SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 312/2010-19
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. D. P., správcu konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii, T., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., B., a sťažnosť spoločnosti M., spol. s r. o., Ž., právne zastúpenej advokátom JUDr. P. K., D., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21 CoKR 4/2008 z 23. septembra 2008 a rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 44 Cbi 6/2007 z 26. marca 2008 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť JUDr. D. P. – správcu konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii, a spoločnosti M., spol. s r. o., o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2010 doručená sťažnosť JUDr. D. P., správcu konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii, T. (ďalej len „sťažovateľ“), a 28. apríla 2010 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť spoločnosti M. spol. s r. o., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“, spolu len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 44 Cbi 6/2007 z 26. marca 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 21 CoKR 4/2008 z 23. septembra 2008.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal žalobu okresnému súdu o vylúčenie nehnuteľností zapísaných na označených listoch vlastníctva zo súpisu majetku úpadcu T., štátny podnik v likvidácii. Rozsudkom okresného súdu z 26. marca 2008 bola žaloba sťažovateľa zamietnutá. Sťažovateľ podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, ktorému však krajský súd nevyhovel a svojím rozsudkom z 23. septembra 2008 potvrdil napadnuté rozhodnutie okresného súdu. Sťažovateľ podal proti uvedeným rozsudkom všeobecných súdov dovolanie, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Obdo 38/2009 z 18. februára 2010 odmietnuté.
Sťažovateľka vystupovala v napadnutom konaní okresného súdu sp. zn. 44 Cbi 6/2007 ako vedľajší účastník, pretože mala právny záujem na výsledku konania. Predmetné rozhodnutie okresného súdu z 26. marca 2008 sa jej vecne a právne dotýkalo, preto podala proti nemu odvolanie. Krajský súd však potvrdil napadnuté rozhodnutie v tom istom konaní (a tým istým rozsudkom) ako vo veci sťažovateľa. Sťažovateľka podala proti uvedeným rozsudkom všeobecných súdov taktiež dovolanie, ktoré však bolo uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obdo 38/2009 z 18. februára 2010 odmietnuté.
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti a dôvody, ktoré sťažovatelia vo svojich sťažnostiach podrobne rozviedli, vyplýva, že sa napokon v podstate rovnako domáhali toho, aby ústavný súd ich sťažnosti prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol: „Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21 CoKR 4/2008 zo dňa 23.9.2008 a rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 44 Cbi 6/2007 zo dňa 26.3.2008 základné právo sťažovateľa zakotvené v článku 20 ods. 1 a ods. 4, v článku 46 ods. 1 a v článku 48 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR a právo na ochranu majetku zakotvené v článku I Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na spravodlivé konanie zakotvené v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené.
Ústavný súd SR rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 21 CoKR 4/2008 zo dňa 23.9.2008 a rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 44 Cbi 6/2007 zo dňa 26.3. 2008 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.
Sťažovateľovi (resp. sťažovateľke, pozn.) sa priznáva náhrada trov konania(...) “
Keďže sťažnosti sa týkali tých istých rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu, vecne a právne súviseli, plénum ústavného súdu na neverejnom zasadnutí 26. mája 2010 veci sťažovateľov spojilo a určilo, že budú vedené v spoločnom konaní pod sp. zn. Rvp 5802/2010.II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z titulnej strany predmetných ústavných sťažností a najmä zo sťažnostných návrhov (tzv. petitov) sťažností vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy, práva podľa čl. 6 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu sp. zn. 21 CoKR 4/2008 z 23. septembra 2008 a rozsudkom okresného súdu sp. zn. 44 Cbi 6/2007 z 26. marca 2008.
Sťažovatelia uvedené rozhodnutia všeobecných súdov napadli aj dovolaním, pričom ich dovolania boli uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obdo 38/2009 z 18. februára 2010 odmietnuté. Sťažovatelia však najvyšší súd vo svojich ústavných sťažnostiach neoznačili za účastníka konania pred ústavným súdom.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04).
Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie uvedenej kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).
Zo sťažností je zrejmé, že tieto z hľadiska uplatnenej argumentácie smerujú v skutočnosti aj proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obdo 38/2009 z 18. februára 2010, ktorým nebolo dovolaniu sťažovateľov vyhovené.
Napriek uvedeným rozhodujúcim skutočnostiam však sťažovatelia neoznačili za účastníka konania najvyšší súd, ktorý rozhodol v poslednej inštancii, ale okresný a krajský súd, a za predmet konania vymedzili porušenie označených základných práv okresným súdom a krajským súdom.
Za uvedeného stavu treba považovať sťažnosti za oneskorene podané.
Keďže napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť ešte v novembri 2008, sťažnosti doručené ústavnému súdu 27. apríla 2010 a 28. apríla 2010 boli podané dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2010