znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 310/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Timkom, Advokátskakancelária, Štefánikova trieda 6, Nitra, vo veci namietaného porušenia jeho základnéhopráva garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitresp. zn. 2 To 69/2013 z 23. októbra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola30. decembra 2013 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo vecinamietaného   porušenia   jeho   základného   práva   garantovaného   čl.   46   ods.   1   ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajskýsúd“) sp. zn. 2 To 69/2013 z 23. októbra 2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahuzrušil prvostupňový rozsudok a sám vo veci rozhodol tak, že sťažovateľa uznal vinnýmzo spáchania   zločinu   porušovania   domovej   slobody   neoprávneným   zotrvaním   v obydlíiného, a to závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe, za čo mu uložil trestodňatia   slobody   v trvaní   18   mesiacov   s podmienečným   odkladom   a skúšobnou   dobouv trvaní 2 rokov. Základom pre vynesenie napadnutého rozsudku bol zistený skutkový stav,podľa ktorého sťažovateľ sa v podvečer 14. septembra 2012 dostavil do domu manželov ⬛⬛⬛⬛, pričom počas zotrvania v ich obydlí došlo zo strany sťažovateľa k fyzickémuútoku na pána, pričom sťažovateľ na opakovanú výzvu manželov odmietol opustiť ich obydlie.

3. Sťažovateľ namieta, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu jeho ústavnýchpráv predovšetkým z dôvodu, že jeho vina bola dokázaná len na základe dôkazov, ktorépodľa mienky sťažovateľa nemožno označiť za dostatočne objektívne a hodnoverné. Sťažovateľ   poukazuje   na   skutočnosť,   že   krajský   súd   rozhodol   len   na   základevýpovede svedkov a lekárskych správ.

4. Sťažovateľ taktiež uviedol, že ďalší dôkaz, lekárska správa, nie je dôveryhodný,keďže je vnútorne rozporný. Sťažovateľ považuje lekársku správu za nezákonný dôkaz.Keďže   krajský   súd   pri   vydávaní   napadnutého   rozsudku   vychádzal   aj   z tohto   dôkazu,sťažovateľ zastáva názor, že tým došlo k porušeniu jeho ústavných práv.

5.   Sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   napadnutým   rozsudkomkrajského súdu boli porušené jeho ústavné práva označené v záhlaví tohto uznesenia. Ďalejnavrhol, aby ústavný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil naďalšie konanie. Sťažovateľ taktiež navrhol priznať mu náhradu trov konania.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na ktorýchprerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísanénáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

III.

7. V úvode ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ k sťažnosti nepripojil kópiunapadnutého rozsudku krajského súdu. V závere však uviedol, že dôkazy k sťažnosti doplníneskôr   samostatným   podaním.   To   znamená,   že   sťažovateľ   (zastúpený   kvalifikovanýmprávnym zástupcom) si bol už pri podávaní sťažnosti vedomý skutočnosti, že podáva právneneperfektnú   sťažnosť,   čo   sa   týka   splnenia   zákonom   predpísaných   náležitostí.   Z týchtodôvodov ústavný súd nevyzýval sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu na prípadnéodstránenie tohto nedostatku.

8.   Ku   dňu   prerokovania   tejto   sťažnosti   sťažovateľ   nedoplnil   svoju   sťažnosťa ústavnému   súdu   nebola   zo   strany   sťažovateľa   doručená   kópia   napadnutého   rozsudkukrajského súdu.

9. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje že sťažnosť neobsahuje zákonomo ústavnom súde predpísané náležitosti (kópiu napadnutého rozsudku), a to napriek tomu, žesťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Nasledujúc tieto konklúzie,ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavom súde pre nesplneniezákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2015