znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 305/2014-39

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   decembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Lajosa   Mészárosa   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca spravodajca)   a Ladislava   Orosza   prerokoval   prijatú   sťažnosť   J.   Š.   a E.   Š.,   zastúpených advokátom   JUDr.   Petrom   Slezákom,   Advokátska   kancelária,   Riazanská   48,   Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 154/08 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 356/2010 a v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 554/2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. Š. a E. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 154/08 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 356/2010 a v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 554/2012 p o r u š e n é   b o l i.

2. J. Š. a E. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume každému po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Malacky p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, a v sume každému po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Krajský   súd   v Bratislave p o v i n n ý   vyplatiť   im   do dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

3. J.   Š.   a E.   Š. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   v sume   340,90   €   (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov), ktorú s ú   im Okresný súd Malacky a Krajský súd v Bratislave p o v i n n é   vyplatiť spoločne a nerozdielne na účet ich právneho zástupcu JUDr. Petra Slezáka, Advokátska kancelária, Riazanská 48, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 305/2014-19   z   18.   júna   2014   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“) a E. Š. (ďalej len „sťažovateľka“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Petrom Slezákom, vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Malacky   (ďalej   aj   „okresný   súd“   alebo   „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 154/08 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 9 Co 356/2010 a sp. zn. 9 Co 554/2012.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli:

„Návrhom na začatie konania zo dňa 26. 3. 2007 doručeným prvostupňovému súdu dňa 27. 3. 2007, sa navrhovatelia P. H., V. H. a A. H. domáhali proti J. Š. a E. Š. ako odporcom (sťažovateľom) určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti...

Sťažovatelia   namietajú   celkovú   dĺžku   súdneho   konania.   V   súčasnosti   predmetné súdne   konanie   prebieha   už   ôsmy   rok.   V   konaní   došlo   zo   strany   prvostupňového   aj odvolacieho   súdu   k   viacerým   prieťahom   v   konaní,   ako   aj   k   rozhodnutiam,   ktoré   mali viaceré vady po formálnej i vecnej stránke...

Vzhľadom   na   celkové   dlhoročné   súdne   konanie,   ktoré   prebieha   (a   prebiehalo) na Okresnom   súde   Malacky   ako   aj   na   Krajskom   súde   v   Bratislave,   musia   sťažovatelia smerovať ústavnú sťažnosť voči všetkým súdom, ktoré zodpovedajú za zbytočné prieťahy v konaní...

Zbytočné prieťahy v predmetnom súdnom konaní sú spôsobené dvomi dôvodmi:

- nečinnosťou súdov v rámci dvoch stupňov súdneho konania, keď postupu súdov nebráni žiadna prekážka a

- neefektívnou... činnosťou súdov v rámci dvoch stupňov súdneho konania, keďže výsledok   ich   činnosti   nesmeruje   k   odstráneniu   stavu   neistoty,   ktorý   žiadajú   účastníci konania odstrániť pred príslušnými všeobecnými súdmi.

Neefektívnou činnosťou Okresného súdu Malacky je treba rozumieť aj to, že Okresný súd Malacky, nebol schopný doručiť riadne svoj rozsudok č. k. 5C 154/09-109 zo dňa 14. 7. 2008...

Odporcom   neostávala   iná   možnosť,   iba   sa   odvolať   voči   takémuto   neúplnému rozsudku, nemohli sa teda kvalifikovane vyjadriť ku všetkým skutočnostiam.

Pre účastníkov je nepochopiteľné, že 55 dní po vyhlásení rozsudku Okresného súdu č. k. 5C 154/09-109 zo dňa 14. 7. 2008 v rámci toho istého stupňa, v tom istom súdnom konaní nariadi ten istý súd ďalšie pojednávanie, a to po pokyne druhostupňového súdu, bez jeho rozhodnutia. Po takomto pojednávaní dokonca odročil Okresný súd pojednávanie na neurčito   a   následne   rozhodoval   Krajský   súd   o   odvolaní.   Účastníkom   v   uvedenom prvostupňovom konaní plynuli dve 15 dňové lehoty na odvolanie.

Neefektívnou činnosťou Krajského súdu v Bratislave je treba rozumieť aj to, že hoci sa   sťažovatelia   voči   rozsudku   Okresného   súdu   Malacky   č.   k.   5C   154/09-109   zo   dňa

14. 7. 2008 odvolali... odvolanie odporcov spolu so spisovým materiálom bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené dňa 23. 1. 2009 s odstupom dlhého času:

- Krajský súd v Bratislave až dňa 5. 10. 2009, teda po viac ako ôsmich mesiacoch celý   spis   týkajúci   sa   predmetnej   veci   vrátil   Okresnému   súdu   Malacky   bez   vecného preskúmaniu   a   bez   rozhodnutia   vo   veci   z   dôvodu,   že   písomné   vyhotovenie   rozsudku Okresného   súdu   Malacky   nie   je   úplné,   pretože   chýbala   jeho   neoddeliteľná   súčasť   – geometrický plán...

- Napriek tomu, že 13. 9. 2010 Okresný súd Malacky opäť predložil spis Krajskému súdu na ďalšie konanie, Krajský súd vytýčil pojednávanie na termín po viac ako jednom roku. Z dôvodu nečinnosti, neefektívnosti a nezákonného postupu Okresného súdu Malacky a   nečinnosti   a   následnej   neefektívnej   činnosti   Krajského   súdu   v   Bratislave   nastala neprípustná situácia kedy viac ako dva roky a 10 mesiacov od podania odvolania odporcov nebolo na odvolacom súde vytýčené pojednávanie a nebolo rozhodnuté...

Nie je daná zložitosť prejednávanej právnej veci... Sťažovateľ v 1. rade má 78 rokov a sťažovateľka v 2. rade má 72 rokov. V súlade s rozhodnutím Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Sussmann proti Nemecku, (číslo sťažnosti 20024/92), zo dňa 31. augusta 1996 ods. 61 vysoký vek sťažovateľa je faktorom, ktorý si vyžaduje rýchle súdne konanie...

Aj   keď   súd   vydal   v   rámci   prebiehajúceho   súdneho   konania   niekoľko   súdnych rozhodnutí,   ktoré   neboli   formálne   alebo   vecne   správne,   predmetné   prieťahy   v   súdnom konaní trvajú už viac ako sedem rokov a aj z tohto dôvodu chybných rozhodnutí a postupov prvostupňového súdu došlo k vážnym chybám súdneho systému, za ktoré zodpovedá štát... Činnosť prvostupňového a druhostupňového súdu je v rámci celého súdneho konania neefektívna a spôsobuje porušovanie ústavných práv sťažovateľov,   spôsobuje im krivdu a beznádej...

Máme za to, že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, ktoré nie sú spôsobené   zložitosťou   veci,   ani   správaním   účastníkov   konania,   ale   sú   spôsobené nečinnosťou súdov resp. neefektívnou činnosťou súdov v rámci dvoch stupňov...

Ani Okresný súd Malacky ani Krajský súd v Bratislave a príslušný senát svoju prácu nezorganizoval tak, aby sa mohlo právo sťažovateľov v predmetnom prípade objektívne realizovať.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „1. Okresný súd Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 5C 154/08 a Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9Co 356/2010 sp. zn. 9Co 554/2012 porušil základné   právo   J.   Š.   a E.   Š.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

2. Okresnému súdu Malacky prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 5C 154/08 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. Š. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €..., ktoré mu je Okresný   súd   Malacky   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4. E. Š. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €..., ktoré mu je Okresný   súd   Malacky   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

5. J. Š. a E. Š. priznáva spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia v sume 340,90 €..., ktorú je Okresný súd Malacky povinný vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Petra Slezáka..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: okresný súd, zastúpený   jeho   predsedom,   listom   sp.   zn.   Spr   2223/14   z   21.   augusta   2014   a   predseda krajského súdu listom sp. zn. Spr 3410/14 z 5. augusta 2014. Právny zástupca sťažovateľov zaujal k vyjadreniam stanovisko 18. septembra 2014.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol:„Rozborom predmetnej veci som zistil, že pokiaľ ide o prieťahy v konaní na strane Okresného súdu Malacky, tieto možno identifikovať za obdobie:

1/ od 5.10.2009 – spis vrátený prípisom z odvolacieho súdu za účelom pripojenia geometrického plánu

do 13.9.2010 – spis po odstránení vady opätovne predložený odvolaciemu súdu 2/ od 31.7.2013 – vec zrušená a vrátená odvolaciemu súdu I. stupňa do 10.6.2014 – termín pojednávania vo veci. Pokiaľ   ide   o   príčiny   prieťahov,   tieto   som   vyhodnotil   ako   objektívne   dôvody spočívajúce v nadmernej zaťaženosti okresného súdu, vrátane nezvládnuteľnej preťaženosti sudcu oddelenia 5C.“

Predseda krajského súdu vo vyjadrení uviedol:„Dňa 30. 07. 2014 som požiadal JUDr. Magdalénu Florekovú, predsedníčku senátu 9Co tunajšieho súdu o vyjadrenie k sťažnosti...

Predsedníčka senátu vo svojom vyjadrení uviedla, že právna vec: P. H. a spol. c/a J. Š. a spol., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (vec pôvodne vedená na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C/154/2008) napadla prvý krát na Krajský súd v Bratislave dňa 23. 01. 2009..., kde bola vedená pod sp. zn. 9Co 25/2009. Na základe odvolania podaného odporcami v 1 a 2 rade proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 5C/154/2008-109 zo dňa 14. 07. 2008, tento súd prvého stupňa návrhu navrhovateľov vyhovel.

Súčasťou   výroku   prvostupňového   rozsudku   bol   výrok,   v   zmysle   ktorého   mal   byť geometrický plán vyhotovený... Ing. M. P., zo dňa 23. 11. 2006 neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Súdny spis bol Krajským súdom v Bratislave vrátený listom zo dňa 30. 09. 2009 (t.   j.   bez   meritórneho   vybavenia)   prvostupňovému   súdu   s poukazom   na   zistenie,   že spomínaný geometrický plán súčasť prvostupňového rozsudku netvorí, s usmernením súdu prvého stupňa, aby geometrický plán pevne spojil s uvedeným rozsudkom, tento odovzdal obom účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom a po odstránení tohto nedostatku súdny   spis   sp.   zn.   5C/154/2008   opätovne   predložil   odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní odporcov...

Po odstránení spomínaného pochybenia bol spisový materiál opätovne predložený odvolaciemu   súdu   dňa   13.   09.   2010...   pod   novou   sp.   zn.   9Co/356/2010.   O   odvolaní odporcov v 1 a 2 rade rozhodol odvolací súd na odvolacom pojednávaní uznesením č. k. 9Co/356/2010-275 zo dňa 29. 09. 2011 (termín odvolacieho pojednávania bol vytýčený dňa

29. 06. 2011, č. l. 228 spisu), ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania svojím uznesením č. k. 9Co/356/2010-222 zo dňa 06. 06. 2011 pripustil, aby do konania ako vedľajší účastník na strane odporcov v 1 a 2 rade vstúpila Slovenská republika, zastúpená Slovenským   pozemkovým   fondom.   Odvolací   súd   v   zrušujúcom   uznesení   poukazoval   na nedostatočné zistenie skutkového stavu prvostupňovým súdom a predovšetkým nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozsudku.

O návrhu navrhovateľov rozhodol opätovne prvostupňový súd (v poradí druhým) rozsudkom č. k. 5C/154/2008-318 zo dňa 14. 06. 2012, a to tak, že návrh navrhovateľov zamietol v celom rozsahu. Uvedený rozsudok napadli odvolaním navrhovatelia v 1, 2 a 3 rade. Právna vec s. zn. 5C/154/2008 bola predložená odvolaciemu súdu dňa 07. 11. 2012 pod sp. zn. 9Co/554/2012. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací svojím (v poradí druhým) uznesením č. k. 9Co/554/2012-358 zo dňa 25. 06. 2013 a to tak, že   napadnutý   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   opätovne   zrušil   a   vec   mu   vrátil   na   ďalšie konanie s usmernením, že bude potrebné procesné rozhodnúť o zmene žalobného petitu navrhovateľov,   o   ktorej   prvostupňový súd   opomenul rozhodnúť   a   následne   sa zaoberal otázkou   vzájomného   vzťahu   medzi   právom   na   ochranu   vlastníckeho   práva   podľa všeobecných predpisov a podľa reštitučných predpisov, s poukazom na odvolaciemu súdu známu judikatúru. Odvolací súd považoval aj v poradí druhý rozsudok prvostupňového súdu   za   nedostatočne   odôvodnený,   keďže   sa   v   ňom   súd   prvého   stupňa   buď   vôbec nevysporiadal,   alebo   sa   vysporiadal   len   povrchne   s   viacerými   -   pre   posúdenie   veci významnými -skutočnosťami.

K námietkam uvedeným v ústavnej sťažnosti predsedníčka senátu poznamenala, že lehoty, v ktorých v predmetnej právnej veci rozhodoval odvolací senát 9Co, boli ovplyvnené neustále sa zvyšujúcim nápadom vecí do senátu, ako aj skutočnosťou, že v rokoch 2009, 2010   bol   výkon   odvolacieho   senátu   9Co   poznačený   jeho   neúplným   zložením   z   dôvodu dlhodobej   práceneschopnosti   vtedajšej   tretej   členky   senátu   JUDr.   Martiny   Mišovicovej (od 05. 10. 2009 do 30. 11. 2009, ďalej od januára 2010 do 31. 05. 2010), čo malo za následok zvýšenie počtu nevybavených vecí a tým aj predĺženie lehôt, v ktorých senát 9Co rozhodoval.

Za účelom poskytnutia komplexných informácií pri vybavovaní predloženej ústavnej sťažnosti   uvádzam,   že   Krajskému   súdu   v   Bratislave   bola   dňa   06.   05.   2011   doručená sťažnosť   sťažovateľov   zo   dňa   04.   05.   2011   na   prieťahy   v   súdnom   konaní   sp.   zn. 9Co/356/2010 a dňa 11. 06. 2013 sťažnosť zo dňa 10. 06. 2013 na prieťahy v súdnom konaní   sp.   zn.   9Co/554/2012.   Predmetné   sťažnosti   boli   zo   strany   tunajšieho   súdu vyhodnotené   odpoveďou   zo   dňa   16.   05.   2011   (Spr.   2096/11)   a   odpoveďou   zo   dňa 25. 06. 2013 (Spr. 2181/13) ako dôvodné.

V   tejto   súvislosti   poukazujem   na   skutočnosť,   že   napriek   garancii   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je potrebné skúmať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu a je nevyhnutné, aby sa pri skúmaní prieťahov v konaní prihliadalo na viaceré konkrétne aspekty, medzi ktoré okrem iného patrí aj postup súdu v prejednávanej veci.   Tak   ako   vo   svojom   vyjadrení   uviedla   predsedníčka   senátu   9Co,   prieťahy v predmetných súdnych konaniach boli objektívneho charakteru, zapríčinené predovšetkým vysokým nápadom do tohto senátu 9Co v danom období a v druhom prípade aj dlhodobou práceneschopnosťou členky senátu.“

Právny   zástupca   sťažovateľov   vo   svojom   podaní   k   vyjadreniu   okresného   súdu a krajského súdu uviedol najmä:

„... sťažovatelia... sa v plnom rozsahu pridržiavajú obsahu svojej sťažnosti zo dňa 14.4.2014.   Vyjadrenie   Krajského   súdu   v   Bratislave   č.   Spr.   3410/14,   ani   vyjadrenie Okresného súdu Malacky č. Spr. 2223/14 nijako nevyvracia ani nezmierňuje spôsobené prieťahy súdneho konania.

Je   potrebné   zohľadniť   skutočnosť,   že   vec   sa   v   súčasnosti,   po   dvojinštančných prieťahoch,   ešte stále prejednáva na prvostupňovom súde a to napriek tomu,   že súdne konanie začalo dňa 27.3.2007. Súdne konanie tak prebieha približne sedem a pol roka a pri využití opravného prostriedku po prvostupňovom rozhodnutí nie je možné v krátkom čase predpokladať právoplatné skončenie súdneho konania.

Prieťahy v konaní holi spôsobené nielen nečinnosťou súdov v rámci dvoch stupňov súdneho konania, ale aj nesprávnou činnosťou súdov.

Máme za to, že ak by sa súdy pridržiavali aplikovateľných rozhodnutí najvyšších súdov   a   ústavných   súdov   Slovenskej   republiky   a   Českej   republiky,   ako   aj   rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, týkajúcich sa dodržiavania princípov právnej istoty, princípov dobrej viery, aplikovania zásady o povinnosti zodpovedne sa starať o svoje práva, už dávno by mohli mať súdy vec právoplatne ukončenú.

Je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že jeden zo sťažovateľov má 78 rokov a druhý 72 rokov, pričom obaja bolí vtiahnutí do súdneho sporu na strane žalovaných. Podstata sporu pritom vôbec nespočíva v žiadnom ich zavinení (čo je vzhľadom na priebeh konaní nepochybné   pre   súdy,   ako   aj   pre   obidve   strany   sporu),   ale   naopak   v   nenáležitom spochybňovaní právneho a faktického stavu, týkajúceho sa vlastníctva žalovaných a ich právneho   predchodcu   –   štátu,   pričom   tento   právny   a   faktický   stav   tu   nespochybnený existoval viac ako 50 rokov pred podaním žaloby.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 154/2008:

Dňa 27. marca 2007 bola na Okresný súd Bratislava IV doručená žaloba žalobcov 1. P.   H.,   2.   V.   H.,   3.   A.   H.   proti   sťažovateľom   o určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam. Bola zaevidovaná pod sp. zn. 19 C 60/07.

Dňa 10. mája 2007 Okresný súd Bratislava IV zaslal právnej zástupkyni žalobcov (JUDr. Gúčikovej) a sťažovateľom „poučenie a výzvu“ podľa § 114 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Dňa 28. mája 2007 sťažovateľ doručil listinné dôkazy.Dňa 6. júla 2007 právny zástupca sťažovateľov požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 26. júl 2007 z dôvodu čerpania dovolenky.

Dňa 26. júla 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci neboli prítomní. Prítomná bola len právna zástupkyňa žalobcov. Bolo odročené na 12. november 2007.

Dňa 12. novembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Navrhovatelia a ich právna zástupkyňa   boli   prítomní.   Sťažovateľka   nebola   prítomná.   Sťažovateľ   bol   prítomný. Pojednávanie bolo odročené na 28. január 2008. Právnemu zástupcovi sťažovateľov bolo uložené v lehote14 dní zaslať Okresnému súdu Bratislava IV overené fotokópie listinných dôkazov.

Dňa 16. novembra 2007 právny zástupca sťažovateľov doručil listinné dôkazy.Dňa 17. decembra 2007 konajúca sudkyňa upovedomila účastníkov, že pojednávanie nariadené   na   28.   január   2008   sa   neuskutoční   z   dôvodu   prechodu   výkonu   súdnictva na Okresný súd Malacky.

Dňa 27. marca 2008 Okresného súdu Malacky potvrdil prijatie návrhu. Veci bola pridelená spisová značka 5 C 154/2008.

Dňa   12.   júna   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci   boli   prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 8. júl 2008. Navrhovateľka v 1. rade mala predložiť súdu rodný list.

Dňa   8.   júla   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Jeden   zo   žalobcov   a   ich   právny zástupca boli prítomní. Sťažovatelia boli prítomní. Bolo odročené na 14. júl 2008 na účely vyhlásenia rozsudku.

Dňa 14. júla 2008 sa uskutočnilo pojednávanie. Za navrhovateľov bol prítomný len právny zástupca. Sťažovateľ bol prítomný. Sťažovateľka nebola prítomná. Bol vyhlásený rozsudok.

Dňa 27. augusta 2008 bolo doručené podanie sťažovateľov – odvolanie plnej moci udelenej JUDr. Vágovi, a súčasne bola doručená plná moc udelená JUDr. Slezákovi.Dňa   9.   septembra   2008   konajúci   sudca   požiadal   predsedu   okresného   súdu o predĺženie lehoty na vypracovanie rozsudku.   Predseda   okresného súdu   lehotu   predĺžil do 30. septembra 2008.

Dňa   26.   novembra   2008   sťažovatelia   doručili   odvolanie   proti   rozsudku.   Súčasne doručili aj kópiu podnetu na podanie protestu prokurátora, ktorý podal sťažovateľ.Dňa 10. decembra 2008 okresný súd zaslal odvolanie navrhovateľom s tým, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadrili.

Dňa   10.   decembra   2008   okresný   súd   uznesením   uložil   sťažovateľom   zaplatiť 3 000 Sk z titulu súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 22. decembra 2008 sťažovatelia zaplatili súdny poplatok.Dňa 22. decembra 2008 bolo doručené vyjadrenie navrhovateľov.Dňa 23. januára 2009 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 9 Co 25/09.

Dňa 16. júla 2009 sťažovatelia doplnili odvolanie.Dňa 5. októbra 2009 bol spis vrátený okresnému súdu bez meritórneho rozhodnutia.Dňa 19. júla 2010 okresný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľov na doloženie dokladov pre súdne konanie v lehote 10 dní.

Dňa   22.   júla   2010   právny   zástupca   navrhovateľov   doručil   geometrický   plán č. 164/06.

Dňa 7. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Navrhovatelia neboli prítomní. Sťažovateľ bol prítomný. Sťažovateľka nebola prítomná. Bolo odročené na neurčito, s tým, že spis bude predložený krajskému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 13. septembra 2010 bol spis doručený krajskému súdu.Dňa   24.   septembra   2010   sťažovatelia   doručili   okresnému   súdu „vyjadrenie k rozsudku   po   opakovanom   doručení   a   doplnenie   skutočností   a   dôkazov   potvrdzujúcich nesprávne rozhodnutie a postup okresného súdu Malacky“.

Dňa 6. októbra 2010 bolo podanie sťažovateľov doručené krajskému súdu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 9 Co 356/2010.

Dňa 10. mája 2011 krajský súd vyzval Slovenský pozemkový fond na oznámenie, či vstupuje do označeného konania. Súčasne vyzval právneho zástupcu navrhovateľov, aby sa vyjadril k návrhu sťažovateľov, aby do konania ako vedľajší účastník vstúpil Slovenský pozemkový fond.

Dňa 26. mája 2011 Slovenský pozemkový fond oznámil, že vstupuje do konania na strane odporcov.

Dňa   31.   mája   2011   právny   zástupca   navrhovateľov   oznámil,   že   nesúhlasia so vstupom Slovenského pozemkového fondu ako vedľajšieho účastníka.

Dňa 6.   júna 2011   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   9   Co   356/2010   pripustil   vstup Slovenského pozemkového fondu do konania.

Dňa 19. júla 2011 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka.Dňa   23.   septembra   2011   bolo   doručené   vyjadrenie   sťažovateľov   k   vyjadreniu vedľajšieho účastníka.

Dňa   29.   septembra   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie   na   krajskom   súde. Navrhovatelia neboli prítomní. Sťažovateľ bol prítomný. Odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 23. novembra 2011 bol spis doručený okresnému súdu.Dňa 10. mája 2012 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie. Navrhovatelia neboli prítomní, len ich právny zástupca. Sťažovateľ bol prítomný. Bolo odročené na 7. jún 2012.   Okresný   súd   mal   požiadať   o   pripojenie   dedičského   spisu   Okresného   súdu Bratislava III   sp.   zn.   1   D   6961/93   a   spisu   z   Obvodného   pozemkového   úradu   Malacky (žiadosť z 11. mája 2012).

Dňa 7. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Navrhovatelia neboli prítomní, len ich právny   zástupca.   Sťažovatelia   neboli   prítomní.   Prítomní   boli   len   právni   zástupcovia účastníkov. Bolo odročené na 14. jún 2012.

Dňa   4.   júna   2012   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   doručila „návrh   na   zmenu petitu“.

Dňa   14.   júna   2012   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Navrhovatelia   neboli   prítomní, prítomný bol ich právny zástupca. Sťažovateľ bol prítomný. Bol vyhlásený rozsudok: „Súd návrh zamieta.“

Dňa   9.   júla   2012   konajúci   sudca   požiadal   o   predĺženie   lehoty   na   vypracovanie rozsudku. Predseda okresného súdu ju predĺžil do 10. augusta 2012.

Dňa 15. augusta 2012 bolo doručené odvolanie navrhovateľov.Dňa   22.   augusta   2012   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľov a právneho   zástupcu   vedľajšieho   účastníka,   aby   oznámili,   či   súhlasia   s   rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Dňa 22. augusta 2012 okresný súd uznesením uložil navrhovateľom zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.

Dňa 10. septembra 2012 sa sťažovatelia vyjadrili k odvolaniu navrhovateľov.Dňa 25. septembra 2012 sa vedľajší účastník vyjadril k odvolaniu navrhovateľov.Dňa 7. novembra 2012 bol spis doručený krajskému súdu. Bol zaevidovaný pod sp. zn. 9 Co 554/12.

Dňa 29. novembra 2012 sťažovatelia zobrali späť sťažnosť na prieťahy v konaní zo 16. októbra 2012, žiadali, aby nebola vybavovaná.

Dňa 25. februára 2013 Slovenský pozemkový fond oznámil odvolanie plnej moci udelenej Mgr. Petrovi Bollardtovi.

Dňa   9.   apríla   2013   sťažovatelia   podali   krajskému   súdu „žiadosť   o   konanie a rozhodnutie vo veci“.

Dňa   31.   júla   2013   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   s   uznesením   sp.   zn. 9 Co 554/2012 z 25. júna 2013, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 28. apríla 2014 bol nariadený termín pojednávania na 10. jún 2014. Tento termín bol zrušený z dôvodu ospravedlnenia právnej zástupkyne navrhovateľov.

Dňa   1.   júla   2014   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Prítomní   boli   právni   zástupcovia účastníkov. Bolo odročené na 2. september 2014.

Dňa 2. septembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, za sťažovateľov bol prítomný ich právny zástupca. Bolo odročené na účely vyhlásenia rozsudku na 23. september 2014. Dňa   23.   septembra   2014   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Prítomní   boli   právni zástupcovia účastníkov. Bol vyhlásený rozsudok.

Dňa 8. októbra 2014 doručili sťažovatelia odvolanie proti rozsudku.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 154/08 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľov – v procesnom postavení poškodených – na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II. ÚS   55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného   konania   nebola   závislá   od   právnej   alebo   skutkovej   zložitosti   veci. Zložitosťou veci neargumentovali ani predsedovia namietaných súdov.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľov pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom:

a) okresného súdu   – konanie na tomto   súde   trvá   7   rokov,   čo   je už samo osebe neprimerané,   a   to   aj   s   ohľadom   na   skutočnosť,   že   spis   sa   niekoľkokrát   v   dôsledku opravného prostriedku sťažovateľov nachádzal na krajskom súde. Skutočnosť, že odvolací súd musel z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu prvostupňovým súdom, ako aj pre nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozsudku niektoré rozhodnutia okresného súdu zrušiť, vypovedá o neefektívnom a nesústredenom postupe okresného súdu.

Okrem   toho   ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nečinný od 5. októbra 2009 do 19. júna 2010 (8 mesiacov), od 31. júla 2013 do 1. júla 2014 (6 mesiacov). Okresný súd teda v období viac ako jedeného roka nevykonal vo veci žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov. Uvedená nečinnosť má charakter zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy   a   v   zmysle čl.   6   ods.   1   dohovoru.   K uvedenej   nečinnosti,   a   teda   k   zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov konania, ale výlučne   v dôsledku   postupu   súdu.   Objektívne   dôvody,   na   ktoré   poukázal   predseda okresného   súdu,   nebolo   možné   akceptovať.   Ústavný   súd   už   v   podobných   súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl.   48   ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno systémové nedostatky   v oblasti   výkonu   spravodlivosti   pripisovať   na   ťarchu   účastníkov   súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním napr.   na   dlhodobo   obmedzené   personálne   kapacity   príslušných   súdov   (pozri   napr. I. ÚS 119/03).   Okrem   uvedeného   ústavný   súd   opakovane zdôraznil,   že   pri   posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06);

b)   krajského   súdu   –   v   priebehu   siedmich   rokov   sa   vec   viackrát   nachádzala   na krajskom súde z dôvodu opravných prostriedkov sťažovateľov. Po odvolaní sťažovateľov proti rozsudku zo 14. júla 2008 krajský súd 23. januára 2009 vec len zaevidoval (sp. zn. 9 Co 25/09) a následne 5. októbra 2009, teda po 10 mesiacoch, vrátil okresnému súdu bez meritórneho   rozhodnutia.   Toto   obdobie   ústavný   súd   považuje   za obdobie   nečinnosti krajského súdu.

Ďalších 6 mesiacov bol krajský súd nečinný od 6. októbra 2010 do 10. mája 2011. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 9 Co 356/2010.

Na krajskom súde bolo ďalšie konanie vedené pod sp. zn. 9 Co 554/2012. Aj toto konanie je poznačené prieťahmi minimálne v období od 7. novembra 2012 do 25. júna 2013, teda 7 mesiacov (konanie pod touto spisovou značkou však sťažovatelia nenamietali, preto na toto obdobie nečinnosti krajského súdu ústavný súd neprihliadal. Celkovo bol teda krajský súd v namietaných konaniach nečinný 16 mesiacov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom aj krajským súdom tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1 a 2.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   požadovali   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške po 2 500   €   pre   každého   s   odôvodnením,   že   treba „zohľadniť   skutočnosť,   že   jeden zo sťažovateľov má 78 rokov a druhý 72 rokov, pričom obaja boli vtiahnutí do súdneho sporu na strane žalovaných. Podstata sporu pritom vôbec nespočíva v žiadnom ich zavinení (čo je vzhľadom na priebeh konaní nepochybné pre súdy, ako aj pre obidve strany sporu), ale   naopak   v   nenáležitom   spochybňovaní   právneho   a   faktického   stavu,   týkajúceho   sa vlastníctva žalovaných a ich právneho predchodcu – štátu, pričom tento právny a faktický stav tu nespochybnený existoval viac ako 50 rokov pred podaním žaloby.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   im   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä na neobyčajne dlhé trvanie napadnutého konania, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje za primerané v takej výške, ako požadovali, teda po 2 500 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3 a 4.

Ústavný   súd   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   rozhodol   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v   súvislosti   s   ich   právnym zastupovaním advokátom JUDr. Petrom Slezákom. Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal úhradu trov konania v celkovej sume 340,00 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia neodporuje vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia v sume 340,90 €.

Trovy konania sú okresný súd a krajský súd povinné zaplatiť každý po 170,45 € na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku v bode 4 tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2014