znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 31/08-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. januára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. Č., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 102/2002 a postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 37/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 7. decembra 2007 doručená sťažnosť Ing.   J. M. (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd II“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 102/2002 a postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd I“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 37/2006.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 30. apríla 2002 predložil okresnému súdu II návrh na začatie konania vo veci úpravy svojho pracovného posudku proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „odporca“), ktoré bolo vedené pod sp. zn. 18 C 102/2002.

Protiprávny postup a konanie okresného súdu II ako porušovateľa základného práva vidí sťažovateľ v tom, že od podania žalobného návrhu až do 21. októbra 2005 (keď ho okresný   súd   II   vyzval,   či   na   svojom   návrhu   trvá)   tento   nekonal   v súlade   so   zákonom, dopustil   sa   zbytočných   prieťahov   v konaní,   a tým   porušil   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Dňa 18. januára 2006 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, po ktorom okresný súd II postúpil súdny spis v predmetnej veci s poukázaním na § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) z dôvodu miestnej nepríslušnosti na ďalšie konanie odvolávajúc sa na § 85 a § 85 ods. 2 OSP okresnému súdu I.

Podľa sťažovateľa okresný súd II spôsobil zbytočné prieťahy v konaní v trvaní viac ako 44 mesiacov.

Okresný súd I vo veci vedenej pod sp. zn. 26 C 37/2006 nekonal od januára 2006 do 22. novembra 2007 (vo veci sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré však bolo odročené pre ospravedlnenú   neúčasť   odporcu),   čím   porušil   základné   právo   sťažovateľa   podľa   čl.   48 ods. 2 ústavy.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhuje   ústavnému   súdu,   aby vydal nasledovný nález:

„1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 102/2002 porušil právo Ing. J. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresný   súd   Bratislava   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   26 C   37/2006   porušil právo Ing. J. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Ing. J. M. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 100 000.- Sk (...), ktoré sú povinné Okresný súd Bratislava I a Okresný súd Bratislava II vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu rovným dielom.“

Dňa   3.   januára   2008   sťažovateľ   rozšíril   svoju   sťažnosť   o priznanie   trov   konania advokáta za tri úkony právnej pomoci pred ústavným súdom v celkovej sume 45 094 Sk.

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa   o porušení   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 102/2002 a postupom okresného súdu I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 37/2006.

1. Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 102/2002 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy tým, že vo veci nekonal od podania žalobného návrhu (30. apríl 2002) do konania pojednávania (18. január 2006), po ktorom pojednávaní z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpil vec na ďalšie konanie okresnému súdu I.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Z ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II.   ÚS   32/00,   II.   ÚS   96/03)   totiž vyplýva, že poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď toto porušenie trvalo. Ak ústavný súd zistí, že konanie, v ktorom sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď už na označenom súde nemohlo   dochádzať   k jeho   porušovaniu   (sťažovateľ   v sťažnosti   uvádza,   že   vec   bola v januári 2006 z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpená na ďalšie konanie okresnému súdu I), sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2. Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj postupom okresného súdu I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 37/2006.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z predloženej sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu na porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy   nevyužil   právo   dovolať   sa   ochrany,   resp.   nápravy   ním   namietaného   porušenia základného   práva   podaním   sťažnosti   predsedovi   okresného   súdu   podľa   príslušných ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ani nepreukázal, že uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti dospel k názoru, že nie sú splnené podmienky na jej prijatie ani v tejto časti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pre jej neprípustnosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd sa vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, ďalšími požiadavkami sťažovateľa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2008