znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 308/08-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   9.   septembra   2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MVDr.   F.   H.   a E.   H.,   obaja   bytom   S.,   zastúpených advokátkou JUDr. S. K., L., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 5 T 5/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MVDr. F. H. a E. H.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta 2008 doručená sťažnosť MVDr. F. H. a E. H., obaja bytom S. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o   ochrane   ľudských práv a základných slobôd   (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 T 5/2007. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 12. augusta 2008.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   5   T   5/2007-439 z 9. októbra   2007   bol   R.   Z.   (ďalej   len   „odsúdený“)   uznaný   za   vinného   z dôvodu,   že 8. februára   2004   fyzicky   napadol   syna   sťažovateľov,   spôsobil   mu   viaceré   závažné poranenia,   následkom   ktorých   27.   marca   2004   zomrel.   Došlo   tým   k spáchaniu   prečinu výtržníctva, ako aj zločinu zabitia. Za uvedený skutok bol odsúdenému uložený úhrnný trest odňatia   slobody   v trvaní   dvoch   rokov   s podmienečným   odkladom   na   skúšobnú   dobu v trvaní štyroch rokov. Podľa názoru sťažovateľov nie je absolútne možné sa s rozsudkom stotožniť,   keďže trest   uložený odsúdenému je zrejme neprimeraný. Skorším   rozsudkom okresného súdu č. k. 3 T 94/04-217 zo 17. júna 2005 bol odsúdenému uložený úhrnný trest odňatia   slobody   v trvaní   troch   rokov   so   zaradením   do   I.   nápravnovýchovnej   skupiny. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 7 To 132/05-236 z 25. januára 2006 bol skorší rozsudok   okresného   súdu   zrušený   a vec   vrátená   prokurátorovi   na   došetrenie.   V rámci ďalšieho vyšetrovania sťažovatelia, resp. ich právna zástupkyňa neboli náležite informovaní o vykonávaných   úkonoch,   hoci   písomne   výslovne   o to   požiadali.   Nemali   ani   možnosť preštudovať   vyšetrovací   spis.   Žiadali   o odročenie   termínu   rekonštrukcie,   ktorá   sa   však napriek tomu v pôvodnom termíne vykonala bez prítomnosti všetkých potrebných svedkov. Podaním   zo   7.   januára   2008   doručeným   okresnému   súdu   8.   januára   2008   sťažovatelia požiadali ministra spravodlivosti Slovenskej republiky o podanie dovolania, avšak listom z 10.   apríla   2008   doručeným   14.   apríla   2008   bolo   podanie   odložené,   rovnako   ako   aj opakované   podanie.   Následne   požiadali   o podanie   mimoriadneho   dovolania   Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorá listom č. k. XV/1 Pz 231/08-3 z 10. júna 2008 oznámila,   že   podnet   nepovažuje   za   dôvodný.   List   bol   doručený   právnej   zástupkyni sťažovateľov 20. júna 2008.

Sťažovatelia   žiadajú   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 5 T 5/2007   s tým,   aby bol   rozsudok   z 9.   októbra   2007   zrušený   a vec   vrátená   na ďalšie konanie.   Požadujú   tiež   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 200 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Rozsudok okresného súdu č. k. 5 T 5/2007-439, proti ktorému sťažnosť smeruje, bol vyhlásený   9.   októbra   2007.   Ústavnému   súdu   síce   nie   je presne   známe, kedy   bol   tento rozsudok sťažovateľom (resp. ich právnej zástupkyni) doručený a kedy presne nadobudol právoplatnosť,   avšak   je   zrejmé,   že   sťažovatelia   najneskôr   7.   januára   2008   museli o existencii rozsudku už vedieť,   lebo uvedeného dňa podali okresnému súdu   podnet na podanie   dovolania.   Preto   najneskôr   tohto   dňa   už   museli   byť   oboznámení   s rozsudkom vrátane výroku o treste, ktorý považujú za porušenie označených práv.

Sťažnosť ústavnému súdu bola odovzdaná na poštovú prepravu až 12. augusta 2008, teda dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Na plynutí tejto lehoty nemohli nič zmeniť podania sťažovateľov, ktorými sa pokúšali dosiahnuť zmenu rozsudku okresného súdu v rámci konania o dovolaní, resp. o mimoriadnom dovolaní.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2008