znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 306/06-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť F. K. - R., P., zastúpeného advokátom JUDr. V. Š., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných   práv   a slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   vo veci   vedenej   pod sp. zn. 31 Cb 116/2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. K. - R. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 4. júla 2006 doručené podanie F. K. - R., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. Š.,   P.,   ktoré   bolo   označené   ako „Sťažnosť   na   prieťahy   v   súdnom   konaní   na OS Bratislava I číslo konania 31 Cb/116/2002, v súlade s Čl. 127 Ústavy SR“.

Keďže podanie sťažovateľa neobsahovalo náležitosti predpísané § 20 a § 50 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len zákon o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval 13. júla 2006 právneho zástupcu sťažovateľa na ich doplnenie, ako aj na preukázanie toho, že bezúspešne uplatnil sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   podľa   §   62   a nasl.   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Právny zástupca sťažovateľa doplnil v odpovedi na výzvu doručenej ústavnému súdu 11. augusta 2006 návrh na rozhodnutie (petit) sťažnosti vo veci namietaného porušenia jeho základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) v konaní Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 31 Cb 116/2002 o zaplatenie náhrady škody 43 769 Sk s príslušenstvom.  

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 116/2002,   prikáže   okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   prizná   mu finančné zadosťučinenie 40 000 Sk a úhradu trov konania.

Pokiaľ   ide   o sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   sťažovateľ   uviedol,   že „sťažnosť adresovanú predsedovi súdu zo strany navrhovateľa na prieťahy v konaní zaslaná nebola, z dôvodov, že bol uvedený do omylu oznámením zo dňa 16. 3. 2005, v ktorej bolo uvedené, že vo veci bude vytýčené pojednávanie v druhom polroku 2005. Navrhovateľ preto čakal na vytýčenie pojednávania, pričom toto vytýčené nebolo“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa   a   skúma,   či   dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípadoch   namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní, považuje ústavný súd za účinný prostriedok nápravy sťažnosť podanú predsedovi príslušného súdu podľa § 62 a nasl.   zákona   o súdoch,   resp.   do   31.   marca   2005   sťažnosť   podľa   §   17   a nasl.   zákona č.   80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších predpisov.

Účelom práva účastníka konania podať sťažnosť na prieťahy podľa zákona o súdoch (resp. pred 1. aprílom 2005 podľa zákona o štátnej správe súdov) je poskytnúť príležitosť všeobecnému súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou alebo nesprávnym postupom (I. ÚS 20/05). Až po vyčerpaní tohto prostriedku bez dosiahnutia jeho účelu sú v zmysle princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy splnené podmienky na konanie pred ústavným súdom. Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti na ďalšie konanie bez splnenia tejto podmienky, ak sťažovateľ preukáže, že ju nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), najmä ako využitie uvedeného prostriedku nápravy nemožno vzhľadom na okolnosti daného prípadu pokladať za postup umožňujúci dosiahnuť účinnú ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. III. ÚS 132/05).

Sťažovateľ ani po výzve ústavného súdu nepreukázal, že podal sťažnosť príslušnému orgánu štátnej správy súdu (predsedovi okresného súdu) na prieťahy v označenom konaní, hoci práve od druhého polroku 2005 bol okresný súd podľa neho nečinný.  

Vzhľadom   na túto skutočnosť ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2006