znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 313/08-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra 2008 predbežne prerokoval   sťažnosť J. S.,   P.,   zastúpeného advokátom JUDr.   J. V., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/75/2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2008 doručená   sťažnosť   J.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/75/2002.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

Žalobou, ktorú som doručil súdu dňa 20.06.2002. dôkazy č. 2, 3 som si uplatnil nárok   na   náhradu   za   stratu   na   zárobku   po   skončení   práceneschopnosti   z   titulu odškodnenia   choroby   z   povolania,   ktorá   mi   bola   hlásená   dňa   31.07.2000   s   dátumom zistenia 12.07.1999- dôkaz č. 4 a táto mi bola priznaná v súvislosti s prácou baníka v podzemí v H. a.s. P.

Ako je zrejmé zo žaloby nárok som vypočítal, k žalobe som pripojil všetky potrebné dôkazy vrátane znaleckého posudku MUDr. J. K.

Vpriebehu   konania,   ktoré   trvalo   a   trvá   bezdôvodne   dlho,   som   opakovane žiadal vytyčovanie pojednávania, resp. vypracovanie rozhodnutia o nariadení znaleckého dokazovania a ustanovení znalca- dôkazy č. 5- 12- listy zo dňa 16. 02. 2004, 31. 01. 2005, 09. 05. 2005, 20. 09. 2005, 13. 12. 2005, 16. 08. 2006, 12. 11. 2007, 14. 01. 2008.

V listoch som opakovane upozorňoval na bezdôvodnú a dlhotrvajúcu nečinnosť súdu, resp. som žiadal o vytýčenie pojednávania, avšak dlhodobo bezvýsledne.

Pojednávanie bolo vytýčené na deň 28.02.2008, toto sa však nekonalo z dôvodu ospravedlnenia sa odporcu a termín bol zmenený na deň 21.04.2008, pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozsudku na deň 24.04.2008 a moja žaloba bola zamietnutá.

Rozsudok mi ešte nebol doručený, avšak rozhodnutie Okresného súdu v Prievidzi považujem za nesprávne a po doručení rozsudku sa proti nemu odvolám.

Súdnym konaním, ktoré začalo doručením žaloby súdu dňa 20.06.2002 a do dnešného dňa nie je právoplatne skončené došlo k porušeniu môjho ústavného práva na rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov, pričom zdôrazňujem, že ide o stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti a následne úrazovú rentu, ktoré nároky nie sú mi vyplácané od roku 1999 a tým je podstatným spôsobom znížená životná úroveň celej mojej rodiny.“

Vychádzajúc z uvedených skutočností navrhol, aby ústavný súd bez nariadenia pojednávania takto rozhodol:

„1.   Právo   J.   S.   na   spravodlivé   rozhodnutie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi pod č. 16 C/75/2002 porušené bolo.

2.   Okresný   súd   v   Prievidzi   je   povinný   zaplatiť   J.   S.   z titulu primeraného finančného zadosťučinenia Sk 500.000,- slovom päťstotisíc a nahradiť mu trovy právneho zastúpenia   v   sume   Sk   23.347,-   /slovom dvadsaťtritisíctristoštyridsaťsedem/   k   rukám advokáta JUDr. J. V. na účet do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľ   primerané   finančné   zadosťučinenie   odôvodnil tým,   že nečinnosťou okresného súdu sú on a jeho rodina dlhodobo ukracovaní vo svojich nárokoch, pretože jemu   od   roku   1999   nie   je vyplácaná   náhrada   za   stratu   na   zárobku   po   skončení práceneschopnosti a od 1. januára 2004 úrazová renta, čo závažným spôsobom ovplyvňuje životnú úroveň jeho rodiny.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 76/06).

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/75/2002.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že okresný súd v namietanej veci rozhodol   rozsudkom   24.   apríla   2008.   Na   pojednávaní   bol   prítomný   právny   zástupca sťažovateľa. Vyhlásením rozhodnutia okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa.

Ústavný   súd   vychádza   zo   svojej   doterajšej   judikatúry,   podľa   ktorej   poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva   ešte   dochádza   alebo   porušenie   v tom   čase   ešte   trvá   (I. ÚS 34/99,   III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05). Sťažovateľ namietal prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý o jeho veci v čase podania sťažnosti (9. mája 2008) už nekonal, pretože vo veci 24. apríla 2008 rozhodol.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom. Tento stav viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní   z tohto   dôvodu   odmietol   (obdobne   napr.   IV. ÚS 219/03,   II. ÚS 1/05, II. ÚS 24/06, II. ÚS 184/06).

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2008