SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 308/08-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť MVDr. F. H. a E. H., obaja bytom S., zastúpených advokátkou JUDr. S. K., L., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 5 T 5/2007 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MVDr. F. H. a E. H. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta 2008 doručená sťažnosť MVDr. F. H. a E. H., obaja bytom S. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 T 5/2007. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 12. augusta 2008.
Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k. 5 T 5/2007-439 z 9. októbra 2007 bol R. Z. (ďalej len „odsúdený“) uznaný za vinného z dôvodu, že 8. februára 2004 fyzicky napadol syna sťažovateľov, spôsobil mu viaceré závažné poranenia, následkom ktorých 27. marca 2004 zomrel. Došlo tým k spáchaniu prečinu výtržníctva, ako aj zločinu zabitia. Za uvedený skutok bol odsúdenému uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov. Podľa názoru sťažovateľov nie je absolútne možné sa s rozsudkom stotožniť, keďže trest uložený odsúdenému je zrejme neprimeraný. Skorším rozsudkom okresného súdu č. k. 3 T 94/04-217 zo 17. júna 2005 bol odsúdenému uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 7 To 132/05-236 z 25. januára 2006 bol skorší rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená prokurátorovi na došetrenie. V rámci ďalšieho vyšetrovania sťažovatelia, resp. ich právna zástupkyňa neboli náležite informovaní o vykonávaných úkonoch, hoci písomne výslovne o to požiadali. Nemali ani možnosť preštudovať vyšetrovací spis. Žiadali o odročenie termínu rekonštrukcie, ktorá sa však napriek tomu v pôvodnom termíne vykonala bez prítomnosti všetkých potrebných svedkov. Podaním zo 7. januára 2008 doručeným okresnému súdu 8. januára 2008 sťažovatelia požiadali ministra spravodlivosti Slovenskej republiky o podanie dovolania, avšak listom z 10. apríla 2008 doručeným 14. apríla 2008 bolo podanie odložené, rovnako ako aj opakované podanie. Následne požiadali o podanie mimoriadneho dovolania Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorá listom č. k. XV/1 Pz 231/08-3 z 10. júna 2008 oznámila, že podnet nepovažuje za dôvodný. List bol doručený právnej zástupkyni sťažovateľov 20. júna 2008.
Sťažovatelia žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 5 T 5/2007 s tým, aby bol rozsudok z 9. októbra 2007 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Požadujú tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 200 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.
Rozsudok okresného súdu č. k. 5 T 5/2007-439, proti ktorému sťažnosť smeruje, bol vyhlásený 9. októbra 2007. Ústavnému súdu síce nie je presne známe, kedy bol tento rozsudok sťažovateľom (resp. ich právnej zástupkyni) doručený a kedy presne nadobudol právoplatnosť, avšak je zrejmé, že sťažovatelia najneskôr 7. januára 2008 museli o existencii rozsudku už vedieť, lebo uvedeného dňa podali okresnému súdu podnet na podanie dovolania. Preto najneskôr tohto dňa už museli byť oboznámení s rozsudkom vrátane výroku o treste, ktorý považujú za porušenie označených práv.
Sťažnosť ústavnému súdu bola odovzdaná na poštovú prepravu až 12. augusta 2008, teda dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Na plynutí tejto lehoty nemohli nič zmeniť podania sťažovateľov, ktorými sa pokúšali dosiahnuť zmenu rozsudku okresného súdu v rámci konania o dovolaní, resp. o mimoriadnom dovolaní.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2008