znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 310/2013-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. S., B., zastúpeného advokátom Mgr. P. Ď., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 253/2008 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 169/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2013 doručená sťažnosť Ing. M. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 253/2008 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 169/2012.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ „je účastníkom konania v postavení odporcu v právnej veci navrhovateľky: Ing. S. S. proti odporcovi: Ing. M. S. o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   vedeného   Okresným   súdom Bratislava   IV   pod   č.   k.:   16   C/253/2G08,   v   ktorom   dnešnému   dňu   prebieha   odvolacie konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4 Co/169/2012“.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem prehľadu procesných úkonov, ktoré boli v tejto veci od návrhu podaného na okresnom súde vykonané, t. j. od 14. augusta 2008 do 25. januára 2012, keď bol okresným súdom vyhlásený rozsudok, neodôvodňuje porušenie označeného základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu, z obsahu sťažnosti by to bolo možné vydedukovať sťažovateľom tvrdený prieťah v konaní okresného súdu.

Obdobne sťažovateľ neodôvodňuje ani ním tvrdené porušenie základného práva na súdnu ochranu postupom krajského súdu.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa Ing. M. S. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   právo   na   prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. k.: 4 Co/169/2012 a postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod č. k.: 16 C 253/2008 porušené boli.

Krajskému   súdu   v   Bratislave   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   č.   k.: 4 Co/169/2012 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi Ing. M. S. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- €... ktoré sú mu Krajský súd v Bratislave a Okresný súd Bratislava IV povinní vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu spoločne a nerozdielne.

Krajský   súd   v   Bratislave   a   Okresný   súd   Bratislava   IV   sú   povinní   uhradiť sťažovateľovi Ing. M. S. trovy konania v sume 331,13- €... na účet jeho právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   konania   ústavného   súdu   je   posúdenie,   či   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 253/2008 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod   sp.   zn.   4   Co   169/2012   došlo   k   porušeniu   základného práva   sťažovateľa   na   súdnu ochranu   zaručeného   čl.   46   ods.   1   ústavy,   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1.   K namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 253/2008

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd 25. januára 2012 vyhlásil rozsudok.   Sťažovateľ   podal   sťažnosť   ústavnému   súdu   až   4.   apríla   2013.   Z   uvedeného vyplýva, že sťažovateľovi nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa   § 53 ods.   3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 169/2012

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré   vylučujú, aby tento   orgán   porušoval   označené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

Ústavný súd už uviedol, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti neodôvodňuje krajským súdom tvrdené porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd z dôvodu nezistenia príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením označeného práva a označeným postupom krajského súdu sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

3.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 169/2012

Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že navrhovateľka 9. marca 2012 podala proti rozsudku okresného súdu z 25. januára 2012 odvolanie. Okresný súd sťažovateľa 20. marca 2012 vyzval na vyjadrenie sa k odvolaniu navrhovateľky, na ktoré sťažovateľ reagoval stanoviskom z 5. apríla 2012. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 4. apríla 2013.

Ústavný súd už konštatoval (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01), že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov.   Na   kratšie   obdobia   nečinnosti   všeobecného   súdu   ústavný   súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01, III. ÚS 199/02).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku   (II.   ÚS   57/01),   tiež   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   prípadne   návrhu   buď   nevyhovel (I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   v   tejto   časti   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013