znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 31/2013-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa   Mészárosa (sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť   PhDr.   J.   M.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 111/2006 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 111/2006   p o r u š i l základné   právo   PhDr.   J.   M.,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. PhDr.   J.   M.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   1 500 €   (slovom tisícpäťsto   eur),   ktoré   j e   Okresný   súd   Prešov   p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. PhDr. J. M.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 489,06 € (slovom štyristoosemdesiatdeväť eur a šesť centov), ktorú   j e   Okresný súd Prešov   p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 31/2013-18   z 24. januára   2013   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť PhDr. J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 111/2006 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu   sťažnosti   vyplynul   chronologický   prehľad   úkonov   vykonaných v napadnutom konaní, ako aj tieto podstatné skutočnosti:

„Sťažovateľ podal dňa 17. 7. 2006 žalobu na začatie konania o ochranu osobnosti na Okresnom súde Prešov proti žalovanému Krajskému školskému úradu v P.   Uvedené konanie sa vedie na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 20C/111/06.

Sťažovateľ sa v podanom návrhu domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy žalovaným vo výške 500.000,- Sk. (...)

Sporná   vec   je   súčasťou   štandardnej   agendy   všeobecných   súdov.   Podľa   názoru sťažovateľa(...), že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/111/2006, ktorého účastníkom je aj sťažovateľ, dochádza k prieťahom. (...)

Sťažovateľ   je   presvedčený   o   tom,   že   konanie   Okresného   súdu   Prešov   nesmeruje k odstráneniu jeho právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale súd svojim postupom   a   rozhodnutiami   naopak   konanie   nedôvodne   predlžuje   a   odďaľuje   tým poskytnutie   právnej   istoty   rozhodnutej   veci   sťažovateľovi.   Neprimeraná   dĺžka   konania pritom   nie   je   odôvodnená   právnou,   resp.   faktickou   zložitosťou   veci   alebo   správaním sťažovateľa. (...)

Sťažovateľ zdôrazňuje, že nečinnosťou súdu sa prehlbuje z hľadiska časového, ale aj materiálneho morálne utrpenie, ktoré mu bolo spôsobené rozhodnutím Okresného úradu vo V.   zo   dňa   16.   7.   2003   o   skončení   štátnozamestnaneckého   pomeru,   ktorým   bolo zasiahnuté   do   jeho   osobnostných   práv,   predovšetkým   do   práva   na   súkromie   a ľudskú dôstojnosť, pričom jediným prostriedkom ochrany porušení osobnostných práv je priznanie nemajetkovej   ujmy   v   peniazoch,   ktorej   sa   podanou   žalobou   domáha.   Predmetom predmetného   konania   vedeného   u   odporcu   je   vydané   nezákonné   rozhodnutie   právneho predchodcu Krajského školského úradu (zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sž 179/2003 zo dňa 24. 11. 2004), ktorým došlo k zásadnej zmene v celom jeho živote, ako aj živote jeho rodiny, keďže bol vystavený núdzi a musel opakovane žiadať o finančnú pomoc.

Sťažovateľ využil možnosť obrátiť sa so sťažnosťou na prieťahy v konaní vo veci sp. zn. 20C/111/2006 zo dňa 18. 10. 2010 na predsedu Okresného súdu Prešov,   keďže žalobu na začatie konania o ochranu osobnosti podal sťažovateľ ešte dňa 17. 7. 2006, a do podania sťažnosti na prieťahy, teda po viac ako 4 rokoch od podania žaloby, nebolo konanie právoplatne skončené. Sťažovateľ žiadal o vykonanie nápravy uvedeného stavu. Z odpovede predsedníčky okresného súdu na sťažnosť zo dňa 18. 11. 2010 vyplýva, že v dôsledku sťažovateľovho podania na Ústavný súd SR, bol rozsudok Krajského súdu v Prešove   zrušený   a   Krajský   súd   v   Prešove   následne   zrušil   rozsudok   Okresného   súdu Prešov,   a   že   na   pojednávaní   dňa   17.   9.   2010   rozhodla   konajúca   sudkyňa   o   prerušení konania do právoplatného skončenia konania č. 1/2004 na Krajskom školskom úrade v P. Ako   sa   ďalej   v   uvedenej   odpovedi   uvádza,   vec   bude   sledovať   až   do   jej   právoplatného skončenia, aj keď vyššie uvedené skutočnosti nesvedčia o nečinnosti súdu. (...)

Od doručenia odpovede predsedníčky okresného súdu na sťažnosť proti prieťahom zo dňa 18. 11. 2010 sťažovateľovi uplynulo viac ako jeden a pol roka. Preto je nepochybné, že v tejto primeranej lehote predsedníčka okresného súdu neprijala žiadne účinné opatrenia proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní. (...)

Vzhľadom na   vyššie   uvedené   skutočnosti,   konanie   vedené   u odporcu   pod sp.   zn. 20C/111/2006   nie   je právoplatne   skončené   ani po   takmer 6   rokoch,   pričom namietané zbytočné   prieťahy   spôsobil   samotný   odporca   svojim   postupom,   ktorý   bol   neefektívny nesprávny a nezákonný, čo potvrdil aj Najvyšší súd SR. (...)

Vec   nemožno   považovať   za   skutkovo   ani   za   právne   zložitú,   preto   sa   sťažovateľ domnieva, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu, teda takmer 6 rokov, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná. (...)

Sťažovateľ   považuje   za   primerané,   aby   mu   bolo   v   tejto   veci   priznané   finančné zadosťučinenie. (...)

Predmetom   konania   je   ochrana   osobnosti   sťažovateľa.   V   uvedenom   konaní   sa sťažovateľ domáha priznania nemajetkovej ujmy, ktoré je jediným prostriedkom ochrany porušení jeho osobnostných práv, ktoré mu boli spôsobené.

Z   uvedeného   dôvodu   je   právoplatné   rozhodnutie   o   predmete   tohto   konania   pre sťažovateľa PhDr. J. M. veľmi dôležité.

S prihliadnutím na to, že to bol práve odporca, orgán, ktorého úlohou je ochrana zákonnosti, a zmyslom činnosti ktorého je postupovať v súdnom konaní tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, je dôsledok - pocit márnosti, snahy dovolať sa spravodlivosti, ktorý sťažovateľ nezvratne nadobudol, neospravedlniteľný.

Vzhľadom na tie skutočnosti, že v predmetnej veci okresný súd neurobil dostatok úkonov   smerujúcich   k   rozhodnutiu   vo   veci   samej,   ako   aj   na   celkovú   dĺžku   konania okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20C/111/2006, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, význam uplatňovaných práv a nárokov sťažovateľa, ako aj skutočnosť, že toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené, sťažovateľ PhDr. J. M. považuje za primerané, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 6.000,- Eur.“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy(...) a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru, bolo postupom Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 20C/111/2006 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Prešov konal vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/111/2006 bez prieťahov.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Okresnému   súdu   Prešov   pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 6.000,- Eur.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   1   SprO   253/2013 z 20. marca 2013 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 11. apríla 2013.

2.1 Predsedníčka okresného súdu v danej veci uviedla tieto relevantné skutočnosti:„(...) Žalobca podal na Okresnom súde Prešov dňa 18. 7. 2006 žalobu na ochranu osobnosti, ktorou sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 500.000- Sk na základe nezákonného odvolania z funkcie.

Spis sp. zn. 20 C 111/2006 Vám toho času nemôžeme zaslať, lebo od 13. 2. 2013 sa nachádza na Krajskom súde v Prešove na základe odvolania žalobcu voči rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd jeho žalobu zamietol.

Z uvedeného dôvodu Vám písomné vyjadrenie k tejto právnej veci zasielame len na základe spracovania údajov z evidenčných pomôcok okresného súdu.

Žaloba bola súdu doručená 18. 7. 2006. Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne súd vo veci riadne konal, vykonával navrhnuté dôkazy, vypočúval svedkov.

Rozsudkom   Okresného   súdu   Prešov   zo   dňa   23.   9.   2008   súd   žalobu   zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa

16. 6. 2009 rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.   V dôsledku Nálezu Ústavného súdu SR bol rozsudok Krajského súdu v Prešove dňa 30. 3. 2010 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 17. 9. 2010, ktoré bolo dňa 22. 2. 2011 potvrdené Krajským súdom v Prešove, súd prerušil konanie o náhradu nemajetkovej   ujmy   až   do   právoplatného   skončenia   konania   vedeného   na   Krajskom školskom úrade v P. pod sp. zn. 1/2004.

Rozhodnutím   Najvyššieho   súdu   SR   zo   dňa   11.   4.   2012   boli   zrušené   uznesenia Okresného súdu Prešov a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorým bolo konanie prerušené   až   do   právoplatného   skončenia   konania   vedeného   pod   sp.   zn.   1/2004   na Krajskom školskom úrade v P. V čase od 18. 5. 2011 do 1. 7. 2012 bola zákonná sudkyňa na materskej dovolenke. Dňa 7. 6. 2011 bol spis na základe dodatku č. 9 k rozvrhu práce Okresného súdu Prešov na rok 2011 náhodným výberom pomocou generátora pridelený na vybavenie JUDr. Monike Juskovej a dňa 21. 6. 2011 bol spis predložený Najvyššiemu súdu z dôvodu podania dovolania zo strany žalobcu voči uzneseniu Okresného súdu Prešov zo 17. 9. 2010 a uznesenie Krajského súdu v Prešove z 22. 2. 2011. Spis bol vrátený súdu prvého stupňa 18. 5. 2012. Dňa 1. 7. 2012 vo veci nariadila termín pojednávania na deň 28. 9. 2012.

Účastníci konania navrhli doplnenie dokazovania výsluchom svedka, a to manželky žalobcu a vyžiadaním príslušných listinných dôkazov. Z tohto dôvodu bolo pojednávanie odročené   na   deň   26.   11.   2012.   Na   tomto   pojednávaní   po   vykonanom   dokazovaní a zamietnutí ďalších navrhovaných dôkazov zo strany právneho zástupcu žalovaného, ktoré súd nepovažoval za potrebné vykonať, bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol postupom podľa ustanovenia §151 ods. 3 O. s. p.

Rozsudok bol riadne vyhotovený a účastníkom doručený v zákonnej lehote 30 dní. Žalobca sa proti rozsudku odvolal a spis je od 13. 2. 2013 na Krajskom súde v Prešove na rozhodnutie o odvolaní.

Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa vo veci riadne a bez prieťahov konal, vykonával   plynulo   všetky   potrebné   úkony.   Na   základe   týchto   skutočností   považujeme sťažnosť žalobcu na prieťahy v konaní pod sp. zn. 20 C 111/2006 za nedôvodnú.

Zároveň oznamujeme, že netrváme na ústnom pojednávaní Ústavného súdu SR v tejto právnej veci.“

2.2   Právna zástupkyňa sťažovateľa   v reakcii   na uvedené   vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zaujala toto stanovisko:

«(...)Predsedníčka Okresného súdu Prešov k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní uvádza:

„...   súd prvého   stupňa   vo   veci   riadne a   bez   prieťahov konal,   vykonával plynulo všetky   potrebné   úkony.   Na   základe   týchto   skutočností   považujeme   sťažnosť   žalobcu   na prieťahy v konaní pod sp. zn. 20 C 111/2006 za nedôvodnú.“

Predsedníčka Okresného súdu Prešov v tomto vyjadrení taktiež konštatovala, že jej vyjadrenie vychádza len z evidenčných pomôcok súdu a vyjadrenia zákonnej sudkyne, a to z dôvodu, že predmetný súdny spis sa nachádza na Krajskom súde v Prešove, ktorý bude rozhodovať o odvolaní podanom sťažovateľom.

Stručné   vyjadrenie   predsedníčky   Okresného   súdu   Prešov   neobsahuje   žiadne relevantné skutočnosti k posudzovaniu neprimeranej dĺžky konania a prieťahom v konaní, neobsahuje ani výpočet úkonov súdu v rozhodujúcom období od podania návrhu na začatie konania dňa 17. 7. 2006 až do rozhodnutia súdu, s výnimkou toho, že Okresný súd Prešov dňa 23. 9. 2008 vo veci meritórne rozhodol, pričom tento rozsudok (potvrdený aj odvolacím súdom)   bol   na   základe   nálezu   Ústavného   súdu   SR   sp.   zn.   II.   ÚS   349/09-36   zo   dňa 20. 1. 2010 zrušený pre nezákonnosť, a že bolo vydané nemeritórne rozhodnutie o prerušení konania   dňa   17.   9.   2010   (potvrdené   odvolacím   súdom),   pričom   toto   rozhodnutie   bolo uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 114/2011 zo dňa 13.4. 2012 zrušené pre nezákonnosť.

Z   dôvodov   vyššie   uvedených   potom   ani   toto   vyjadrenie   neobsahuje   žiadnu argumentáciu o efektívnosti vykonávania jednotlivých úkonov a primeranej dĺžke konania Okresného súdu Prešov.

Pre   posúdenie   primeranosti   dĺžky   konania   a   zbytočných   prieťahov   v   ňom spôsobených Okresným súdom Prešov však nie je podstatné to, koľko úkonov súd vykonal, ale   efektívnosť   a   zákonnosť   týchto   úkonov   a   rozhodnutí   (či   už   meritórnych   alebo nemeritórnych), teda spôsobilosť viesť k čo najrýchlejšiemu právoplatnému a zákonnému (vecne správnemu) rozhodnutiu vo veci samej tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 6 O. s. p. Sťažovateľ vidí nesprávnosť postupu Okresného súdu Prešov najmä v tom, že vydával nezákonné   (vecne   nesprávne)   meritórne   a   nemeritórne   rozhodnutia,   ktoré   boli   zrušené Ústavným súdom SR a Najvyšším súdom SR, a taktiež v tom, že nepostupoval dostatočne dôrazne,   nevyužíval   opatrenia,   ktoré   mal   k   dispozícii   na   to,   aby   zabezpečil   plynulosť a efektívnosť konania.

Okresný súd Prešov len o návrhu sťažovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodoval takmer 6 mesiacov, keďže sťažovateľ dňa 16. 10. 2006 predložil potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom o oslobodení od súdnych poplatkov bolo rozhodnuté až dňa 13. 4. 2007.

Prieťahy   v   dĺžke   takmer   8   mesiacov   boli   spôsobené   tým,   že   prvé   pojednávanie v predmetnej veci bolo vytýčené na deň 6. 3. 2008, pričom sťažovateľ svoje vyjadrenie, že nesúhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podal už dňa 23. 7. 2007. Sťažovateľ už dňa 13. 12. 2010 podal na Ústavný súd SR sťažnosť, v ktorej namietal, že postupom Okresného súdu Prešov vo veci vedenej sp. zn. 20C/111/2006 bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd SR uznesením I. ÚS 35/2011-15 zo dňa 27. 1. 2011 rozhodol tak, že uvedenú sťažnosť odmietol pre neprípustnosť. V odôvodnení však Ústavný súd SR dôrazne upozornil Okresný súd Prešov na nečinnosť a porušovanie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keď uviedol:

„Okresnému   súdu   nebola   bezprostredne   po   doručení   odpovede   predsedníčky okresného   súdu   na   sťažnosť   proti   prieťahom   poskytnutá   primeraná   lehota   na   prijatie účinných   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   v   napadnutom   konaní.   Až   eventuálna pokračujúca   nečinnosť   okresného   súdu   by   mohla   spôsobiť   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť, a preto sťažnosť odmietol pre neprípustnosť.“

Na možnosť vzniku prieťahov v predmetnom konaní a v dôsledku toho existencie neprimeranosti   dĺžky   celého   konania   nebral   Okresný   súd   Prešov   žiadny   ohľad,   keď uznesením zo dňa 17. 9. 2010 prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania č. 1/2004 na Krajskom školskom úrade v P., a to aj napriek upozorneniu Ústavného súdu SR.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa   vzťahujúceho súdneho spisu,   ktorý   bol ústavnému súdu   doručený 14. januára 2014, ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 20 C 111/2006:

Dňa 18. júla 2006 podal sťažovateľ na okresnom súde návrh na začatie konania o ochranu osobnosti proti Krajskému školskému úradu v P. (ďalej len „odporca“), pričom sa domáhal zaplatenia „500.000,- Sk ako náhradu nemajetkovej v peniazoch“.

Dňa 8. augusta 2006 súd vyzval sťažovateľa na uhradenie súdnych poplatkov za podaný návrh.

Dňa 18. augusta 2006 sťažovateľ požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.Dňa 30. augusta 2006 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie potvrdenia o osobných a majetkových pomeroch.

Dňa   18.   októbra   2006   sťažovateľ   predložil   súdu   potvrdenie   o svojich   osobných a majetkových pomeroch.

Dňa 13. apríla 2007 okresný súd uznesením č. k. 20 C 111/2006-32 sťažovateľovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov nad sumu 6 000 Sk.

Dňa 11. mája 2007 sťažovateľ podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie.Dňa   29.   mája   2007   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Prešove   (ďalej   len „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 7. júna 2007 krajský súd uznesením č. k. 5 Co 99/2007-36 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Dňa 3. júla 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 16. júla 2007 sťažovateľ uhradil stanovený súdny poplatok.Dňa 19. júla 2007 okresný súd uznesením č. k. 20 C 111/2006-42 vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k spôsobu konania a k podanému návrhu.

Dňa 25. júla 2007 sťažovateľ oznámil súdu, že trvá na verejnom pojednávaní v danej veci.Dňa 9. augusta 2007 sa odporca vyjadril k návrhu.Dňa 5. decembra 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 6. marec 2008.Dňa 24. januára 2008 bol nariadený termín pojednávania preročený na 18. marec 2008.Dňa 4. marca 2008 právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a trvala na jeho odročení.

Dňa   6.   marca   2008   okresný   súd   upovedomil   účastníkov   konania   o odročení nariadeného termínu pojednávania na 15. máj 2008.

Dňa 15. mája 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. jún 2008.

Dňa 6. júna 2008 právny zástupca odporcu ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní.

Dňa   10.   júna   2008   okresný   súd   upovedomil   účastníkov   konania   o odročení nariadeného termínu pojednávania na 15. júl 2008.

Dňa 15.   júla 2008 sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo odročené   na 23. september 2008.

Dňa 23. septembra 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd rozsudkom č. k. 20 C 111/2006-108 návrh sťažovateľa zamietol.

Dňa 15. decembra 2008 sťažovateľ podal proti uvedenému rozsudku odvolanie.Dňa   22.   decembra   2008   bolo   odvolanie   sťažovateľa   doručené   odporcovi   na vyjadrenie.

Dňa   14.   januára   2009   okresný   súd   uznesením   č.   k.   20 C 111/2006-121   uložil sťažovateľovi,   aby   uhradil   poplatok   za   podané   odvolanie.   V rovnaký   deň   sa   odporca vyjadril k odvolaniu sťažovateľa.

Dňa   30.   januára   2009   sťažovateľ   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   č.   k. 20 C 111/2006-121 a zároveň požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 12. marca 2009 okresný súd uznesením č. k. 20 C 111/2006-145 zrušil svoje uznesenie č. k. 20 C 111/2006-121.

Dňa 2. apríla 2009 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu č. k. 20 C 111/2006-108.

Dňa   16.   júna   2009   krajský   súd   rozsudkom   č.   k.   5   Co   87/2009-151   napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Dňa 29. júna 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 2. júla 2009 bolo rozhodnutie odvolacieho súdu zaslané účastníkom konania.Dňa 20. januára 2010 ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 349/09 zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 5 Co 87/2009-151 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.Dňa 5. marca 2010 bol spis doručený krajskému súdu spolu s uvedeným rozhodnutím ústavného súdu „na ďalší postup“.

Dňa 30. marca 2010 krajský súd uznesením č. k. 19 Co 28/2010-174 zrušil svoje ostatné rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 15. apríla 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 24. mája 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 17. september 2010.Dňa 6. septembra 2010 odporca podal súdu návrh na prerušenie napadnutého konania vzhľadom na súvisiace súdne a správne konanie.

Dňa 8. septembra 2010 súd vyzval odporcu, aby predložil rozhodnutie správneho orgánu, na základe ktorého navrhuje prerušiť konanie.

Dňa 16. septembra 2010 odporca reagoval na ostatnú výzvu súdu.Dňa   17.   septembra   2010   bolo   -   bez   účastníkov   konania,   ktorí   sa   ospravedlnili, napadnuté konanie uznesením č. k. 20 C 111/2006-192 prerušené „až do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom školskom úrade v P. pod sp. zn. 1/2004“. Dňa   21.   októbra   2010   sťažovateľ   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   o prerušení napadnutého konania.

Dňa   29.   októbra   2010   okresný   súd   zaslal   odvolanie   sťažovateľa   odporcovi   na vyjadrenie.

Dňa 16. novembra 2010 sa odporca vyjadril k odvolaniu sťažovateľa. Dňa   22.   novembra   2010   bol   spis   predložený   krajskému   súdu,   aby   rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti prerušeniu konania.

Dňa 22. februára 2011 krajský súd uznesením č. k. 19 Co 131/2010-208 potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu o prerušení konania.

Dňa 21. marca 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   25.   marca   2011   nadobudlo   právoplatnosť   uznesenie   okresného   súdu   č.   k. 20 C 111/2006-192 o prerušení napadnutého konania.

Dňa 26. apríla 2011 sťažovateľ podal dovolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k. 19 Co 131/2010-208, ktorým potvrdil prerušenie napadnutého konania.

Dňa 5. mája 2011 okresný súd zaslal dovolanie sťažovateľa odporcovi na vyjadrenie.Dňa 7. júna 2011 sa odporca vyjadril k dovolaniu sťažovateľa. Dňa   24.   júna   2011   bol   spis   predložený   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „najvyšší súd“), aby rozhodol o dovolaní sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu č. k. 19 Co 131/2010-208.

Dňa   11.   apríla   2012   najvyšší   súd   uznesením   č.   k.   6   Cdo   114/2011-251   zrušil uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   19   Co   131/2010-208   a uznesenie   okresného   súdu   č.   k. 20 C 111/2006-192 o prerušení napadnutého konania a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie aj s odôvodnením, že „Vydanie ďalších rozhodnutí Krajským školským úradom vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, prípadne zaradenia žalobcu do funkcie, nemá preto, podľa dovolacieho súdu, žiaden právny význam pre rozhodnutie o uplatnenom nároku“.

Dňa 18. mája 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 16. júla 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 28. september 2012.Dňa 28. septembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 26. november 2012 na účely vyžiadania vyjadrenia odporcu a ďalších dôkazov.Dňa 22. októbra 2012 odporca podal vo veci rozsiahle písomné vyjadrenie.Dňa 26. novembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd rozsudkom č. k. 20 C 111/2006-306 návrh sťažovateľa zamietol.

Dňa 21. januára 2013 sťažovateľ podal proti uvedenému rozsudku okresného súdu odvolanie.

Dňa 15. februára 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 27. augusta 2013 krajský súd uznesením č. k. 19 Co 33/2013-362 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Dňa 5. septembra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   12.   septembra   2013   rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   20   C   111/2006-306 nadobudol právoplatnosť.

Dňa 2. októbra 2013 okresný súd uznesením č.   k. 20 C 111/2006-372 nepriznal sťažovateľovi trovy napadnutého konania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v konaní o ochranu osobnosti postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 111/2006 dochádza k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.  

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/3 tohto rozhodnutia) nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   významnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým   poukazuje   na   to,   že   nemožno   pochybovať   o tom,   že   povaha   ochrany osobnosti si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu konania, čo   okrem   iného   znamená,   že   všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný postup   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prerokovaná   a skončená,   aby   sa   čo   najskôr odstránil   stav   právnej   neistoty   účastníkov   konania.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   trvanie napadnutého konania iba pred okresným súdom viac ako 3,5 roka je v kontexte o ochrane osobnosti už samo osebe neprimerané. Okrem toho okresný súd bol danej veci aj opakovane absolútne nečinný, a to konkrétne od 18. októbra 2006 do 13. apríla 2007 (šesť mesiacov) a od   9.   augusta   2007   do   5.   decembra   2007   (štyri   mesiace),   pričom   prerušenie   konania súdom tiež nemožno považovať za efektívny úkon, veď následkom tohto rozhodnutia bolo minimálne poldruharočné obdobie, ktoré sa sústredilo iba na správnosť tohto postupu súdu, a nakoniec najvyšší súd dospel k záveru, že tento úkon súdu nebol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   tiež pripomína,   že   nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Uvedená   nečinnosť   alebo   neefektívna   činnosť   okresného   súdu   nie   je   ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne dvoch rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania   nachádzal,   čo   je   základným   účelom   práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, resp.   k neefektívnej   činnosti,   a teda   k zbytočným   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Personálne zmeny, na ktoré v danej veci poukázal okresný súd, nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných   súvislostiach   viackrát   vyslovil   (pozri   napr.   I. ÚS   23/03   a   v   ňom   cit. predchádzajúcu   judikatúru   ústavného súdu),   že nedostatočné personálne obsadenie   súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a   teda vykonanie spravodlivosti, bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr.   I.   ÚS   119/03).   Okrem   uvedeného   ústavný   súd   opakovane   zdôraznil,   že   pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,   posudzoval   postup   súdu,   a nie   to,   či   toto   právo   bolo   porušené   činnosťou (nečinnosťou)   alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   Vzhľadom   na   to,   že   26.   novembra   2012   okresný   súd   rozsudkom   č. k. 20 C 111/2006-306 vo veci rozhodol, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 €, pretože „v   predmetnej   veci   okresný   súd   neurobil   dostatok   úkonov   smerujúcich k rozhodnutiu vo veci samej, ako aj na celkovú dĺžku konania okresného súdu(...), berúc do úvahy(...) význam uplatňovaných práv a nárokov sťažovateľa“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   a   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje za   primerané   vo   výške   1   500   €.   Ústavný   súd   pritom   prihliadol   aj   na to,   že   napadnuté konanie už bolo právoplatne skončené.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 489,06 €.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 26. júna 2012, spísanie ústavnej sťažnosti z 27. júna 2012 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 11. apríla 2013). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 € a režijný paušál v sume dvakrát po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 patrí odmena v sume 130,16 € a režijný paušál v sume 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 407,55 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 81,51 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 489,06 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2014