znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 306/2025-17

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudcov Petra Molnára a Petra Straku (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, narodeného ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. E6149034320 takto

r o z h o d o l:

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e.

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. augusta 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, porušenia zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 ústavy a práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu vo veci konať, ďalej navrhuje priznanie finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania. Tiež požiadal o ustanovenie právneho zástupcu.

2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Tk/2/2017 z 27. mája 2020 bola sťažovateľovi uložená povinnosť zaplatiť trovy trestného konania 200 eur. Pohľadávka bola podľa § 3 ods. 3 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 65/2001 Z. z.“) 26. októbra 2020 prevedená na Krajský súd v Bratislave, Justičnú pokladnicu (ďalej len „justičná pokladnica“).

3. Justičná pokladnica uznesením sp. zn. E6149034320 z 8. marca 2021 nariadila výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy. resp. iných príjmov, ktoré sťažovateľovi nahrádzajú mzdu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7. januára 2022.

4. Sťažovateľ podal na krajskom súde 26. marca 2024 žiadosť o trvalé upustenie od vymáhania súdnej pohľadávky podľa § 4 ods. 4 písm. d) zákona č. 65/2001 Z. z. Podľa tohto ustanovenia môže justičná pokladnica trvale upustiť od vymáhania súdnej pohľadávky od povinného, ak súdnu pohľadávku nie je možné vymôcť. Za pohľadávku, ktorú nie je možné vymôcť podľa tohto zákona, sa považuje pohľadávka, pri ktorej sa najmenej v období troch rokov idúcich za sebou až doteraz bezvýsledne vedie výkon rozhodnutia.

5. Dňa 21. mája 2024 požiadal sťažovateľ o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), akým spôsobom bola vybavená jeho žiadosť z 26. marca 2024.

6. Krajský súd na žiadosť sťažovateľa o informáciu rozhodnutím sp. zn. 1Spr/96/2024 z 29. mája 2024 poukázal na to, že ide o informáciu o rozhodovacej činnosti súdu, ktoré súd nesmie sprístupniť podľa zákona o slobode informácií.

7. Podaním zo 4. júna 2024 krajský súd urgoval vybavenie svojej sťažnosti. Na túto urgenciu krajský súd nereagoval.

8. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti namieta, že súd sa jeho podaním dosiaľ nezaoberal a o nej nerozhodol.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

9. V okolnostiach posudzovanej veci bolo podľa ústavného súdu podstatné to, že zákon č. 65/2001 Z. z. nepredpokladá podanie žiadosti o trvalé upustenie od vymáhania súdnej pohľadávky ani rozhodovanie o takej žiadosti. Ide o možnosť (teda nie povinnosť) justičnej pokladnice, ktorá po vyhodnotení okolností konkrétneho prípadu môže rozhodnúť, že vymáhanie pohľadávky by bolo zjavne neúčelné. Postupuje pritom ex offo (v záujme efektívneho vymáhania pohľadávok štátu), pričom, samozrejme, nič právne nebráni sťažovateľovi v tom, aby podal podnet v zmysle § 4 ods. 4 písm. d) zákona č. 65/2001 Z. z., avšak justičná pokladnica mu nie je povinná vyhovieť a je potrebné v tomto prípade aj zdôrazniť, že na odpoveď nemá stanovenú lehotu.

10. Pokiaľ nie je zákonom určená lehota na odpoveď na určitý podnet, je potrebné vychádzať z toho, že osoba podávajúca taký návrh by sa mala dozvedieť, akým spôsobom bol jej podnet vybavený, v primeranom čase. Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že napriek tomu, že rok trvajúci stav bez odpovede zo strany príslušného orgánu nie je ideálny, stále ide o stav ústavne akceptovateľný, predovšetkým s ohľadom na to, že na rozhodnutie (resp. odpoveď justičnej pokladnice) nie je právny nárok. Zároveň ústavný súd v rámci posúdenia ústavnej sťažnosti prihliadol na skutočnosť, že podľa informácií od justičnej pokladnice bola pohľadávka vyrovnaná, čo implikuje, že aj prípadnou neskoršou odpoveďou zo strany justičnej pokladnice nemohlo dôjsť k porušeniu práv sťažovateľa.

11. S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

12. Ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom prichádza do úvahy len v prípade, ak nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (§ 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Táto podmienka splnená nebola, a preto ústavný súd žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nevyhovel. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, stratilo opodstatnenie rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. mája 2025

Ľuboš Szigeti

predseda senátu