znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 313/09-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   novembra   2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta o sťažnosti V. S., T., zastúpeného advokátom JUDr. M. Z., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 C 22/01 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 94/03) takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti V. S. z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 313/09-23 z 29. septembra 2009 prijal podľa § 25 ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/01 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 94/03).

Zo   sťažnosti   a z jej príloh   vyplýva, že v   konaní vedenom   okresným   súdom   pod sp. zn.   12   C   22/01   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   94/03)   sa   návrhom   podaným okresnému   súdu   20.   mája   2003   navrhovateľ   –   Bytové   družstvo   Trnava   (ďalej   len „navrhovateľ“)   domáhal   proti   sťažovateľovi   vydania   platobného   rozkazu   na   zaplatenie sumy   4   660 Sk s   príslušenstvom,   ktorému   okresný   súd   vyhovel.   Následne   potom,   ako sťažovateľ 20. júna 2003 podal proti platobnému rozkazu odpor, okresný súd v danej veci konal pod sp. zn. 12 C 94/03, avšak podľa tvrdenia sťažovateľa bol okresný súd v danej veci nečinný. Okresný súd nečinnosť neodstránil ani potom, ako predseda okresného súdu uznal listom sp. zn. Spr. 2106/04 z 11. augusta 2004 sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní za opodstatnenú.   Napokon   okresný   súd   konanie   v   predmetnej   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 12 C 94/03 spojil na spoločné konanie s konaním vedeným pod sp. zn. 12 C 22/01 s tým, že spojené   konanie   bude   ďalej   vedené   pod   sp.   zn.   12   C   22/01,   pričom   podľa   tvrdenia sťažovateľa aj v tomto konaní pretrvávajú v postupe okresného súdu zbytočné prieťahy, čím sa predlžuje stav právnej neistoty sťažovateľa a odďaľuje sa právoplatné konanie sporu.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „1. Okresný súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.: 12 C 94/03 porušil základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Trnave prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.: 12 C 94/03 konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000 EUR, ktoré je mu Okresný   súd   v   Trnave   povinný   vyplatiť   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   tohoto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV 400/2009 z 28. októbra 2009, v ktorom okrem iného uviedol: „V súvislosti s Vašou výzvou zo dňa 20. 10. 2009, doručenou tunajšiemu súdu 26. 10. 2009, Vám oznamujem, že pokiaľ sa týka konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 12 C/22/2001, tak postup okresného súdu v tomto konaní preveruje Ústavný súd SR pod č. III. ÚS 242/09, a v prílohe Vám pripájam vo fotokópii vyjadrenie nášho súdu v tejto veci z 29. 9. 2009, ktoré bolo Ústavnému súdu SR doručené dňa 5. 10. 2009.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom tvrdené porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/01 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 94/03).

Vo   veci   sťažnosti   prijatej   uznesením   ústavného   súdu   č.   k.   II.   ÚS   313/09-23 z 29. septembra 2009 začal ústavný súd konať 2. júla 2009, pričom sťažovateľ identicky namietal prieťahy v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/01 aj neskorším podaním doručeným ústavnému súdu 6. júla 2009, o ktorom ústavný súd konal pod sp. zn. III. ÚS 242/09. Preskúmaním spisu vedeného ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 242/09 ústavný súd zistil, že toto konanie je z hľadiska namietaného porušenia označených   práv   sťažovateľa,   ako   aj   z   hľadiska   namietaného   konania   okresného   súdu identické s konaním vedeným ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 313/09, pričom v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   III.   ÚS   242/09   ústavný   súd   už   meritórne   rozhodol   nálezom z 10. novembra 2009.

Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.

Podľa § 83 OSP začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Podľa § 104 ods. 1 prvej vety OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Vychádzajúc z uvedených   skutočností   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   sťažnosť sťažovateľa je neprípustná, a preto konanie o jeho už prijatej sťažnosti vedené pod sp. zn. II. ÚS 313/09 zastavil, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že konanie o sťažnosti sťažovateľa bolo zastavené a rozhodnutie o prikázaní okresnému   súdu   vo   veci   konať,   ako   aj rozhodnutie   o   priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia   je   podmienené   vyslovením   porušenia   práva   alebo   slobody sťažovateľa   (čl.   127   ods.   2   prvej   vety   ústavy),   ústavný   súd   o tejto   časti   sťažnosti   už nerozhodoval.

Ústavný   súd   nerozhodol   ani o   úhrade   trov   konania   sťažovateľovi   v   konaní pred ústavným súdom, a to z dôvodu, že konanie bolo zastavené v dôsledku postupu samotného sťažovateľa, ktorý podal ústavnému súdu opakovane identickú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2009