znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 31/2023-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Milasom, Masarykova 13, Prešov, proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č. k. 12C 183/2019 z 20. júna 2022 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. augusta 2022 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 13 ods. 1 a čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

2. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a napadnutého uznesenia vyplýva nasledovný stav veci:  

3. Okresný súd uznesením č. k. 12C/183/2019 z 21. januára 2022 vydaným vyšším súdnym úradníkom ustanovil znalca z odboru stavebníctva pre účely určenia sumy zhodnotenia bytu vo vlastníctve žalovanej, ktorá je sestrou sťažovateľky. Výrokom IV predmetného uznesenia okresný súd uložil menovite sťažovateľke (ktorá predmetný byt užíva), aby umožnila znalcovi účasť na obhliadke nehnuteľnosti. Uznesenie obsahovalo riadne poučenie o možnosti podania sťažnosti.

4. Napadnutým uznesením z 20. júna 2022 okresný súd uložil sťažovateľke poriadkovú pokutu vo výške 300 eur z dôvodu, že v čase oznámenej obhliadky bytu 6. júna 2022 nevpustila do bytu súdom ustanoveného znalca a právnu zástupkyňu žalobcu napriek tomu, že jej bola táto povinnosť uložená uznesením z 21. januára 2022.

5. Na výzvu okresný súd 2. decembra 2022 ústavnému súdu oznámil, že predmetné uznesenie nebolo sťažovateľke vôbec doručované zo strany okresného súdu, pretože bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej (sestre sťažovateľky, pozn.) z dôvodu jej vlastníctva predmetného bytu, ktorá sprístupnenie bytu mala ako vlastníčka zabezpečiť.

II.

Sťažnostná argumentácia

6. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka túto ústavnú sťažnosť, v ktorej namieta porušenie svojich označených základných práv, keďže jej nebolo doručené uznesenie z 21. januára 2022 ukladajúce jej povinnosť umožniť znalcovi účasť na obhliadke bytu, ktorý užíva, a napriek tomu jej bola uložená napadnutým uznesením poriadková pokuta za nesplnenie tejto povinnosti. Zdôraznila, že nie je stranou sporu vedeného okresným súdom. Sťažovateľka je toho názoru, že v zmysle § 210 Civilného sporového poriadku musí byť uloženie povinnosti tretej osobe spojené s riadnym a včasným vyrozumením tretej osoby formou doručenia rozhodnutia alebo výzvy o uloženej povinnosti súdom s poučením o možnosti uloženia poriadkovej pokuty v prípade jej nesplnenia. Sťažovateľka ďalej uvádza: „... uznesenie okresného súdu... zo dňa 21.01.2022 mi bolo doručené dňa 2.06.2022 od znalca formou e-mailu. Pred týmto dňom mi zo strany súdu ako tretej osobe v súvislosti so znaleckým dokazovaním nebola doručená žiadna písomnosť... Pretože som o uloženej povinnosti vyrozumená nebola, nemohla som... sa odvolať. Doručovanie písomností prostredníctvom tretích osôb Civilný sporový poriadok nepozná. Znalcovi som svoje obydlie (byt č. 18) sprístupnila, znalec vyhotovil fotografie.“

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka, že neboli naplnené predpoklady pre uloženie poriadkovej pokuty, keďže sťažovateľke nebolo doručené skoršie rozhodnutie o uložení povinnosti, na nesplnenie ktorej poriadková pokuta nadväzuje. Zároveň namieta, že nemohla využiť opravný prostriedok z dôvodu nedoručenia uznesenia o ustanovení znalca.

8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že okresný súd pochybil v postupe pri doručovaní uznesenia o ustanovení znalca, keď výrokom IV uložil povinnosť sťažovateľke ako tretej osobe nezúčastnenej na konaní a toto uznesenie jej nedoručil. Ak okresný súd bol toho názoru, že je postačujúce doručiť uznesenie len žalovanej ako vlastníčke bytu, ktorá má zabezpečiť jeho sprístupnenie (sestrou užívajúcou predmetný byt), bolo potrebné uloženie takejto povinnosti adresovať výrokom uznesenia priamo žalovanej. Ústavný súd však konštantne judikuje, že nie každé zistené procesné pochybenie má bez ďalšieho ústavnoprávnu relevanciu, a to v závislosti od konkrétnych skutkových okolností veci a intenzity zisteného pochybenia.

9. V prejednávanom prípade ústavný súd považuje za významnú okolnosť, že uloženie povinnosti súčinnosti je svojou povahou uznesením procesnej povahy, ktorým sa upravuje vedenie konania a proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Uznesenie z 21. januára 2021 však vydal vyšší súdny úradník, proti ktorému je prípustná sťažnosť, o čom predmetné uznesenie obsahovalo riadne poučenie. Sťažovateľke sa predmetné uznesenie dostalo do dispozičnej sféry najneskôr mailovou komunikáciou so znalcom 2. júna 2022, teda v časovom predstihu pred uskutočnením oznámenej obhliadky (6. júna 2022). Sťažovateľka preto mala možnosť, riadiac sa poučením v ňom obsiahnutým, podať sťažnosť proti predmetnému uzneseniu okresného súdu najneskôr odo dňa, keď sa o jeho existencii preukázateľne dozvedela. Túto možnosť však podľa obsahu ústavnej sťažnosti nevyužila.

10. Pre posúdenie intenzity pochybenia okresného súdu, a teda jeho ústavnej relevancie, je rozhodné, že k nesplneniu uloženej povinnosti súčinnosti zo strany sťažovateľky nedošlo z dôvodu jej nevedomosti o uložení povinnosti sprístupniť byt a náhodnom nevyskytovaní sa v byte, ale napriek tomu, že mala o uložení tejto povinnosti súdom vedomosť, nevyužila možnosť podať sťažnosť proti uloženiu povinnosti súčinnosti, bola oboznámená s časom vykonania obhliadky a v predmetnom byte bola prítomná. Inými slovami, nesprístupnenie bytu nebolo zapríčinené opomenutím doručenia uznesenia zo strany súdu a s tým súvisiacej nevedomosti sťažovateľky o jej povinnosti.

11. K námietke sťažovateľky o splnení uloženej povinnosti ústavný súd dodáva, že nie je súdom vyhľadávacím, aby zisťoval priebeh skutkového deja pri realizácii obhliadky 6. júna 2022 alebo zisťoval dostatočnosť umožneného rozsahu obhliadky pre naplnenie účelu znaleckej činnosti. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti tvrdí, že vstup znalcovi umožnila, avšak uvedené ostáva v rovine tvrdenia bez označenia či predloženia akýchkoľvek dôkazov, ktoré je navyše v rozpore s výpoveďou znalca, z ktorej vychádzal okresný súd.

12. Vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti veci preto ústavný súd výnimočne uzavrel, že sťažovateľkou vytýkaný nedostatok postupu okresného súdu pri doručovaní uznesenia ukladajúceho jej povinnosť súčinnosti nedosahuje takú ústavnú intenzitu, aby bol spôsobilý zaťažiť napadnuté uznesenie okresného súdu o uložení poriadkovej pokuty ústavnou neakceptovateľnosťou.

13. Ústavný súd preto dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi napadnutým rozhodnutím okresného súdu a obsahom označených základných práv neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. januára 2023

Ľuboš Szigeti

predseda senátu