znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 312/2024-33

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátkou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-16C/21/2018 takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-16C/21/2018 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. B1-16C/21/2018 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 442,38 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. marca 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B1-16C/21/2018 (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur a náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia ústavnej sťažnosti a vyžiadaného spisu mestského súdu vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou zo 6. júla 2018 domáhal v konaní pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 16C/21/2018 náhrady nemajetkovej ujmy. Po vykonaní procesných úkonov súvisiacich s prípravou pojednávania súd nariadil pojednávanie na 13. máj 2019, pričom tento termín bol na žiadosť sťažovateľa zrušený z dôvodu jeho kúpeľnej liečby. Na pojednávaní 3. júna 2019 sťažovateľ žiadal pojednávanie odročiť bez otvorenia pojednávania vo veci samej z dôvodu, že sa cítil zdravotne indisponovaný. Z pojednávania nariadeného na 9. september 2019 sa ospravedlnil zo zdravotných dôvodov. Na pojednávaní 28. októbra 2019 súd vec prerokoval a rozhodol vo veci samej rozsudkom, ktorým žalobu zamietol.

3. Po podaní odvolania sťažovateľa 3. januára 2020 a realizácii procesných úkonov prvoinštančný súd predložil odvolanie na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Odvolací súd rozsudkom sp. zn. 15Co/49/2020 z 28. apríla 2021 prvoinštančný rozsudok potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu sťažovateľ podal 19. júla 2021 dovolanie.

5. Dňa 2. augusta 2021 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie.

6. Uznesením č. k. 16C/21/2018-228 z 23. septembra 2021 (pozn. vydaným sudcom) okresný súd žiadosť sťažovateľa o odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku zamietol.

7. Následne okresný súd uznesením č. k. 16C/21/2018-232 zo 17. decembra 2021 dovolacie konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom sťažovateľ podal 25. januára 2022 sťažnosť, o ktorej sudca dosiaľ nerozhodol.

8. Krajský súd uznesením č. k. 9Co/69/2022-243 z 3. júna 2022 odmietol odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 23. septembra 2021 (o zamietnutí žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty).

9. Proti uzneseniu krajského súdu č. k. 9Co/69/2022-243 z 3. júna 2022 sťažovateľ podal 16. septembra 2022 dovolanie, ktoré dovolací súd uznesením sp. zn. 1Cdo/197/2022 z 29. novembra 2023 odmietol.

10. Posledným úkonom mestského súdu v napadnutom konaní je doručovanie uznesenia dovolacieho súdu z 29. novembra 2023 stranám sporu v januári 2024.

11. Sťažovateľ namieta, že ku dňu podania ústavnej sťažnosti jeho stav právnej neistoty vo vzťahu k výsledku konania vinou označeného porušovateľa trvá, keďže o sťažnosti sťažovateľa nebolo za viac ako 2 roky (od 25. januára 2022) rozhodnuté, súd prvej inštancie je nečinný. Stav právnej neistoty sťažovateľa v napadnutom konaní ako celku trvá od 6. júla 2018, viac ako 5 rokov a 7 mesiacov, čo je z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné.

12. Sťažovateľ uvádza, že napadnuté konanie nie je po skutkovej, ako ani právnej stránke zložité a za vzniknuté prieťahy zodpovedá v plnej miere porušovateľ.

13. Uplatnenú výšku primeraného zadosťučinenia sťažovateľ považuje vzhľadom na extrémnu dĺžku kompenzačného konania a význam veci pre sťažovateľa (toho čo je pre neho v hre „at stake“) za primeranú a spravodlivú.

II.

Vyjadrenie mestského súdu

14. Mestský súd k ústavnej sťažnosti zaujal stanovisko podaním sp. zn. 1SprV 499/2024 z 18. júla 2024, ktorého súčasťou je i prehľad procesných úkonov v napadnutom konaní.

15. Mestský súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti uvádza, že k celkovej dĺžke konania prispieva samotný sťažovateľ, ktorý v aktívnej miere uplatňuje riadne a mimoriadne opravné prostriedky, a hoci súd nespochybňuje právo strany sporu uplatňovať v prebiehajúcom spore opravné prostriedky, „na druhej strane však musí strana sporu počítať s predĺžením súdneho sporu“.

16. Stav právnej neistoty sťažovateľa podľa mestského súdu v napadnutom konaní netrvá, pretože v predmetnom spore je rozhodnutie v merite veci č. k. 16C/21/2018-145 z 28. októbra 2019 právoplatné.

17. Mestský súd uvádza, že 18. júla 2024 bol vypracovaný koncept uznesenia č. k. B1-16C/21/2018-269, ktorým sa rozhodlo o sťažnosti žalobcu (sťažovateľa) z 25. januára 2022 a spis bol v tom zmysle predložený na podpis predmetného uznesenia zákonnej sudkyni. Z už uvedených dôvodov a s ohľadom na všetky uvádzané skutočnosti považuje ústavnú sťažnosť za nedôvodnú.

III.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

18. Sťažovateľ podstatnou časťou argumentácie tvrdí, že zo strany mestského súdu konajúceho v jeho veci došlo k vzniku zbytočných prieťahov.

19. Predmetom konania pred ústavným súdom je preto posúdenie, či postupom mestského súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

20. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

21. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).

22. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (m. m. II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

23. K vzniku zbytočných prieťahov v konaní pred všeobecným súdom môže pritom dôjsť nielen jeho nečinnosťou, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou (m. m. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).

24. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).

25. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právna a skutková zložitosť prejednávanej veci, ústavný súd konštatuje, že konanie vo veci samej (náhrada nemajetkovej ujmy) už bolo právoplatne skončené. Predmetom konania v tejto chvíli je rozhodovanie o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Táto vec nevykazuje skutkovú ani právnu zložitosť.

26. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Po preskúmaní príslušného spisového materiálu ústavný súd zistil, že dĺžku teraz prebiehajúceho konania sťažovateľ negatívne neovplyvnil.

27. Napokon ústavný súd hodnotil postup mestského (pôvodne okresného) súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, vychádzajúc z ústavnej sťažnosti, vyjadrenia mestského súdu a predloženého súdneho spisu. Z obsahu spisu predloženého mestským súdom v tejto veci vyplýva, že po tom, čo sťažovateľ podal proti právoplatnému odvolaciemu rozhodnutiu dovolanie, a následnom zastavení dovolacieho konania pôvodne okresným súdom došlo k neefektívnemu postupu súdu, keďže viac ako 2 a pol roka nerozhodol o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o zastavení dovolacieho konania. Ústavný súd konštatuje, že okresnému súdu nemožno pripísať nečinnosť, ale zameranie sa na jednu procesnú líniu (rozhodovanie o ne/odpustení zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku), pričom samotnému sudcovi nič nebránilo rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa z 25. januára 2022 proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka. Napriek názoru mestského súdu v napadnutom konaní pretrvával i po právoplatnom meritórnom rozhodnutí vo veci samej stav právnej neistoty sťažovateľa, a to vo vzťahu k rozhodnutiu o podanom mimoriadnom opravnom prostriedku.

28. Ústavný súd dospel k názoru, že neefektívnym postupom mestského súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku rozhodnutia).

IV.

Príkaz konať vo veci a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

29. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd prikázal mestskému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, pretože ku dňu prerokovania ústavnej sťažnosti nebolo v napadnutom konaní právoplatne rozhodnuté o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o zastavení dovolacieho konania (bod 2 výroku rozhodnutia).

30. Sťažovateľ si v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur z dôvodov uvedených v bode 13 tohto rozhodnutia.

31. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

32. Ústavný súd nepovažoval za potrebné priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, a to vzhľadom na skutočnosť, že obligatórne zastavenie dovolacieho konania spôsobil samotný sťažovateľ nezaplatením súdneho poplatku za podané dovolanie. Vyslovenie porušenia základného práva a príkaz mestskému súdu konať je preto podľa názoru ústavného súdu dostačujúce (výrok 4 nálezu).

V.

Trovy konania

33. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnou zástupkyňou vo výške 442,38 eur.

34. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu. Za prvé dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2023, ktorá bola 1 373 eur, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2024. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2024 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 343,25 eur. Takto stanovená odmena predstavuje pri dvoch úkonoch 686,50 eur, s režijným paušálom 2 x 13,73 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) spolu 713,96 eur. Keďže sťažovateľ si v petite ústavnej sťažnosti uplatnil trovy konania vo výške 442,38, ústavný súd mu ich náhradu v požadovanej výške priznal (bod 4 výroku rozhodnutia).

35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2024

Peter Molnár

predseda senátu