znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 312/06-18

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 21. septembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť M. I., K., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. H., B., vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základných   práv   podľa   čl. 17   ods. 2,   čl. 46   ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Prezídia policajného zboru Slovenskej republiky sp. zn. Č. p: PPZ-856-3/JKP-OVK-2005 z 5. decembra 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. I. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára 2006 doručená sťažnosť M. I. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   podľa   čl. 6   ods. 1   a   ods. 3   písm. d)   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Prezídia policajného   zboru   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „prezídium   policajného   zboru“) sp. zn. Č. p.: PPZ-856-3/JKP-OVK-2005 z 5. decembra 2005.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru Okresného riaditeľstva PZ v B., Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ B., ČVS: ORP-618/1-OVK-BB-2004 z 8. októbra 2004, bolo začaté trestné stíhanie podľa § 160 ods. 1 Tr. por. (účinného do 31. 12. 2005) vo veci pokusu trestného činu ohovárania podľa § 8 ods. 1 k § 206 ods. 1, 2 Tr. zák. (účinného do 31. 12. 2005). (...)

Oznamovateľka trestného činu ohovárania v štádiu pokusu podľa §§ 8 ods. 1, 206 ods. 1, 2 v tom čase účinného Trestného zákona uviedla vo svojom trestnom oznámení, že si je vedomá pravidiel pre určenie miestnej príslušnosti vyšetrovacích orgánov podľa § 18 ods.   2 v   tom čase účinného Trestného   poriadku,   avšak   navrhla,   aby vyšetrovanie v tejto   veci   neuskutočňovali   orgány   činné   v   trestnom   konaní   v T.   či   v K.,   pričom poukazujem, že k spáchaniu pokusu trestného činu ohovárania malo dôjsť 23. septembra 2003 v T.

Generálna   prokuratúra   SR   listom   sp. zn.   IV/1 GPt 643/04-7   z   24. augusta 2004 postúpila trestné oznámenie JUDr.   I.   S.   Úradu justičnej a kriminálnej   polície Prezídia policajného zboru SR, B. do rúk plk. Ing. I. B. a zároveň odporúčala, aby sa vyhovelo návrhu   oznamovateľky   JUDr. S.   na   delegovanie   veci   na   policajnú   súčasť,   konkrétne Okresný   úrad   justičnej   a   kriminálnej   polície   PZ   SR   B.   Zdôrazňujem,   že   nikto,   ani oznamovateľka a ani ja sme nevzniesli námietku zaujatosti voči orgánom činným v trestnom konaní pôsobiacim v okrese T., prípadne na území (...) kraja.

Prezídium Policajného zboru Úradu justičnej a kriminálnej polície, B., odstúpilo celú trestnú vec listom č. p. PPZ-519/JKP-OVK-2004 zo 7. septembra 2004 na Okresné riaditeľstvo   PZ,   Úrad   justičnej   a   kriminálnej   polície   B.   a Generálna   prokuratúra   SR až 3. júna 2005   určila   príslušnosť   prokurátora   podľa   § 51   zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre tak, aby dozor nad zachovaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonával prokurátor Okresnej prokuratúry B. (...)

V   rámci   trestného   konania   som   bol   vypočutý   v   postavení   obvineného   7. októbra 2005,   pričom   k   samotnej   veci   obvinenia   z pokusu   ohovárania   som   nevypovedal,   avšak vzniesol som námietku miestnej nepríslušnosti Okresného riaditeľstva PZ B., Úrad justičnej a kriminálnej   polície,   pretože   nikdy   nebolo   rozhodnuté   o   vylúčení   miestne   príslušných vyšetrovateľov z Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ T., a ani nebolo zákonným spôsobom rozhodnuté o odňatí veci z miestne príslušného vyšetrovacieho orgánu z T. a už vôbec neboli uvedené žiadne vecné a relevantné dôvody na to, aby vec vyšetrovala   Okresná   policajná   súčasť   v   B.   Na   základe   mojich   argumentov   uvedených v zápisnici   o   výsluchu   obvineného   z 7. októbra   2005   vo   veci   rozhodoval   prezident Policajného   zboru   SR,   ktorý   uznesením   č. p.   PPZ-856-3/JKP-OVK-2005   z   5. 12. 2005 podľa § 25 ods. 1 Tr. por. (per analogiam) rozhodol tak, že vec neodníma Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ B. (...)

Pri   určení   miestnej   príslušnosti   v   mojej   trestnej   veci   dochádza   podľa   môjho presvedčenia k hrubej manipulácii rezultujúcej do porušenia mojich základných ľudských práv a slobôd. Ustanovenie § 25 ods. 1 Tr. por. (účinného do 31. 12. 2005) bolo prevzaté do ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por. č. 301/2005 Z. z. Ide o ustanovenie, na analógii ktorého bolo rozhodované v doterajšom priebehu konania pri určení miestnej príslušnosti justičných a   vyšetrovacích   orgánov   na   vyšetrenie   a   rozhodnutie   mojej   trestnej   veci,   v ktorej   som obvinený. Už zo samotného gramatického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že trestná vec musí byť najskôr odňatá vecne a miestne príslušnému orgánu a až následne prikázaná inému orgánu, napr. z dôvodov, ktoré však zákon pomenúva ako dôležité dôvody.

V   doterajšom   priebehu   konania   teda   nebol   zachovaný   zákonný   procesný   postup v prvotnom štádiu analogického postupu podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Tr. por. (účinného do 31. 12. 2005), resp. ustanovenia § 24 ods. 1 Tr. por. č. 301/2005 Z. z. a bez toho, aby vec bola odňatá, bolo rozhodnuté o jej delegovaní. Taktiež však musím na ploche ústavnej sťažnosti poukázať na to, že nikto z rozhodujúcich orgánov nešpecifikoval a argumentačne nepodložil   „dôležité   dôvody“,   pretože   také   ani   neexistujú.   Vôbec   nemôže   byť   takými dôvodmi skutočnosť,   že v mojej inej trestnej   veci vykonával   vyšetrovanie   Krajský   úrad justičnej a kriminálnej polície KR PZ B. a dozor nad zachovaním zákonnosti prípravného konania   vykonávala   Krajská   prokuratúra   B.   Podotýkam,   že ani v   tejto   trestnej   veci označovanej ako S. lesy nebolo zákonným spôsobom rozhodnuté o odňatí veci z miestnej a vecnej príslušnosti justičných a vyšetrovacích orgánov (...) kraja.

Neopodstatnenosť delegovania veci „orgánom pôsobiacim v B.“ spočíva aj v tom, že žiadna zo strán trestného konania nemala a nemá sídlo ani bydlisko v tomto meste, to isté možno   konštatovať   aj   v   prípade   potencionálnych   svedkov.   Tým   je prelomená   zásada plynulosti a hospodárnosti trestného konania. Podotýkam, že mne osobne vzhľadom na môj zdravotný stav vzdialenosť miesta bydliska od B. spôsobuje značné problémy dostavovať sa riadne   a   včas   na   úkony   trestného   konania,   čím   je opäť   porušované   moje   právo na spravodlivý   proces   a   je   pre   mňa   veľmi   komplikované   uplatňovať   svoje   práva obvineného,   konkrétne   napr.   zúčastňovať   sa   vyšetrovacích   úkonov   v podobe   výsluchu svedkov s možnosťou klásť im otázky atď.

Postupom   orgánov   štátu,   konkrétne   rozhodnutím   Prezídia   policajného   zboru   SR v podobe   uznesenia   č. p.   PPZ-856-3/JKP-OVK-2005   z   5. 12. 2005   bolo   porušené   moje základné ľudské právo stanovené v čl. 17 druhého oddielu druhej hlavy Ústavy SR, podľa ktorého nikoho nemožno stíhať... inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Taktiež   poukazujem   na   čl.   6   (per   analogiam)   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd v platnom znení, ktorý v podstate stanovuje základné ľudské právo na spravodlivý   proces.   Citované   zákonné   ustanovenie   stanovuje   okrem   iného   aj   právo na to, aby   záležitosť   občana   bola   spravodlivo...   prejednaná...   a   aby   bolo   spravodlivo rozhodnuté o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Sťažovateľ   teda   podáva   ústavnú   sťažnosť   podľa   čl. 127   Ústavy   SR   s   tým, že uznesením   Prezidenta   Policajného   zboru   Slovenskej   republiky   č. p.   PPZ-856-3/JKP- OVK-2005 z 5. decembra 2005, ktorým podľa § 25 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. 12. 2005 (per   analogiam)   nebola   odňatá   trestná   vec   sťažovateľa   vedená   na   Úrade   justičnej a kriminálnej   polície   OR PZ   B.   pod   ČVS:   ORP-618/1-OVK-BB-2004   z pôsobnosti   tohto úradu, došlo k porušeniu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1, 2 (per analogiam) Ústavy Slovenskej republiky a porušeniu práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6   ods. 1,   ods. 3   písm. d)   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby senát Ústavného súdu Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní túto ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania vyniesol tento nález:

Uznesením Prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky č. p. PPZ-856-3/JKP- OVK-2005 z 5. decembra 2005, ktorým podľa § 25 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. 12. 2005 (per   analogiam)   nebola   odňatá   trestná   vec   sťažovateľa   vedená   na   Úrade   justičnej a kriminálnej   polície   OR PZ   B.   pod   ČVS:   ORP-618/1-OVK-BB-2004 z pôsobnosti   tohto úradu, došlo k porušeniu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1, 2 (per analogiam) Ústavy Slovenskej republiky a porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania o sťažnostiach upravujú ustanovenia § 49 až 56 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie niektorej z týchto podmienok je dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   každý   návrh   vrátane sťažnosti   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa. Pri predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením bez ústneho pojednávania.

Zo   sťažnosti   a jej príloh   ústavný   súd   zistil,   že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   prípisom   sp. zn.   IV/1 GPt 643/04 z 24. augusta 2004 postúpila prezídiu policajného zboru trestné oznámenie na sťažovateľa, ktorá   ju   listom   sp.   zn.   Č. p.:   PPZ-519/JKP-OVK-2004   zo   7.   septembra   2004   odstúpila Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru B. (ďalej len „vyšetrovateľ“).

Vyšetrovateľ uznesením sp. zn. ČVS: ORP-618/1-OVK-BB-2004 z 8. októbra 2004 začal trestné stíhanie proti sťažovateľovi vo veci trestného činu ohovárania.

Generálna prokuratúra prípisom sp. zn. IV/1 GPt 643/04 z 3. júna 2005 v predmetnej veci   určila,   aby   dozor   nad   zachovávaním   zákonnosti   v prípravnom   konaní   vykonával prokurátor   Okresnej   prokuratúry   B.   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“).   Sťažovateľ   bol o tejto skutočnosti upovedomený.

Na základe podnetu sťažovateľa na odňatie trestnej veci vyšetrovateľovi prezídium policajného zboru rozhodlo 5. decembra 2005 tak, že trestnú vec z pôsobnosti vyšetrovateľa neodňalo.

Vychádzajúc z odôvodnenia a petitu sťažnosti sťažovateľ vidí porušenie označených práv   v tom,   že „Uznesením   Prezidenta   Policajného   zboru   Slovenskej   republiky   č. p. PPZ-856-3/JKP-OVK-2005 z 5. decembra 2005, ktorým podľa § 25 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. 12. 2005 (per analogiam) nebola odňatá trestná vec sťažovateľa vedená na Úrade justičnej a kriminálnej polície OR PZ B. pod ČVS: ORP-618/1-OVK-BB-2004 z pôsobnosti tohto úradu...“, a tiež v tom, že jeho trestná vec nebola v prípravnom konaní odstúpená príslušnému vyšetrovateľovi v T.

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní a preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí vyšetrovateľov a policajných orgánov prináleží orgánom prokuratúry. Vyplýva to z príslušných ustanovení Trestného poriadku [§ 174 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní   súdnom   (trestný   poriadok)   účinného   do 31. decembra 2005   v   znení   neskorších predpisov   i   § 230   zákona   č.   301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   (v znení   zákona č. 650/2005 Z. z.) účinného od 1. januára 2006 (ďalej len „Trestný poriadok“)] a ustanovení § 17, § 31 a § 34 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Sťažovateľ zastúpený advokátom v sťažnosti a ani v jej prílohách neuvádza žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že by pred podaním sťažnosti ústavnému súdu namietal postup   prezídia   policajného   zboru   okresnou   prokuratúrou,   ktorá   vykonávala   dozor   nad zachovávaním   zákonnosti   v prípravnom   konaní,   a proti   ktorej   nevzniesol   ani   námietku zaujatosti (nevyplýva to z obsahu sťažnosti) a ani generálnou prokuratúrou, ktorých konanie by po vyčerpaní právnych prostriedkov nápravy na ochranu práv bolo ústavným súdom preskúmateľné.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že trestná vec sťažovateľa sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala v tzv. predsúdnom štádiu trestného konania. Z toho vyplýva, že až po podaní obžaloby sa môže začať konanie pred súdom. V takomto prípade všeobecný súd, ktorému bude podaná obžaloba, bude povinný skúmať ústavnosť a zákonnosť konania predchádzajúceho podaniu obžaloby, a to najmä so zreteľom na dodržanie základných práv a slobôd   v   prípravnom   konaní.   Všeobecný   súd   má   podľa   Trestného   poriadku aplikovateľného na tento prípad celý rad účinných procesných nástrojov, ako zabezpečiť nápravu prípadného porušenia základných práv a slobôd v prípravnom konaní, ak dospeje k záveru, že boli porušené.

Ústavný súd zistil, že týmto súdom je v súčasnosti Okresný súd T., kde sa trestná vec týkajúca sťažovateľa vedie pod sp. zn. 5 T 25/06 na základe obžaloby podanej 5. mája 2006 prokurátorom okresnej prokuratúry.

Z uvedených dôvodov preto nie je v tomto štádiu trestného konania daná právomoc ústavného súdu konať o sťažnosti sťažovateľa.

Ústavný súd na záver pripomína, že sťažnosť mohol odmietnuť i z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde,   pretože   vychádzajúc z jej obsahu   je   zrejmé,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   takých   práv,   ktoré   nemôžu v okolnostiach prípadu v tomto štádiu konania, t. j. ešte v štádiu pred začatím konania pred súdom, byť porušené. V danom prípade je nepochybné a vyplýva to i z obsahu namietaných základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) dohovoru, že medzi namietaným postupom prezídia policajného zboru v trestnom prípravnom konaní a označenými základnými právami podľa ústavy a právami podľa   dohovoru   nie   je   priama   súvislosť,   ktorá   by   reálne   vytvárala   základ   na   záver o porušení týchto práv. Podľa názoru ústavného súdu konaním prezídia policajného zboru nemohlo dôjsť k porušeniu namietaných základných práv.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2006