znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 313/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnostiRYBA   Košice,   spol.   s.   r.   o,   Južná   trieda   54,   Košice,   a   Ing.   Jozefa   Gimu,Jesenského 1594/22, Košice, právne zastúpených advokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou,Advokátska kancelária, Magurská 3, Košice, vo veci namietaného porušenia základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného právana ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva naspravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru ochraneľudských   práv   a základných   slobôd rozsudkom   Krajského   súdu   v   Žiline   č.   k.10 Co 543/2013-159 z 21. augusta 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti RYBA Košice, spol. s. r. o., a Ing. Jozefa Gimuo d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola riadne a včasdoručená sťažnosť obchodnej   spoločnosti RYBA Košice,   spol. s. r. o, Južná   trieda 54,Košice (ďalej aj „sťažovateľ 1“), a Ing. Jozefa Gimu, Jesenského 1594/22, Košice (ďalej aj„sťažovateľ   2“,   spolu   aj   „sťažovatelia“),   ktorou   namietajú   porušenie   svojho základnéhopráva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) a základného práva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj práva naspravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd   (ďalej   len   „dohovor“) a práva   na   ochranu   majetku   podľa   čl.   1   Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkovýprotokol“) rozsudkom   Krajského   súdu   v   Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   k.10 Co 543/2013-159 z 21. augusta 2014 (dostupný na www.justice.gov.sk, identifikačnéčíslo súdneho spisu 5111212776).

2. Podstatou sťažnosti je polemika sťažovateľov s hmotnoprávnym riešením ich sporus konkurentom týkajúceho sa označenia „Piknik“. K porušeniu ich základného práva nasúdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavya práva   podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu   malo   dôjsť   podľa   sťažovateľov   napadnutýmrozsudkom krajského súdu, ktorým sa zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina (ďalej len„okresný súd“) č. k. 8 C 103/2011-59 z 23. januára 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkomokresného súdu č. k. 8 C 103/2011-143 zo 17. októbra 2012 tak, že krajský súd ich žalobnýnávrh zamietol.

3. Sťažovatelia, obchodná spoločnosť podnikajúca v spracovaní rýb a jej konateľ, sana   všeobecných   súdoch   určovacou   žalobou   domáhali   určenia,   že   oni   sú   spoluautormireprodukcie „Piknik“ zapísanej na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky,pretože si chceli stabilizovať svoju právnu pozíciu vzhľadom na to, že zaznamenali použitietejto reprodukcie u žilinského konkurenta, Ryba Žilina, spol. s r. o. Žalovaný spochybňovalnaliehavý   právny   záujem,   pretože   on   rešpektuje   daný   právny   stav,   a spochybňoval   ajaktívnu legitimáciu sťažovateľa 2, pretože on nie je autorom diela. Okresný súd žalobevyhovel, pretože rozsudok môže byť exekučným titulom, ďalej záujem na ochrane svedčíobidvom   žalobcom   a   k naliehavému   právnemu   záujmu   mu   postačil   jeden   neoprávnenýzásah do práva autora. Okresný súd rozhodol týmto výrokom: «určuje sa, že Ryba Košice, spol.   s r.   o.   a Jozef   Gima   sú   spoluautormi   reprodukcie   „Piknik“   zapísanej   na   Úrade priemyselného vlastníctva SR ako ochranná známka.» Právny názor krajského súdu bolpresne opačný. Vo veci nenašiel naliehavý právny záujem, pretože ten musí úplne vyriešiťobsah spornosti, čo neplatí na predmetnú vec. Žalobcovia majú podľa názoru krajskéhosúdu k dispozícii iné právne nástroje, akými sú peňažné plnenie či žaloba na odstránenierušivého protiprávneho konania. Zároveň konštatoval, že sťažovateľ 2 nie je aktívne vecnelegitimovaný, a napokon rozsudkom rozhodnutie okresného súdu zmenil a žalobu zamietoltýmto výrokom: „Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 8C/103/2011-59 zo dňa 23.1.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 8C/103/2011-143 zo dňa 17.10.2012 mení tak, že návrh navrhovateľa v 1/ rade a v 2/ rade zamieta.“

4.   Podľa   sťažovateľov   krajský   súd   vydal   rozhodnutie,   ktoré   vykazuje   znakymaximálnej miery arbitrárnosti a svojvôle. Jedným zo základných majetkových autorskýchpráv autora je právo udeľovať súhlas na každé použitie diela. K určeniu, či došlo, alebonedošlo k porušeniu autorských práv, je potrebné zistiť, či autori diela takýto súhlas napoužitie diela tretím subjektom poskytli, a to predovšetkým v ustanoveniach zmluvy o dielo,na základe ktorej došlo k vyhotoveniu diela. Pokiaľ by takýto súhlas udelený nebol, možnopoužívanie diela kvalifikovať ako porušenie autorského práva autorov diela.

5.   Sťažovatelia   sú   toho   názoru,   že   v   zmysle   príslušných   ustanovení   autorskéhozákona sú autori diela v takomto prípade oprávnení domáhať sa ochrany svojho autorskéhopráva, a to predovšetkým určenia svojho autorstva, požadovania zákazu ohrozenia svojhopráva, zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva, odstránenia následkov zásahu dopráva, ako aj poskytnutia primeraného zadosťučinenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu.Primerané zadosťučinenie sa poskytuje ospravedlnením alebo náhradou nemajetkovej ujmyv peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia neukázalo postačujúce. Autor diela,ktorého autorské práva boli porušené, sa môže domáhať ochrany svojich autorských právžalobou podanou na príslušnom súde.

6.   Podľa   §   18   ods.   2   zákona č.   618/2003   Z.   z. o   autorskom   práve   a   právachsúvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov je právomautora aj udeľovanie súhlasu na vyhotovenie rozmnoženiny diela a prevodu vlastníckehopráva. Podľa § 18 ods. 5 autorského zákona sú tieto práva neprevoditeľné. Autor sa ichnemôže vzdať a nemožno ich postihnúť ani súdnym výkonom rozhodnutia. Podľa § 56 ods. lpísm.   a)   autorského   zákona   sa   autor,   do   ktorého   práva   sa   neoprávnene   zasiahlo   aleboktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä učenia svojho autorstva.V tomto   odseku   1   citovaného   zákona   sa   demonštratívne   vypočítavajú   nároky   protiporušeniu, ako aj ohrozeniu autorského práva. V písmene a) sa výslovne uvádza právoautora domáhať sa určenia svojho autorstva, a to najmä s ohľadom na určité aplikačnéproblémy pri uplatňovaní tohto práva, keď sa možno stretnúť aj s nesprávnym vyvodením,že ide o určenie existencie právneho vzťahu alebo práva v zmysle žaloby na určenie podľa§ 80   písm.   c)   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   so   všetkými   z   tohovyplývajúcimi   dôsledkami   vrátane   nevyhnutnosti   dokazovania   naliehavého   právnehozáujmu na takomto určení.

7.   Sťažovatelia   sú   presvedčení,   že   žalovaný   neoprávnene   zasiahol   do   právsťažovateľov (autorov), preto má zákonné právo domáhať sa určenia svojho autorskéhopráva   na   súde.   Tvrdenie   krajského   súdu,   že   nesporne   bolo   preukázané   autorské   právosťažovateľov,   ktoré   je   zaregistrované   formou   ochrannej   známky,   ako   dôvod   na   zmenurozsudku,   a   zamietnutie   návrhu   považujú   za   zarážajúce   a   zmätočné.   Sťažovatelia   ďalejpoukázali na to, že podľa platného zákona len žalobou na súde sa môže autor domáhaťurčenia   svojho   autorstva,   ochranná   známka   zaregistrovaná   na   úrade   priemyselnéhovlastníctva automaticky nezakladá, že zapísaná osoba je autorom diela, úrad priemyselnéhovlastníctva neskúma pri zápise ochrannej známky túto skutočnosť. Majetkové práva autora kzamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie jedohodnuté inak. Zamestnávateľ môže právo výkonu majetkových práv autora postúpiť tretejosobe   len   so   súhlasom   autora;   to   neplatí,   ak   ide   o   predaj   podniku   alebo   samostatnejorganizačnej zložky podniku (§ 50 ods. 1 autorského zákona).

8. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02) do obsahuzákladného   práva   na   súdnu   ochranu   patrí   právo   každého   na   to,   aby   sa   v   jeho   vecirozhodovalo   podľa   relevantnej   právnej   normy,   ktorá   má   základ   v   platnom   právnomporiadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenskárepublika ratifikovala   a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne mákaždý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad dotknutej právnej normy, ktorý jev súlade s ústavou, čo je základným predpokladom na ústavne konformnú aplikáciu tejtoprávnej normy a zistený skutkový stav veci.

9. Sťažovatelia sú presvedčení, že krajský súd napadnutým rozsudkom porušil ichzákladné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na ochranu majetku, a navrhli, aby ústavnýsúd vydal nasledujúci nález:

„1. Krajský súd v Žiline pod sp. zn. 10Co/543/2013 porušil základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sťažovateľa v 1. rade RYBA Košice, spol. s.r.o, Južná trieda 54, 043 75 Košice, a sťažovateľa v 2. rade. Ing. Jozefa Gimu,, bytom Jesenského 1594/22, 040 01 Košice, ako aj ich právo na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd.

2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 10 Co/543/2013-159 z 21.8.2014 v časti, ktorou   mení   rozsudok   Okresného   súdu   Žilina   č.   k.   8C/103/2011-5   zo   dňa   23.1.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 8C/103/2011 zo dňa 17.10.2012 a v časti v ktorej bol sťažovateľ zaviazaný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 128,82 € a trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 € a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

3. Základné právo sťažovateľa v 1. rade RYBA Košice, spol. s.r.o, Južná trieda 54, 043 75 Košice, a sťažovateľa v 2. rade Ing. Jozefa Gimu,, bytom Jesenského 1594/22, 040 01 Košice na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu Žiline č. k. 10 Co/543/2013-159 z 21.8.2014 porušené bolo.

4. Základné právo sťažovateľa v 1. rade RYBA Košice, spol. s.r.o, Južná trieda 54, 043 75 Košice, a sťažovateľa v 2. rade. Ing. Jozefa Gimu,, bytom Jesenského 1594/22, 040 01 Košice vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Košiciach   konaní   pod   sp.   zn. 5Co/60/2014 porušené bolo.

5. Krajský súd v Žiline je povinný sťažovateľovi v 1. rade RYBA Košice, spol. s.r.o., Južná trieda 54, 043 75 Košice, a sťažovateľovi v 2. rade Ing. Jozefa Gimu,, bytom Jesenského 1594/22, 040 01 Košice uhradiť trovy právneho zastúpenia   v   sume   296,44   €   na   účet   jej   právnej   zástupkyne,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokujena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

11.   Podstatou   sťažnosti   je   polemika   sťažovateľov   s hmotnoprávnym   riešením   ichsporu   s konkurentom   týkajúceho   sa   označenia   „Piknik“.   V zamietnutí   žaloby   krajskýmsúdom vidia hlavne porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základnéhopráva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkovéhoprotokolu.

12. Sudcov ústavného súdu, ako aj každého pozorného expertného čitateľa sťažnostiupúta,   že   ústavná   sťažnosť   smeruje   proti   zmeňujúcemu   rozsudku   krajského   súdu.Skutočnosť,   že   ide   o zmeňujúci   rozsudok   a že   sťažnosť   smeruje   práve   a len   protizmeňujúcemu výroku, našla výraz priamo v bode 2 petitu, teda sťažnostného návrhu (porov.bod 9).

13.   Uvedená   skutočnosť   upúta   z toho   dôvodu,   že   zmeňujúci   rozsudok   znamenápriamu prípustnosť dovolania. Od reformy civilného procesu z roku 1991, ktorým sa civilnýproces   vrátil   modifikovane   k prvorepublikovým   moderným   tradíciám,   sa   dovolanímoznačujú v podstate dva odlišné procesné inštitúty (porov. II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010).Jedným   je   ochrana   proti   najzávažnejším   procesným   záťažiam,   tzv.   zmätočné   dovolaniepodľa § 237 OSP, kde rozhodnutie o jeho prípustnosti a opodstatnenosti v podstate splýva.Druhým   je   dovolanie   podľa   §   238   a §   239   OSP.   Cieľom   tohto   druhého   dovolania   jezjednotiť rozdielne názory, spravidla hmotnoprávne, krajského súdu a okresného súdu najednu vec, a tým zjednocovanie judikatúry vôbec. Obrazne povedané, ide aj o súdenie medzisúdmi, ktoré rozhoduje najvyšší súd. V tomto prípade je daná prípustnosť typom a povahouvýroku (§ 238 ods. 1 OSP: „Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.“). V predmetnej veci jevýrok formálne zmeňujúci a aj materiálne ide o opačný právny názor krajského súdu. Nie jetu teda pochybnosť o prípustnosti dovolania. Účastníci konania mohli prostredníctvom taktouž prípustného dovolania, ako je zrejmé z § 241 ods. 2 OSP [Dovolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.], napadnúť prakticky akúkoľvek právnu otázku,ktorá   môže   byť   predmetom   ústavnoprávnej   ochrany.   V predmetnej   veci,   kde   idesťažovateľom   hlavne   o vecnú   správnosť   rozsudku,   mohli   dosiahnuť   zvrátenie   rozsudkuprostredníctvom takéhoto dovolania (porov. tiež I. ÚS 154/09).

14.   Z uvedeného   vyplýva,   že   sťažovatelia   nevyužili   zjavne   prípustný   opravnýprostriedok, ktorý im zákon na ochranu ich základných práv účinne poskytuje, a na ktoréhopoužitie sú oprávnení, a preto ústavný súd odmieta ich sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s§   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   ako   neprípustnú   pre   nevyčerpanie   opravnýchprostriedkov.

15. Pre úplný obraz veci okresný súd na žiadosť ústavného súdu oznámil, že v konanísp. zn. 8 C 103/2011 neeviduje podanie dovolania proti rozsudku krajského súdu č. k.10 Co 543/2013-159.

16. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že pokiaľ sťažovatelia maliv úmysle namietať aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, túto námietkumali   uviesť   aj   v petite   svojej   sťažnosti.   Vzhľadom   na   to,   že   tak   neučinili,   hoci   súkvalifikovane   právne   zastúpení,   a vzhľadom   na   skutočnosť,   že   konanie   je   právoplatneukončené, nemožno už namietať zásah do základného práva na konanie bez zbytočnýchprieťahov (napr. I. ÚS 56/08), preto v tejto časti pripadalo odmietnutie sťažnosti pre jejzjavnú neopodstatnenosť.

Zo   všetkých   uvedených   dôvodov   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je   uvedenévo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2015