znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 309/2015-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti HSL,s.   r.   o.,   Moskovská   19,   Bratislava,   zastúpenej   advokátom   Mgr.   Petrom   Svitokom,Advokátska   kancelária   Svitok   a spol.,   s.   r.   o.,   Tomášikova   23/C,   Bratislava,   vo   vecinamietaného porušenia jej základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.3 Cob 215/2012 a jeho rozsudkom z 3. júla 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti HSL, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra2013   elektronickým   podaním   opatreným   zaručeným   elektronickým   podpisom   doručenásťažnosť obchodnej spoločnosti HSL, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietanéhoporušenia jej základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob 215/2012 a jeho rozsudkom z 3. júla 2013 (ďalej len„napadnutý rozsudok“).

2.   Sťažnosť   neobsahuje   odôvodnenie,   chýba   čo   i len   náznak   argumentáciek namietanému   porušeniu   ústavných   práv,   k   sťažnosti   nie   je   priložená   ani   kópianapadnutého rozsudku krajského súdu.

3.   Sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   napadnutým   rozsudkomkrajského súdu boli porušené jej ústavné práva označené v záhlaví tohto uznesenia. Ďalejnavrhla, aby ústavný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil naďalšie konanie. Sťažovateľka taktiež navrhla priznať jej náhradu trov konania.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   20   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatiekonania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, ktoho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,odôvodnenie   návrhu   a   navrhované   dôkazy.   Návrh   musí   podpísať   navrhovateľ(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje naneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na ktorýchprerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísanénáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

5. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť neobsahuje zákonomo ústavnom   súde   predpísané   náležitosti   (odôvodnenie   sťažnosti   a kópiu   napadnutéhorozsudku),   a to   napriek   tomu,   že   sťažovateľka   je   zastúpená   kvalifikovaným   právnymzástupcom. Nasledujúc tieto konklúzie, ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2zákona o ústavom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

6.   Navyše   ústavný   súd   poznamenáva,   že   sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla,   ženapadnutý rozsudok jej bol doručený 19. augusta 2013. Dvojmesačná zákonná lehota napodanie sťažnosti ústavnému súdu uplynula 21. októbra 2013 (pondelok). Sťažnosť bolaústavnému súdu podaná elektronicky 24. októbra 2013. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosťbola podaná oneskorene. V súlade s týmto zistením ústavný súd sťažnosť odmietol podľa§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj z dôvodu oneskorenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2015