znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 309/08-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť I. H., S., zastúpenej advokátkou JUDr. J. F., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 200/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. H. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 8. februára 2008 doručená (30. apríla 2008 doplnená) sťažnosť I. H., S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 200/2006.

Z obsahu   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   návrhom   zo 7. septembra   2006   domáhala   na   okresnom   súde   rozhodnutia,   ktorým   by   okresný   súd rozviedol   manželstvo   sťažovateľky   uzavreté   s M.   H.   (ďalej   len   „odporca“),   zveril maloletého M. H. (ďalej len „maloletý“) do jej starostlivosti a uložil odporcovi prispievať na výživu maloletého sumou 5 000 Sk mesačne k rukám sťažovateľky.

Podľa názoru sťažovateľky v napadnutom konaní vedenom okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, čo odôvodnila takto:

«Návrh   bol   podaný   na   pošte   7.   septembra   2006.   Nakoľko   sa   odporca   vyhýbal doručeniu   návrhu,   nepodarilo   sa   súdu   doručiť   mu   návrh   na   začatie   konania   až   do 27. 12. 2007. Súd odporcovi opakovane doručoval návrh na začatie konania, niekedy aj spolu   s   predvolaniami   na   pojednávanie.   Všetky   pokusy   boli   neúspešné.   Nakoľko   súd doručoval odporcovi zásielky len prostredníctvom pošty, vyzvala som súd prípismi mojej právnej zástupkyne z 9. 11. 2006 a z 18. 4. 2007 o doručenie návrhu na začatie konania resp.   predvolania   na   pojednávanie   prostredníctvom   polície.   Napokon   po   ďalších telefonických   urgenciách   mojej   právnej   zástupkyne   súd   4. 6. 2007   požiadal   políciu o doručenie písomnosti odporcovi. Na základe pokynov súdu polícia doručovala odporcovi návrh na začatie konania a ďalšie písomnosti na adresu P., pričom bolo políciou zistené, že odporca   sa   na   uvedenej   adrese   nezdržiava   a   nikdy   nezdržiaval.   Ja   ani   moja   právna zástupkyňa sme súdu takúto adresu odporcovho možného pobytu nikdy neoznačili. Označili sme na účely doručovania odporcovi súdu adresy S. a P. Išlo teda zo strany súdu o celkom zbytočný úkon. Následne som prostredníctvom mojej právnej zástupkyne podala 27. 6. 2007 sťažnosť predsedovi súdu pre prieťahy v konaní. Listom z 03. júla 2007 mi predseda súdu oznámil, že moju sťažnosť považuje za nedôvodnú, pričom vo svojej odpovedi píše, že „Súd po doručení návrhu na začatie konania, vykonal úkony...“. Pritom návrh na začatie konania bol odporcovi doručený až 27. 12. 2007 Ďalej predseda súdu oznámil, že pri doručovaní bude súd postupovať podľa § 49 ods. 5 O. s. p. Po telefonickom rozhovore s vyšším súdnym úradníkom Mgr. L. dňa 11. 12. 2007 moja právna zástupkyňa zistila, že 7. 9. 2007 sa súdu podarilo doručiť návrh na začatie konania do sídla podnikania otca odporcu, ktorý návrh prevzal   na   adrese   T.   a   prisľúbil   zabezpečiť   jeho   doručenie   odporcovi.   Mgr.   L.   ďalej oznámil, že v obálke sa nenachádzalo poučenie o doručovaní podľa § 49 ods. 5 O. s. p. Dňa

31. 1. 2008   moja   právna   zástupkyňa   telefonickým   rozhovorom   s   asistentkou   JUDr.   K. zistila, že odporca podpísal doručenku o prevzatí návrhu 27. 12. 2007 a táto bola následne jeho   otcom   doručená   súdu.   Asistentka   taktiež   potvrdila,   že   v   obálke   nebolo   poučenie o doručovaní podľa § 49 ods. 5 O. s. p. Vo veci teda doposiaľ nebolo uskutočnené jediné pojednávanie.   Pojednávanie   vytýčené   na   9. 11. 2006   ako   aj   informatívny   výsluch   na Okresnom   súde   v   Spišskej   Novej   Vsi   určený   na   13. 12. 2006   a 6.   2. 2007   sa   nemohli uskutočniť, nakoľko odporcovi nebol v tom čase doručený ani návrh na začatie konania ani predvolania na tieto úkony....

Z   doposiaľ   uvedených   skutočností   a   citovaných   ustanovení   právnych   predpisov vyplýva,   že   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   v Poprade   pod   sp.   zn.   9   C   200/06, v ktorom   som   ja   účastníčkou,   došlo   k   prieťahom.   Doposiaľ   sa   neuskutočnilo   jediné pojednávanie   vo   veci.   Návrh   na   začatie   konania,   ktorého   doručenie   účastníkovi   je základným predpokladom preto, aby mohlo dôjsť k vytýčeniu termínu pojednávania, bol odporcovi   doručený   až   27. 12. 2007.   Pritom   súd   disponuje   účinnými   prostriedkami   pre doručovanie. Súd až po 11 mesiacoch od začatia konania pristúpil k doručovaniu cestou polície,   aj   to   na   celkom   nezmyselnú   adresu.   Navyše,   novelou   Občianskeho   súdneho poriadku (zák. č. 273/2007 Z. z.) účinnou od 1. júla 2007 bol zavedený § 49 O. s. p., ktorý má odstrániť, resp. zmierniť problémy s doručovaním. Teraz, keď sa súdu konečne podarilo 27. 12. 2007   doručiť   odporcovi   návrh   na   začatie   konania,   je   možné   predpokladať,   že nastanú ďalšie problémy s doručením predvolania na pojednávanie odporcovi. Pritom by bolo stačilo, aby súd do zásielky, ktorú odporca prevzal 27. 12. 2007 vložil aj poučenie podľa   § 49 ods.   5 O. s. p.,   čo sa nestalo.   Samozrejme,   tieto   úvahy sú   len hypotetické, nakoľko je možné, že až súd termín pojednávania vytýči, bude predvolanie bez problémov odporcovi doručené.»

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby vydal takýto nález:

„Právo sťažovateľky na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   bolo   postupom   Okresného   súdu v Poprade   vo veci sp. zn. 9 C 200/06 porušené.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje,   aby   Okresný   súd   v   Poprade   konal vo veci vedenej na Okresnom súde v Poprade sp. zn. 9 C 200/06 bez prieťahov.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľke   finančné   zadosťučinenie vo výške 30.000,- Sk, ktoré je Okresný súd v Poprade povinný vyplatiť je do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd v Poprade je povinný nahradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia k rukám jej právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

V doplnení   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   30.   apríla   2008,   v   ktorej sťažovateľka oznámila skutočnosti, ktoré sa dozvedela jej právna zástupkyňa na základe telefonického   rozhovoru   so   zákonným   sudcom,   sa   uvádza: „zo   strany   súdu   došlo   k pisárskej chybe a návrh na začatie konania bol doručený osobe menom M. H., nie teda odporcovi M. H. Sudca sa vyjadril tak, že v priebehu niekoľkých dní ustanoví odporcovi opatrovníka.

Následne bolo mojej právnej zástupkyni 25. 4. 2008 doručené uznesenie Okresného súdu   v   Poprade   sp.   zn.   9 C 200/2006   zo   16. 4. 2008,   ktorým   bolo   okrem   iného   dané účastníkom   poučenie   o   doručovaní   podľa   § 49 ods.   5 O. s. p.,   o   zaslanie   ktorého   som žiadala predsedu súdu prípisom mojej právnej zástupkyne z 27. 6. 2007.

Z   vyššie   uvedeného   je   zrejmé,   že   návrh   na   začatie   konania   nebol   odporcovi minimálne do 15. 4. 2008 doručený.“

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS   66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny,   ktorý   možno   vykladať   a aplikovať   predovšetkým   materiálne.   S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu sa nevyznačoval   takými   významnými prieťahmi,   ktoré   by   bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),   alebo   ho   odmietol   ako zjavne   neopodstatnený   (napr.   I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Predmetom   sťažnosti   v konaní   pred   ústavným   súdom   je   tvrdenie   sťažovateľky o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 200/2006.

Zo sťažnosti, z jej príloh a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 200/2006:

- 12. september 2006 – sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na rozvod manželstva uzavretého s odporcom a na úpravu práv rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

- 13. september 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 12. október 2006,

- 13. september 2006 – okresný súd uznesením ustanovil maloletému opatrovníka na jeho zastupovanie v konaní,

- 12. október 2006 – na pojednávanie sa nedostavila sťažovateľka, jej právna zástupkyňa ani odporca, preto bolo pojednávanie odročené na 9. november 2006,

- 9. november 2006 – na pojednávanie sa nedostavil nikto z účastníkov konania, okresný súd   pojednávanie   odročil   na   neurčito   za   účelom   výsluchu   odporcu   prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „dožiadaný súd“),

- 10.   november   2006   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   podaním   z 9.   novembra   2006 oznámila okresnému súdu adresu otca maloletého,

- 22.   november   2006   –   spis   bol   doručený   dožiadanému   súdu   pre   potreby   zabezpečenia výsluchu odporcu,

- 23. november 2006 – dožiadaný súd nariadil termín výsluchu odporcu na 13. december 2006,

-13. december 2006 – odporca sa na výsluch nedostavil,

- 24. január 2007 – dožiadaný súd nariadil termín výsluchu odporcu na 6. február 2007, doručenie predvolania realizoval prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru S. (ďalej len „polícia“),

- 5. február 2007 – v spise sa nachádzal úradný záznam: „Dňa 5. 2. 2007 volala advokátka JUDr. F., ktorá ospravedlnila svoju neúčasť na výsluchu...“,

- 28. február 2007 – dožiadaný súd žiadal od Obce T. (ďalej len „obec“) informáciu, či odporca je prihlásený na trvalý pobyt v tejto obci, či sa tam zdržiava,

- 14. marec 2007 – obec oznámila dožiadanému súdu, že odporca má prechodný pobyt v P.,

- 15. marec 2007 – dožiadaný súd vrátil spis okresnému súdu bez vybavenia dožiadania,

- 22. marec 2007 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 19.   apríl   2007   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   urgovala   okresný   súd   o nariadenie pojednávania,

- 4. jún 2007 – okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie sa k návrhu sťažovateľky a aby oznámil adresu svojho zamestnávateľa, tieto výzvy okresný súd doručoval prostredníctvom Mestskej polície v P. (ďalej len „mestská polícia“),

- 18. jún 2007 – mestská polícia oznámila okresnému súdu, že odporcovi sa nepodarilo doručiť zásielku s tým, že „Na uvedenej adrese taký nebýva a údajne ani nikdy nebýval“,

- 30. júl 2007 – okresný súd požiadal otca odporcu o oznámenie adresy pobytu jeho syna,

- 14. august 2007 – otec odporcu oznámil okresnému súdu, že jeho syn má trvalý pobyt v obci T. a prechodný pobyt na adrese P.,

- 20. august 2007 – okresný súd požiadal otca odporcu ako zamestnávateľa o doručenie zásielky okresného súdu odporcovi ako zamestnancovi, zároveň ho požiadal o oznámenie priemerného zárobku odporcu za obdobie posledného 1 roka,

- 11. september 2007 – otec odporcu predložil okresnému súdu oznámenie o príjme odporcu zo roky 2006 a 2007,

- 16. október 2007 – okresný súd urgoval otca odporcu o predloženie dokladu o doručení zásielky adresovanej odporcovi,

- 23.   november   2007   –   otec   odporcu   predložil   okresnému   súdu   doručenku   o prevzatí zásielky odporcom 7. septembra 2007,

- 18. december 2007 – okresný súd prostredníctvom otca odporcu (zamestnávateľa odporcu) doručoval návrh sťažovateľky na začatie konania odporcovi na vyjadrenie (zásielka bola adresovaná M. H. – prevzatá bola 27. decembra 2007), v januári 2008 okresný súd opätovne zasielal návrh na začatie konania odporcovi so správnym uvedením mena odporcu: M. H., avšak túto zásielku odporca neprevzal a okresnému súdu bola vrátená 14. februára 2008,

- 3. marec 2008 – okresný súd doručoval návrh sťažovateľky na začatie konania odporcovi prostredníctvom polície,

- 1.   apríl   2008   –   polícia   oznámila   okresnému   súdu,   že   sa   nepodarilo   doručiť   zásielku odporcovi,

- 17. apríl 2008 – okresný súd uznesením ustanovil odporcovi opatrovníka (otca odporcu), ktorého požiadal o oznámenie priemerného zárobku odporcu za posledných 12 mesiacov, resp. za obdobie, počas ktorého u neho pracuje,

- 28. apríl 2008 – otec odporcu predložil okresnému súdu požadované oznámenie o výške mesačného príjmu odporcu,

- 17. jún 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. júl 2008,

- 10. júl 2008 – na pojednávanie sa nedostavil opatrovník odporcu, okresný súd pojednával v jeho neprítomnosti, po vyjadrení právnej zástupkyne sťažovateľky, kolízneho opatrovníka a po výpovedi sťažovateľky bolo pojednávanie odročené na 3. september 2008 s tým, že na toto pojednávanie budú volaní odporca a jeho opatrovník,

- 10. júl 2008 – okresnému súdu bola doručená žiadosť odporcu o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky mimo územia Slovenskej republiky.

Prehľad   procesných   úkonov   vykonaných   v napadnutom   konaní   nesignalizuje v postupe okresného súdu žiadne obdobia nečinnosti a rovnako nemožno konštatovať ani to, že   by   jeho   činnosť   bola   neefektívna.   Okresný   súd   svojimi   úkonmi,   ako   vyplýva   zo spisového materiálu, stále reagoval na vzniknutú procesnú situáciu.

Podstata   námietok   sťažovateľky   v   sťažnosti   pred   ústavným   súdom   spočívala   vo výhradách k postupu okresného súdu pri doručovaní písomností odporcovi v napadnutom konaní. Sťažovateľka namieta, že nedošlo zo strany okresného súdu k doručeniu jej návrhu na   začatie   konania   odporcovi,   ďalej   to,   že   okresný   súd   doručoval   zásielky   iba   poštou a k doručovaniu prostredníctvom polície pristúpil až po 11-tich mesiacoch. Okresný súd ešte   pred   sťažovateľkiným   podaním,   ktorým   navrhla   doručovať   písomnosti   odporcovi prostredníctvom   polície,   pristúpil   k výsluchu   odporcu   dožiadaním   iného   súdu,   a to s prihliadnutím   na sťažovateľkou   uvedenú   adresu   pobytu   odporcu   (S.).   Pretože odporca opätovne   neprebral   predvolanie   na   výsluch,   dožiadaný   súd   realizoval   nové   predvolanie prostredníctvom   polície   (znova   na   sťažovateľkou   uvedenú   adresu),   avšak   neúspešne. Dožiadanie nebolo dožiadaným súdom vybavené z dôvodu, že podľa vyjadrenia obce sa odporca mal zdržiavať na adrese P. Na túto adresu po vrátení spisu dožiadaným súdom doručoval   okresný   súd   4. júna   2007   (menej   ako   9 mesiacov   od   podania   návrhu,   a nie 11 mesiacov   ako   to   tvrdí   sťažovateľka)   odporcovi   písomnosti   prostredníctvom   mestskej polície, avšak znovu bez úspechu. Napokon sa okresný súd znovu pokúšal o doručovanie písomností odporcovi na adresy uvádzané sťažovateľkou poštou aj políciou, napriek tomu k ich doručeniu nedošlo.

Vzhľadom na nemožnosť doručenia zásielok odporcovi okresný súd napokon zvolil formu doručovania prostredníctvom zamestnávateľa odporcu, ktorým je jeho otec a ktorého neskôr ustanovil odporcovi za opatrovníka (uznesenie zo 17. apríla 2008). Okresný súd teda v konaní sp. zn. 9 C 200/2006 využil všetky jemu dostupné zákonné prostriedky na to, aby došlo   k čo   najrýchlejšiemu   prerokovaniu   veci   (doručovanie   zásielok   poštou   na   viacero adries známych okresnému súdu, ďalej políciou, mestskou políciou a aj zamestnávateľom odporcu), preto nebolo možné akceptovať sťažovateľkou uvádzané dôvody, ktoré podľa jej názoru mali viesť k porušeniu ňou označeného základného práva.

Ústavný   súd   ako   nesústredenú   vyhodnotil   činnosť   okresného   súdu   pri   doručovaní návrhu sťažovateľky odporcovi 18. decembra 2007, keď ako adresáta okresný súd uviedol „M.“ H., a nie „M.“ H. Zásielka bola síce 27. decembra 2007 prevzatá, avšak pre chybu v mene adresáta okresný súd opakovane doručoval návrh odporcovi aj v januári 2008. Táto zásielka sa ako neprevzatá vrátila okresnému súdu 14. februára 2008, preto okresný súd 3. marca 2008 doručoval návrh odporcovi prostredníctvom polície, ale znova bezúspešne. Toto pochybenie okresného súdu vzhľadom na jeho ojedinelosť však ústavný súd nemohol posúdiť ako také, ktoré by predstavovalo v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 9 C 200/2006 zásah takej intenzity do práva sťažovateľky, ktorý by zodpovedal porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Zohľadňujúc uvedené procesné úkony od podania návrhu na začatie konania ústavný súd dospel k záveru, že doterajší postup okresného súdu v namietanom konaní nenaznačuje, že   by   ho   bolo   možné   hodnotiť   ako   porušenie   základného   práva   sťažovateľky   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2008