský súd v Žiline pod sp. zn. 10Co/543/2013 porušil základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sťažovateľa v 1. rade RYBA Košice, spol. s.r.o, Južná trieda 54, 043 75 Košice, a sťažovateľa v 2. rade. Ing. Jozefa Gimu,, bytom Jesenského 1594/22, 040 01 Košice, ako aj ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 10 Co/543/2013-159 z 21.8.2014 v časti, ktorou mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 8C/103/2011-5 zo dňa 23.1.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 8C/103/2011 zo dňa 17.10.2012 a v časti v ktorej bol sťažovateľ zaviazaný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 128,82 € a trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 € a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.
3. Základné právo sťažovateľa v 1. rade RYBA Košice, spol. s.r.o, Južná trieda 54, 043 75 Košice, a sťažovateľa v 2. rade Ing. Jozefa Gimu,, bytom Jesenského 1594/22, 040 01 Košice na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu Žiline č. k. 10 Co/543/2013-159 z 21.8.2014 porušené bolo.
4. Základné právo sťažovateľa v 1. rade RYBA Košice, spol. s.r.o, Južná trieda 54, 043 75 Košice, a sťažovateľa v 2. rade. Ing. Jozefa Gimu,, bytom Jesenského 1594/22, 040 01 Košice vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach konaní pod sp. zn. 5Co/60/2014 porušené bolo.
5. Krajský súd v Žiline je povinný sťažovateľovi v 1. rade RYBA Košice, spol. s.r.o., Južná trieda 54, 043 75 Košice, a sťažovateľovi v 2. rade Ing. Jozefa Gimu,, bytom Jesenského 1594/22, 040 01 Košice uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 296,44 € na účet jej právnej zástupkyne, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokujena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
11. Podstatou sťažnosti je polemika sťažovateľov s hmotnoprávnym riešením ichsporu s konkurentom týkajúceho sa označenia „Piknik“. V zamietnutí žaloby krajskýmsúdom vidia hlavne porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základnéhopráva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkovéhoprotokolu.
12. Sudcov ústavného súdu, ako aj každého pozorného expertného čitateľa sťažnostiupúta, že ústavná sťažnosť smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku krajského súdu.Skutočnosť, že ide o zmeňujúci rozsudok a že sťažnosť smeruje práve a len protizmeňujúcemu výroku, našla výraz priamo v bode 2 petitu, teda sťažnostného návrhu (porov.bod 9).
13. Uvedená skutočnosť upúta z toho dôvodu, že zmeňujúci rozsudok znamenápriamu prípustnosť dovolania. Od reformy civilného procesu z roku 1991, ktorým sa civilnýproces vrátil modifikovane k prvorepublikovým moderným tradíciám, sa dovolanímoznačujú v podstate dva odlišné procesné inštitúty (porov. II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010).Jedným je ochrana proti najzávažnejším procesným záťažiam, tzv. zmätočné dovolaniepodľa § 237 OSP, kde rozhodnutie o jeho prípustnosti a opodstatnenosti v podstate splýva.Druhým je dovolanie podľa § 238 a § 239 OSP. Cieľom tohto druhého dovolania jezjednotiť rozdielne názory, spravidla hmotnoprávne, krajského súdu a okresného súdu najednu vec, a tým zjednocovanie judikatúry vôbec. Obrazne povedané, ide aj o súdenie medzisúdmi, ktoré rozhoduje najvyšší súd. V tomto prípade je daná prípustnosť typom a povahouvýroku (§ 238 ods. 1 OSP: „Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.“). V predmetnej veci jevýrok formálne zmeňujúci a aj materiálne ide o opačný právny názor krajského súdu. Nie jetu teda pochybnosť o prípustnosti dovolania. Účastníci konania mohli prostredníctvom taktouž prípustného dovolania, ako je zrejmé z § 241 ods. 2 OSP [Dovolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.], napadnúť prakticky akúkoľvek právnu otázku,ktorá môže byť predmetom ústavnoprávnej ochrany. V predmetnej veci, kde idesťažovateľom hlavne o vecnú správnosť rozsudku, mohli dosiahnuť zvrátenie rozsudkuprostredníctvom takéhoto dovolania (porov. tiež I. ÚS 154/09).
14. Z uvedeného vyplýva, že sťažovatelia nevyužili zjavne prípustný opravnýprostriedok, ktorý im zákon na ochranu ich základných práv účinne poskytuje, a na ktoréhopoužitie sú oprávnení, a preto ústavný súd odmieta ich sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú pre nevyčerpanie opravnýchprostriedkov.
15. Pre úplný obraz veci okresný súd na žiadosť ústavného súdu oznámil, že v konanísp. zn. 8 C 103/2011 neeviduje podanie dovolania proti rozsudku krajského súdu č. k.10 Co 543/2013-159.
16. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že pokiaľ sťažovatelia maliv úmysle namietať aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, túto námietkumali uviesť aj v petite svojej sťažnosti. Vzhľadom na to, že tak neučinili, hoci súkvalifikovane právne zastúpení, a vzhľadom na skutočnosť, že konanie je právoplatneukončené, nemožno už namietať zásah do základného práva na konanie bez zbytočnýchprieťahov (napr. I. ÚS 56/08), preto v tejto časti pripadalo odmietnutie sťažnosti pre jejzjavnú neopodstatnenosť.
Zo všetkých uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedenévo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2015