znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 313/2010-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júla   2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. J., maloletej A. J. a maloletej P. J., všetci bytom T., právne zastúpených advokátom Mgr. M. B., T., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozhodnutiami   Okresného   súdu   Trenčín č. k. 0 Tp 917/2008-3 z 18. septembra 2008, Krajského súdu v Trnave č. k. 5 Tpo 19/2009-42 z 21. apríla 2009, Okresného súdu Trenčín č. k. 0 Tp 919/2008-3 z 19. septembra 2009, Krajského   súdu   v Trnave   č.   k.   3   Tpo   10/2009-46   z   21.   mája   2009,   Okresného   súdu Prievidza   č.   k.   0 Tp 171/2009-4   z   1.   decembra   2009,   Krajského   súdu   v   Trnave   č.   k. 6 Tpo 8/2010-37   z 9. marca   2010,   Okresného   súdu   Prievidza   č.   k.   0   Tp   169/2009-4 z 23. novembra 2009 a Krajského súdu v Trnave č. k. 3 Tpo 8/2010-32 z 9. marca 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. J., mal. A. J. a mal. P. J. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2010 doručená sťažnosť JUDr. J. J. (ďalej len „sťažovateľka“), maloletej A. J. a maloletej P. J., všetci   bytom   T.   (spolu   ďalej   len   „sťažovateľky“),   ktorou   namietali   porušenie   svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami Okresného súdu Trenčín č. k. 0 Tp 917/2008-3 z   18.   septembra   2008,   Krajského   súdu   v Trnave   (ďalej   aj   „krajský   súd“)   č.   k. 5 Tpo 19/2009-42   z 21.   apríla   2009,   Okresného   súdu   Trenčín   č.   k.   0   Tp   919/2008-3 z 19. septembra 2009, krajského súdu č. k. 3 Tpo 10/2009-46 z 21. mája 2009, Okresného súdu   Prievidza   č.   k 0   Tp   171/2009-4   z 1. decembra   2009,   krajského   súdu   č.   k. 6 Tpo 8/2010-37   z 9.   marca   2010,   Okresného   súdu   Prievidza   č.   k.   0   Tp   169/2009-4 z 23. novembra 2009 a krajského súdu č. k. 3 Tpo 8/2010-32 z 9. marca 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že na návrh okresného prokurátora v T. (ďalej len „okresný prokurátor“) bol maloletej A. J. ustanovený opatrovník Úrad sociálnych vecí a rodiny v T., odbor   sociálnych   vecí,   rozhodnutím   Okresného   súdu   Trenčín   sp.   zn.   0 Tp 917/2008 z 18. septembra   2008   na   výkon   práv   ako   poškodenej   v trestnej   veci   vedenej   proti podozrivému A. J. Krajský súd v Trnave 21. apríla 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 19/2009 zamietol sťažnosť sťažovateľky proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín.

Na návrh okresného prokurátora bol Okresným súdom Trenčín rozhodnutím sp. zn. 0 Tp 919/2008 z 19. septembra 2008 ustanovený za opatrovníka maloletej P. J. na výkon jej práv ako poškodenej v trestnej veci vedenej proti podozrivému A. J. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v T., odbor sociálnych vecí. Toto rozhodnutie bolo napadnuté sťažnosťou sťažovateľky, avšak krajský súd v odvolacom konaní 21. mája 2009 vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 10/2009 jej sťažnosť zamietol.

Krajskou   prokuratúrou   v T.   bol   podaný   návrh   na   ustanovenie   opatrovníka   pre maloletú A. J. pre potreby trestného stíhania ako poškodenej osobe. Okresný súd Prievidza rozhodnutím č. k. 0 Tp 171/2009-4 z 1. decembra 2009 rozhodol tak, že za opatrovníčku určil E. Z., pracovníčku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v P., odbor sociálnych vecí. Na základe podanej sťažnosti o veci rozhodoval Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tpo 8/2010, ktorý 9. marca 2010 zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Prievidza.

Na návrh krajského prokurátora v T. bola maloletej P. J. ustanovená za opatrovníčku E.   Z.,   pracovníčka   Úradu   sociálnych   vecí   a   rodiny   v P.   rozhodnutím   Okresného   súdu Prievidza 23. novembra 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 169/2009. Na základe sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu o veci rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 8/2010 z 9. marca 2010 zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Prievidza.

Sťažovateľky namietali, že ustanovená opatrovníčka vo veci bola zaujatá, k riešeniu prípadu nepristupovala objektívne, pretože skôr chránila záujmy podozrivého, ako matku detí a samotné maloleté. Podozrivému umožnila nahliadanie do spisov, čím mohol mariť výkon   spravodlivosti.   Proti   podozrivému   bolo   podané   trestné   oznámenie,   avšak   ani po uplynutí   dvoch   rokov   sa   vo   veci   nekoná   napriek   tomu,   že   sťažovateľka   predložila znalecký   posudok   svedčiaci   o   násilnom   správaní   podozrivého.   Zdôraznili,   že   samotná opatrovníčka   namietala   svoju   zaujatosť,   pretože   pozná   oboch   rodičov   maloletých   detí, k čomu   však   súdy   neprihliadli,   a   ak   sa   krajský   súd   tým   zaoberal,   tak   len   vyslovene formálne. Vzhľadom na okolností prípadu sú sťažovateľky toho názoru, že opatrovníka pre maloleté deti nie je potrebné ani ustanoviť, keďže zo zákona by ňou mala byť iba ich matka –   sťažovateľka,   pretože   deti   jej   boli   dohodou   rodičov   a   rozhodnutím   príslušného   súdu zverené do opatery a výchovy. Matka detí v trestnom v konaní vlastne nemôže vykonať žiadny právny úkon, čo je v rozpore so zákonom. Tým prakticky bola pozbavená svojich rodičovských   práv,   čo   môže   viesť   k   faktickému   zabráneniu   ochraňovania   práv   detí. Na základe toho sťažovateľky žiadali, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Uznesením   Okresného   súdu   Trenčín   č.k.   OTP/917/2008-3   zo   dňa   18.9.2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 5Tpo/19/2009-42 zo dňa 21.4.2009; uznesením   Okresného   súdu   Trenčín   č.k.   0Tp/919/2008-3   zo   dňa   19.9.2008   v   spojení s uznesením   Krajského   súdu   v   Trnave   3Tpo   10/2009-46   zo   dňa   21.5.2009,   Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. OTp 171/2009-4 zo dňa 1.12.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.k. 6Tpo/8/2010-37 zo dňa 9.3.2010 a Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 169/2009-4 zo dňa 23.11.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.k. 3Tpo/8/2010-32 zo dňa 9.3.2010 bolo porušené právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a právo podľa čl. 13 Dohovoru na účinný opravný prostriedok, maloletej A. J., maloletej P. J. a JUDr. J. J., v trestnom konaní vedenom na ORPZ PD pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 (pred tým vedené na ORPZ T. pod číslom ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008) proti podozrivému JUDr. A. J., za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby a trestný čin ohrozovanie mravnej výchovy mládeže. Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu Trnava č.k. 3Tpo/8/2010-32 zo dňa 9.3.2010   a   uznesenie   Krajského   súdu   Trnava   č.k.   6Tpo/8/2010-37   zo   dňa   9.3.2010, uznesenie   Okresného   súdu   Prievidza   č.k.   169/2009-4   zo   dňa   23.11.2009,   uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. OTp 171/2009-4 zo dňa 1.12.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave 3Tpo 10/2009-46 zo dňa 21.5.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 5Tpo/19/2009-42 zo dňa 21.4.2009, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 0TP/917/2008- 3 zo dňa 18.9.2009 a uznesenie Trenčín č.k. 0Tp/919/2008-3 zo dňa 19.9.2008.

Ústavný súd prikazuje orgánom činným v trestnom konaní, konkrétne Okresnému riaditeľstvu policajného zboru P.,   na ktorom sa vedie trestné konanie pod ČVS: ORP- 23/OVK-PD-2009 a dozorujúcej prokuratúre T., aby akceptovali JUDr. J. J. ako jedinú zákonnú   zástupkyňu   maloletej   A.   J.   a   maloletej   P.   J.   a   umožnili   jej   vykonávať   všetky zákonom priznané práva v mene svojich maloletých dcér.

Sťažovateľkám v 1., 2. a 3. rade sa priznáva právo na náhradu trov konania.

alebo alternatívne že:

Uznesením   Okresného   súdu   Trenčín   č.k.   OTP/917/2008-3   zo   dňa   18.9.2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 5Tpo/19/2009-42 zo dňa 21.4.2009; uznesením   Okresného   súdu   Trenčín   č.k.   0Tp/919/2008-3   zo   dňa   19.9.2008   v   spojení s uznesením   Krajského   súdu   v   Trnave   3Tpo   10/2009-46   zo   dňa   21.5.2009,   Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. OTp 171/2009-4 zo dňa 1.12.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.k. 6Tpo/8/2010-37 zo dňa 9.3.2010 a Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 169/2009-4 zo dňa 23.11.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.k. 3Tpo/8/2010-32 zo dňa 9.3.2010 bolo porušené právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a právo podľa čl. 13 Dohovoru na účinný opravný prostriedok, maloletej A. J., maloletej P. J. a JUDr. J. J., v trestnom konaní vedenom na ORPZ PD pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 (pred tým vedené na ORPZ T. pod číslom ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008) proti podozrivému JUDr. A. J., za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby a trestný čin ohrozovanie mravnej výchovy mládeže. Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu Trnava č.k. 3Tpo/8/2010-32 zo dňa 9.3.2010   a   uznesenie   Krajského   súdu   Trnava   č.k.   óTpo/8/2010-37   zo   dňa   9.3.2010, uznesenie   Okresného   súdu   Prievidza   č.k.   169/2009-4   zo   dňa   23.11.2009,   uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. OTp 171/2009-4 zo dňa 1.12.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave 3Tpo 10/2009-46 zo dňa 21.5.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 5Tpo/19/2009-42 zo dňa 21.4.2009, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. OTP/917/2008- 3 zo dňa 18.9.2009 a uznesenie Trenčín č.k. OTp/919/2008-3 zo dňa 19.9.2008.

Ústavný súd prikazuje dozorujúcej Krajskej prokuratúre T. v konaní pod ČVS: ORP- 23/OVK-PD-2009,   aby   dala   návrh   na   príslušný   okresný   súd   na   ustanovenie   nového opatrovníka - povereného zástupcu organizácie na pomoc poškodeným.

Sťažovateľkám v 1., 2. a 3. rade sa priznáva právo na náhradu trov konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrhy, ktoré sú zjavne neopodstatnené.

a) Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky namietajú nezákonnosť a protiústavnosť rozhodnutí Okresného súdu Trenčín č. k. 0 Tp 917/2008-3 z 18. septembra 2008 a č. k. 0 Tp 919/2008-3 z 19. septembra 2008, Okresného súdu Prievidza č. k. 0 Tp 171/2009-4 z 1. decembra 2009 a č. k. 0 Tp 169/2009-4 z 23. novembra 2009 a rozhodnutí Krajského súdu v Trnave č. k. 5 Tpo 19/2009-42 z 21. apríla 2009 a č. k. 3 Tpo 10/2009-46 z 21. mája 2009.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľky   už   napadli   uvedené   rozhodnutia   súdov na ústavnom súde, kde sa konania viedli pod sp. zn. III. ÚS 73/2010 a IV. ÚS 235/2010. Sťažnosti boli odmietnuté.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   už   ústavný   súd   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateliek v časti namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už po jej predbežnom prerokovaní ako neprípustnú odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

b) Sťažovateľky napadli aj rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č. k. 6 Tpo 8/2010-32 z 9. marca 2010 a č. k. 3 Tpo 8/2010-37 z 9. marca 2010. Týmito rozhodnutiami boli zrušené   rozhodnutia   Okresného   súdu   Prievidza   vo   veci   ustanovenia   opatrovníka   pre maloletú P. J. a maloletú A. J.

Sťažnosť proti týmto rozhodnutiam treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený skúmať a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať   všeobecné   súdy,   ktorým   predovšetkým   prislúcha   interpretácia   a   aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže sťať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti pri výklade aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).

Z rozhodnutia krajského súdu č. k. 3 Tpo 8/2010-37 z 9. marca 2010 vyplýva:„Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Trestného poriadku v prípadoch, v ktorých zákonný zástupca   poškodeného   nemôže   vykonávať   svoje   práva   uvedené   v odseku   1   a je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. V prípade   trestných   činov   spáchaných   voči   blízkej   osobe   alebo   zverenej   osobe,   ak   je poškodený maloletá osoba, sa za opatrovníka ustanoví najmä štátny orgán alebo poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným.

V danom prípade nebol dôvod na opätovné ustanovenia opatrovníka v trestnej veci, keďže   opatrovník   bol   maloletej   P.   J.   už   ustanovený   a to   vyššie   citovaným   rozhodnutím Okresného   súdu   v Trenčíne   v spojení   s rozhodnutím   Krajského   súdu   v Trnave.   V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Trestného poriadku nie je ani dôvodné ustanovovať konkrétnu osobu – pracovníčku štátneho orgánu. V tejto súvislosti krajský súd tiež poukazuje na to, že o návrhu Krajského prokurátora v T. rozhodol nepríslušný súd.“

Podľa   názoru   ústavného   súdu   postup   krajského   súdu   pri   odôvodňovaní   svojho právneho záveru vo veci sťažovateľov nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovateľky sa so skutkovým hodnotením a následne s právnym názorom   krajského   súdu   nestotožňujú,   nemôže   sama   osebe   viesť   k   záveru   o   zjavnej neopodstatnenosti alebo arbitrárnosti tohto právneho názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. V konečnom dôsledku však ústavný súd nie je opravným súdom skutkových omylov a právnych názorov krajského súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci krajského súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj   keby   ústavný   súd   nesúhlasil   s   interpretáciou   zákonov   všeobecných   súdov,   ktoré   sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekomformný. Podľa názoru ústavného súdu rozhodnutia krajského súdu nevykazujú také nedostatky, ktorými by boli porušené ústavné práva sťažovateliek. Naopak, z rozhodnutí krajského súdu vyplýva, že tieto boli v prospech sťažovateliek, a tým, že sa vec opätovne dostane na príslušný okresný súd, sťažovateľky budú v ďalšom konaní môcť uplatniť všetky práva, ktorých porušenie namietali v sťažnosti. Ústavný súd však podotýka, že sťažovateľky svoje   výhrady   proti   orgánom   štátnej   správy,   postupu   súdov,   vyšetrovateľov,   ako   aj prokuratúry,   musia   uplatniť   v   rámci   svojich   procesných   práv   predovšetkým   na   týchto orgánoch spôsobom určeným zákonom a v lehotách tam ustanovených.

Z uvedených dôvodov v tejto časti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateliek ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateliek ako celok podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2010