znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 312/2014-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. M. S., vo veci namietaného porušenia čl.   20   ods.   1,   čl.   46   ods.   3,   čl. 47 ods. 2 a   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   7   Cdo   89/2013 z 15. mája 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   M.   S. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2013 doručená sťažnosť MUDr. M. S. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorá doslovne znie takto (zvýraznenia a riedené písmo ako v origináli):

«Vec: návrh, podľa čl. 130 ods. 1 písm. f Ústavy SR – porušenie základných práv Dňa 21. 6. 2013 mi bolo doručené uznesenie zn. 9Cdo 89/2013 z 15. 5. 2013, ktorým NS odmietol dovolanie zo 6. 8. 12, opr. prostriedok neumožnil!

Z   §   42   ods.   3   OSP:   ktorému   súdu...   /1/,   kto   podáva...   /2/,   ktorej   veci...   /3/,   čo sleduje... /4/, podpis, dátum... /5/; z § 79 ods. 1 OSP: účastníci... /6/, popis faktov... /7/, dôkazy... /8/, petit... /9/; vrátane z § 20 z. č. 38/93 Zb.! K /1/! Ú s t a v n ý   s ú d... K /2/! MUDr. M. S... K /3/! nezákonnosti uznesenia č. 9Cdo 89/2013 z 15. 5. 2013, NSSR Bratislava K /4/! zrušenie uznesenia sp. zn. 9Cdo 89/2013 z 15. 5. 2013, v plnom rozsahu K /5/! podpis:... dátum:... K   /6/! účastníci:   navrhovateľ:   MUDr.   M.   S...   odporca:   SR, zastúpená:   NS,   814   90 Bratislava, Župné n. 13, KS, 918 70 Trnava, Vajanského 2/A, OS, 917 83 Trnava, Hlavná č. 49/37. K /7/! Dňa 21. 6. 2013 doručeným uznesením č. 9Cdo 89/2013 zo dňa 15. 5. 2013 NS odmietol dovolanie zo 6. 8. 12. opr. prostriedok neumožnil!...   /1/ Napadnuté uznesenie č. 9Cdo89/2013 z 15. 5. 2013 je nezákonné, pretože 1.   NSSR   už   nepochybne   konal bez   právneho   zastúpenia zo   zákona   povinné,   čí (zrejme „čím“, pozn.) porušil § 241 ods. 1 v. 2 OSP, no súčasne porušil i § 237 písm. f OSP, čí odňal možnosť konať a porušil čl. 47 ods. 2, 48 ods. 2 ÚSR! 2.   NSSR   aj   nepochybne   konal bez   pojednávania,   zástupca   nemohol   dokázať,   že   súd jednoznačne konal bez reálnych účastníkov konania a porušil aj § 237 písm. b OSP, a tým porušil čl.   46   ods.   3,   48   ods.   2   ÚSR,   pretože   NS nezistil neexistenciu nespôsobilosti obidvoch účastníkov konania, že poručiteľ „V. S., r. S.“, či dedič „MUDr. M. S., r. S.“ nejestvujú, ako vyplýva z rozhodnutia č. 4216/1963 z 24. 5. 63!... /2/ 3 MSSR. KS Trnava, OS Trnava, evidentne konali s nejestvujúcimi, a preto nespôsobilými účastníkmi – uznesenia NSSR, KS, OS sú nezákonné! NS porušil § 241 ods. 1 v. 2 OSP, aj § 237 písm. f OSP a § 237 písm. b OSP, aj čl. 48 ods. 2, 47 ods. 2 a čl. 46 ods. 3, čl. 20 ods. 1 v. 3 ÚSR! Plnomocenstvo, s doplnením návrhu zástupcom, podám k č. k. ÚS! K /8/! dôkazy: 1. uznesenie č. 9 Cdo 89/2013 z 15. 5. 2013, NS SR – príloha! 2. uznesenie č. 9 CoD 27/2012-166 z 15. 5. 2012, KS TT – v spise! 3. uznesenie č. 20D/1505/2006-121 z 27. 10. 2010, OS TT – v spise! 4. rozhodnutie č. j. 4216/1963 z 24. 5. 1963, ONV Trnava – príloha!

K   /9/!   Petit:   „ÚS určuje,   že   NS   pod   č.   k.   9Cdo   89/2013   porušil   základné   práva MUDr. M. S., r. Ž., zaručené čl. 48 ods. 2, 47 ods. 2, čl. 46 ods. 3, 20 ods. 1 v. 3 ÚSR, tým aj čl. 127 ods. 1 Ústavy SR“! „ÚS zrušuje nezákonné uznesenie č. k. 9Cdo 89/2013 z 15. 5. 2013 NS v plnom rozsahu, vec vracia NS SR – čl. 127 ods. 2 Ústavy SR“! „ÚS priznáva MUDr. M. S., r. Ž., primerané finančné zadosťučinenie, a to podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR“!»

2. Prílohou sťažnosti bolo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 89/2013 z 15. mája 2013, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 CoD 27/2012 z 15. mája 2012. Týmto uznesením krajský súd odmietol odvolanie sťažovateľa   proti   uzneseniu   súdu   prvého   stupňa,   ktorým   bol   sťažovateľ   vyzvaný   na odstránenie   nedostatkov   dovolania   (okrem   iného   aj   nedostatku   zastúpenia   advokátom) podaného proti inému uzneseniu krajského súdu. Odmietnutie odvolania odôvodnil krajský súd   tým,   že   proti   uzneseniam   o odstránení   nedostatkov   dovolania   podľa   §   202   ods.   3 písm. l)   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   nie   je   prípustné   odvolanie. Najvyšší súd dospel k záveru, že tento záver krajského súdu je správny, v dôsledku čoho ním nedošlo k odňatiu možnosti sťažovateľa konať pred súdom. Najvyšší súd pritom pri prerokovaní tohto dovolania odhliadol od toho, že sťažovateľ nemal právnické vzdelanie ani nebol zastúpený advokátom, pretože podľa neho na splnení tejto podmienky nebolo možné trvať v prípade,   že predmetom   preskúmania je práve   uznesenie,   ktoré   takúto povinnosť sťažovateľovi ukladá.

3.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) uvedenú sťažnosť predbežne prerokoval, pričom ju skúmal z hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

4.   Sťažnosť   podľa   §   49   a nasl.   zákona   o ústavnom   súde   je   zároveň   podaním (návrhom)   adresovaným   ústavnému   súdu,   na   ktoré   sa   vzťahujú   všeobecné   ustanovenia o podaní.   Podľa   ustanovenia   §   20   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   musí   byť   k návrhu (sťažnosti)   pripojené   splnomocnenie   na   zastupovanie   pre   advokáta.   K sťažovateľovej sťažnosti   žiadne   takéto   splnomocnenie   pripojené   nebolo   a nebolo   ani   doplnené   do   dňa predbežného prerokovania, a to napriek sťažovateľovmu prejavu v texte sťažnosti, že tak urobí. Absencia splnomocnenia znamená, že sťažovateľova sťažnosť nespĺňa ustanovené náležitosti, čo zakladá dôvod jej odmietnutia podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

5.   Ústavný   súd   pritom   v prerokúvanej   veci   upustil   od   výzvy   na   odstránenie uvedených   nedostatkov,   a to   jednak   preto,   že   sťažovateľ   ich   odstránenie   sám   prisľúbil v sťažnosti, ale tiež preto, že by to v prerokúvanej veci vo výsledku nemalo žiaden význam, pretože   sťažnosť   by   aj   tak   bolo   potrebné   považovať za   celkom   zjavne neopodstatnenú v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

5.1 Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 89/2013 z 15. mája 2013, ktoré ústavný súd považoval za predmet sťažnosti napriek jeho opakovanému označovaniu ako „9 Cdo 89/2013“, zodpovedá zákonným ustanoveniam. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa,   ktorým   bol   dovolateľ   vyzvaný   na   odstránenie   nedostatkov   dovolania   (§   209 v spojení s § 241 ods. 3 OSP), je dovolanie skutočne vylúčené ustanovením § 202 ods. 3 písm. l) OSP. Podľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu a inú právnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy zaručiť každému prístup k súdu (resp. k inému orgánu   majúcemu   právomoc   na   prerokovanie   danej   veci).   Tomu   zodpovedá   povinnosť všeobecného súdu a iného orgánu vo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01). Z doslovného znenia uvedených ustanovení vyplýva, že domáhať sa svojho práva môže každý „spôsobom ustanoveným zákonom“. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy tak všeobecný súd podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu v zásade nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi.

5.2 Súvis čl. 46 ods. 3 ústavy, ktorým sa zaručuje právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným   rozhodnutím,   s prerokúvanou   vecou,   v ktorej   ide   o posúdenie   prípustnosti odvolania   proti   uzneseniu,   ktorým   bol   sťažovateľ   vyzvaný   na   odstránenie   nedostatkov svojho dovolania, nie v sťažnosti nijako vysvetlený. Pokiaľ ho však sťažovateľ myslí tak, že najvyšší súd nezrušením napadnutého uznesenia zmaril jeho právo na náhradu škody, treba uviesť, že z čl. 46 ods. 3 ústavy určite nemožno odvodiť právo na zrušenie rozhodnutia, ktoré účastník konania považuje za nezákonné.

5.3   Nie   je zrejmý   ani súvis napadnutého uznesenia s čl.   47 ods.   2   ústavy, ktoré zaručuje   každému   právo   na   právnu   pomoc   v konaní   pred   súdom.   Sťažovateľ   mohol požiadať o ustanovenie advokáta pre dovolacie konanie Centrum právnej pomoci, resp. súd, ktorý by ho na Centrum právnej pomoci odkázal. Zo sťažnosti nevyplýva, či tak urobil. Avšak   vzhľadom   na   to,   napadnuté   uznesenie   najvyššieho   súdu   je   založené   na   jasných zákonných ustanoveniach, nemala podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že sťažovateľ nemal v dovolacom konaní advokáta, žiaden negatívny následok na jeho postavenie v ňom.

5.4 Z obsahu napadnutého uznesenia nie je zrejmé, na ktorom mieste sa týka osoby „MUDr. M. S., rodený S.“, keď takéto označenie nevyplýva ani zo záhlavia, ani z textu uznesenia.   Pokiaľ   bol   sťažovateľ,   ktorý   je   podľa   pripojeného   rozhodnutia   Okresného národného výboru v Trnave rodený s priezviskom Ž., nie S., v niektorom inom rozhodnutí nesprávne označený ako „S., rodený S.“, mal ho k sťažnosti pripojiť. Nesporné však je, že najvyšší   súd   v prerokúvanej   veci   prerokoval   dovolanie   podané   sťažovateľom   a nemal pochybnosti   o identite   osoby   MUDr.   M.   S.,   rodený   Ž.,   s osobou   prípadne   nesprávne označenou „MUDr. M. S., rodený S.“. Za týchto okolností je ústavný súd presvedčený, že nesprávne označenie účastníka nemohlo mať za následok zmätočnosť konania podľa § 237 písm. b) OSP. Preto ani nebolo potrebné vykonávať akékoľvek podrobnejšie dokazovanie či obstarávať osobné vyjadrenie sťažovateľa a odmietnutie dovolania bez pojednávania, ktoré inak zodpovedá ustanoveniu § 243a ods. 3 OSP, nemá za následok ani zásah do základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

5.5   Ako   môže   uznesenie,   ktoré   sa   týka   výlučne   procesných   otázok   (odstránenie nedostatkov dovolania podaného sťažovateľa), zasahovať do základného práva na ochranu vlastníctva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy, sťažnosť nevysvetľuje vôbec. Ani ústavný súd takýto súvis nevidí.

6.   Vzhľadom   na   uvedené   úvahy   bolo   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   na neverejnom zasadnutí senátu (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde) rozhodnuté tak, ako to je uvedené vo výroku.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2014