SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 310/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Timkom, Advokátskakancelária, Štefánikova trieda 6, Nitra, vo veci namietaného porušenia jeho základnéhopráva garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitresp. zn. 2 To 69/2013 z 23. októbra 2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola30. decembra 2013 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajskýsúd“) sp. zn. 2 To 69/2013 z 23. októbra 2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahuzrušil prvostupňový rozsudok a sám vo veci rozhodol tak, že sťažovateľa uznal vinnýmzo spáchania zločinu porušovania domovej slobody neoprávneným zotrvaním v obydlíiného, a to závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe, za čo mu uložil trestodňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobouv trvaní 2 rokov. Základom pre vynesenie napadnutého rozsudku bol zistený skutkový stav,podľa ktorého sťažovateľ sa v podvečer 14. septembra 2012 dostavil do domu manželov ⬛⬛⬛⬛, pričom počas zotrvania v ich obydlí došlo zo strany sťažovateľa k fyzickémuútoku na pána, pričom sťažovateľ na opakovanú výzvu manželov odmietol opustiť ich obydlie.
3. Sťažovateľ namieta, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu jeho ústavnýchpráv predovšetkým z dôvodu, že jeho vina bola dokázaná len na základe dôkazov, ktorépodľa mienky sťažovateľa nemožno označiť za dostatočne objektívne a hodnoverné. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že krajský súd rozhodol len na základevýpovede svedkov a lekárskych správ.
4. Sťažovateľ taktiež uviedol, že ďalší dôkaz, lekárska správa, nie je dôveryhodný,keďže je vnútorne rozporný. Sťažovateľ považuje lekársku správu za nezákonný dôkaz.Keďže krajský súd pri vydávaní napadnutého rozsudku vychádzal aj z tohto dôkazu,sťažovateľ zastáva názor, že tým došlo k porušeniu jeho ústavných práv.
5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že napadnutým rozsudkomkrajského súdu boli porušené jeho ústavné práva označené v záhlaví tohto uznesenia. Ďalejnavrhol, aby ústavný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil naďalšie konanie. Sťažovateľ taktiež navrhol priznať mu náhradu trov konania.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísanénáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
III.
7. V úvode ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ k sťažnosti nepripojil kópiunapadnutého rozsudku krajského súdu. V závere však uviedol, že dôkazy k sťažnosti doplníneskôr samostatným podaním. To znamená, že sťažovateľ (zastúpený kvalifikovanýmprávnym zástupcom) si bol už pri podávaní sťažnosti vedomý skutočnosti, že podáva právneneperfektnú sťažnosť, čo sa týka splnenia zákonom predpísaných náležitostí. Z týchtodôvodov ústavný súd nevyzýval sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu na prípadnéodstránenie tohto nedostatku.
8. Ku dňu prerokovania tejto sťažnosti sťažovateľ nedoplnil svoju sťažnosťa ústavnému súdu nebola zo strany sťažovateľa doručená kópia napadnutého rozsudkukrajského súdu.
9. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje že sťažnosť neobsahuje zákonomo ústavnom súde predpísané náležitosti (kópiu napadnutého rozsudku), a to napriek tomu, žesťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Nasledujúc tieto konklúzie,ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavom súde pre nesplneniezákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2015