znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 306/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť I. K., B., vo veci namietaného porušenia čl. 19 ods. 1 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 8 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných slobôd v konaní vedenom   Krajským súdom   v Prešove pod sp. zn. 11 Co 94/2007 a Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 10 C 267/2000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2008 doručená sťažnosť I. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 19 ods. 1 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 8 ods. 1 a čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) v konaní   vedenom   Krajským   súdom   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pod   sp.   zn. 11 Co 94/2007   a Okresným   súdom   Bardejov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp. zn. 10 C 267/2000. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 8. júla 2008.

Zo   sťažnosti   vyplýva, že sťažovateľ od roku   2000 až doteraz viedol   súdny spor o ochranu osobnosti proti bytovému družstvu a hoci fakty, dôkazy a právo boli na jeho strane, spor prehral. Už skorší rozsudok krajského súdu sa mu nepozdával a preto požiadal, aby bolo pripustené dovolanie, čo sa aj stalo. Následne na základe podaného dovolania dovolací   súd   zrušil   pôvodný   právoplatný   rozsudok   krajského   súdu,   ktorým   bola sťažovateľova žaloba zamietnutá. Dovolací súd zistil dva závažné nedostatky, s ktorými sa krajský súd nevyporiadal v súlade s právom. Ide o dovolací rozsudok sp. zn. 4 Cdo 163/03. Sťažovateľ konštatuje, že krajský súd sa ani v opakovanom konaní dostatočne nevyporiadal s jeho námietkami, ale ani s právnym názorom dovolacieho súdu, pričom podanie ďalšieho dovolania   už   sťažovateľovi   neumožnil.   Práve   to   je   dôvodom   na   podanie   sťažnosti ústavnému súdu. Sťažovateľ odmieta tvrdenie krajského súdu, podľa ktorého žalovaný mal právo uverejniť o ňom ako o nečlenovi bytového družstva nepravdivé informácie vo svojom časopise, podľa ktorých má byť neplatičom nájomného, a vydať ho tak na potupu verejnosti. Nesúhlasí   ani   s tým,   že   za   hodnoverný   dôkaz   o dlhu   sťažovateľa   na nájomnom   možno považovať nájomné zmluvy vystavené na jeho meno, ním však vlastnoručne nepodpísané. Vonkoncom neobstojí, že platobný výmer bytového družstva ako jednostranný právny akt môže nahrádzať zmluvu, teda dvojstranný právny akt. Rozsudok krajského súdu považuje za nekvalifikovaný a trápny ako celok.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 11 Co 94/2007 a okresným súdom pod sp. zn. 10 C 267/2000. Žiada ďalej priznať primerané finančné zadosťučinenie   v celkovej   sume 300   000 Sk, ako   aj náhradu   trov   právneho zastúpenia. Zároveň požaduje, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu, keďže vzhľadom na svoje majetkové pomery nemá dostatok prostriedkov na úhradu trov právneho zastúpenia.

Z rozsudku krajského súdu č. k. 11 Co 94/2007-202 z 20. mája 2008 vyplýva, že ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 10 C 267/2000-105 zo 17. mája 2005. Podľa názoru krajského súdu odvolanie sťažovateľa nebolo dôvodné, a to aj v súvislosti s právnym názorom vysloveným dovolacím súdom v rozsudku sp. zn. 4 Cdo 163/2006. Sťažovateľ, hoci nebol členom bytového družstva, bol vo vzťahu k nemu neplatičom z titulu užívania bytu, a preto nič nebránilo bytovému družstvu uverejniť meno sťažovateľa ako neplatiča. Údaj o neplatičovi bol pravdivý, pretože tomuto záveru svedčí aj skutočnosť, že sťažovateľ uvedený nedoplatok zaplatil, čím uznal dôvod nedoplatku i jeho výšku. Uverejnenie takejto informácie nebolo spôsobilé vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených osobnostných práv sťažovateľa a pravdivý údaj o neplatičovi mohol byť uverejnený a nemohol spôsobiť zásah do osobnostných práv sťažovateľa. Krajský súd riešil aj otázku, či sťažovateľ vedel, čo má vo vzťahu k bytovému družstvu v súvislosti s užívaním bytu plniť, a dospel k záveru, že nepochybne vedel to, že užíva byt bez právneho dôvodu a že za takýto byt treba platiť minimálne vo výške nájomného, ktoré bytové družstvo požaduje od nájomníkov. O tejto skutočnosti   bol   sťažovateľ   informovaný   obsahom   predložených   výmerov,   o neplatnosť ktorých sa viackrát neúspešne súdil. Sťažovateľ si bol vedomý, že ako nečlen bytového družstva   užíva   byt nie ako   jeho nájomca,   pričom   z jeho strany nebola vyvinutá   žiadna iniciatíva   na   riešenie   tejto   situácie.   Aj   keď   mu   zaniklo   členstvo   v bytovom   družstve a nedošlo k následnému usporiadaniu právneho vzťahu k bytu po zániku nájmu z hľadiska jeho   ďalšieho   užívania   a platenia   úhrad   s tým   spojených,   pravdivosť   informácie o sťažovateľovi ako neplatičovi, ktorú bytové družstvo vo svojom časopise uviedlo, bola potvrdená, a nie je takého charakteru, aby so zreteľom na všetky okolnosti zasiahla do osobnostných práv sťažovateľa.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Na prerokovanie a rozhodnutie   tej   časti   podanej   sťažnosti,   ktorá   sa   týka konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 10 C 267/2000, nie je daná právomoc ústavného súdu. Ako to vyplýva z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa mal krajský súd v odvolacom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Odlišná je situácia, pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorá sa týka konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 11 Co 94/2007.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého krajský súd vo svojom rozsudku č. k. 11 Co 94/2007-202 z 20. mája 2008 nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v predchádzajúcom konaní dovolacím súdom v rozsudku sp. zn. 4 Cdo 163/2006, ktorým   bol   zrušený   skorší   právoplatný   rozsudok   krajského   súdu   na   základe   dovolania pripusteného krajským súdom a podaného sťažovateľom.

Podľa § 238 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu   odvolacieho   súdu,   v ktorom   sa   odvolací   súd   odchýlil   od   právneho   názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Z citovaného   ustanovenia   vyplýva,   že   sťažovateľ   mohol   podať   proti   rozsudku krajského súdu dovolanie, keďže podľa jeho názoru sa krajský súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu. Zo sťažnosti nevyplýva, že by bol sťažovateľ využil právo podať dovolanie. Ak je pravdou, že dovolanie v zákonnej jednomesačnej lehote nepodal, potom treba   sťažnosť   považovať   za   neprípustnú   pre   nevyčerpanie   mimoriadneho   opravného prostriedku, na ktorého použitie bol sťažovateľ oprávnený podľa citovaného ustanovenia Občianskeho   súdneho   poriadku.   V takomto   prípade   neprichádzalo   do   úvahy   použitie ustanovenia § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ak   sťažovateľ v zákonnej lehote dovolanie   proti   rozsudku   krajského   súdu   podal, potom nie je daná právomoc ústavného súdu na konanie alebo rozhodnutie o sťažnosti, lebo v takomto   prípade   z dôvodov   už   uvedených   právomoc   poskytnúť   ochranu   označeným právam sťažovateľa podľa ústavy a dohovoru má dovolací súd.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2008