znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 305/09-53

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   decembra   2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta o sťažnosti J. B., D., zastúpeného advokátom JUDr. I. S., M., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D 266/07 (v súčasnosti vedenom pod pôvodnou sp. zn. D 639/62) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D 266/07 (v súčasnosti vedenom pod pôvodnou sp. zn. D 639/62) p o r u š e n é   b o l o.

2. J. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Martin p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. B. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 122,85 € (slovom stodvadsaťdva   eur   a osemdesiatpäť   centov),   ktorú j e   Kancelária   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky p o v i n n á   vyplatiť   na   účet   jeho   ustanovenému   právnemu zástupcovi JUDr. I. S., M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Martin j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume 122,85 € (slovom stodvadsaťdva eur a osemdesiatpäť centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 305/09-26 z 23. septembra 2009 prijal podľa § 25 ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D 266/07 (v súčasnosti vedenom pod pôvodnou sp. zn. D 639/62).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom podaným okresnému súdu v roku 1991 sa právny predchodca sťažovateľa (otec sťažovateľa) A. B. (ďalej len „navrhovateľ“) domáhal „znovuprejednania“ dedičstva po starom otcovi sťažovateľa O. B., po ktorom bolo dedičstvo   prejednané už v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. D 639/62. Po smrti navrhovateľa sa účastníkmi konania namiesto neho stali jeho deti, a to sťažovateľ a jeho brat.   Podľa   tvrdení   sťažovateľa   okresný   súd   aj   napriek   jeho   sťažnosti   na   prieťahy adresovanej predsedníčke okresného súdu v jeho veci nekoná a napriek tomu, že konanie o nej začalo ešte v roku 1991, dosiaľ o nej nerozhodol. V dôsledku uvedeného stavu sa v rozpore s čl. 48 ods. 2 ústavy predlžuje stav právnej neistoty sťažovateľa a odďaľuje sa právoplatné skončenie veci.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol: „Z   uvedeného   chronologického   priebehu   postupu   súdu   a   vykonávania   ním jednotlivých procesných úkonov zjavne vyplýva, že rozhodujúco sa zapríčinil o prieťahy v súdnom konaní   a to   aj viacerými   nesprávnymi   procesnými postupmi   a rozhodnutiami práve dotknutý Okresný súd v Martine – nesprávne rozhodnutie okrem iného napríklad o mojej   žiadosti   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a   ustanovenie   zástupcu   z   radov advokátov   malo   za   následok   enormné   zdržanie   súdneho   konania,   pretože   o   veci   musel rozhodovať odvolací súd a následne ešte raz dotknutý okresný súd.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. D 639/62 (pôvodne pod zn. 17 D 266/2007) porušené bolo.

2. J. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 6 639 eur, ktoré je Okresný súd v Martine povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

3. J. B. priznáva náhradu trov konania vo výške 122,85 eura, ktoré je Okresný súd v Martine povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. I. S.,(...) M. do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Uznesením   ústavného   súdu   č.   k.   II.   ÚS   305/09-26   z   23.   septembra   2009   bol sťažovateľovi na jeho žiadosť ustanovený právny zástupca na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, a to advokát JUDr. I. S., M.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 846/09 z 11. novembra 2009 a ustanovený   právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu   listom z 18. novembra 2009.

2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení okrem popisu procesných úkonov v predmetnej veci uviedol:

„Návrh   na dodatočné prejednanie dedičstva   po O.   B.   nadväzuje   na právoplatne ukončené prejednanie dedičstva z roku 1962/63. Problematickosť celého konania spočíva v týchto hlavných faktoroch:

1. Neúplné, opakované podania A. B., ktoré neboli doložené potrebnými listinnými dôkazmi.   Rovnako nevyplýva ani z podaní jeho syna, J. B., čoho konkrétne sa vo veci domáha.

Konanie s právnym nástupcom navrhovateľa A. B., jeho synom J. B., od roku 2006 do roku 2009 trvalo dlhšie časové obdobie z viacerých dôvodov:

Na strane navrhovateľa:

1. J. B. nedoplnil podanie svojho otca, a tak súd nemohol z jeho podania zistiť, čoho sa domáha.

2.   Napriek   sťažnostiam   a   žiadostiam   sa   osobne   nikdy   nedostavil   na   výsluch v Martine, vypočúvaný bol prostredníctvom dožiadaného súdu v Bratislave. Celé konanie sa vykonávalo   iba   prostredníctvom   listovej   korešpondencie   a   nie   priamym   stykom s navrhovateľom, čo konanie značne spomalilo.

3.   V   prípade,   keď   boli   vytýčené   výsluchy   na   konkrétny   termín,   sťažovateľ   súd zakaždým požiadal o jeho odloženie zo zdravotných dôvodov.

4.   Navrhovateľ   sa   zúčastnil   dvoch   informatívnych   výsluchov   na   Okresnom   súde Bratislava II, ktorý konal prostredníctvom dožiadania – čo vec znova predĺžilo.

Na strane súdu:

1.   Vyšší   súdny   úradník   vo   veci   nekonal   od   29.   11.   2007   do   22.   2.   2008,   kedy predvolal na informatívny výsluch J. B. VSU nekonal ani potom, čo navrhovateľ požiadal súd podloženie výsluch na termín po 15. 6. 2008 pre zlý zdravotný stav. Konať začal až po upozornení predsedníčky OS na nečinnosť a prvý úkon vo veci urobil 25. 11. 2008.

2.   Konanie   predĺžila   aj   účasť   ustanovenej   právnej   zástupkyne,   ktorá   od   svojho určenia 25. 11. 2008 sa musela oboznámiť so spisom a až tak vydala dňa 10. 6. 2009 svoje vyjadrenie vo veci.

Výslovne   súhlasíme   s   upustením   pojednávania   vo   veci,   nakoľko   od   ústneho pojednávania neočakávame ďalšie objasnenie veci.“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k   uvedenému   vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„Nazdávam   sa,   že   Okresný   súd   v   Martine   spôsobil   v   prevažnej   miere   prieťahy v konaní zn. D 639/62. Poukazujem najmä na obdobie dlhodobej nečinnosti súdu od roku 1994 (posledná žiadosť A. B. o znovu prejednanie dedičstva zo dňa 7. 1. 1994) do 30. 4. 2004, kedy bol spis predložený sudcovi na pokračovanie v konaní. Taktiež úkony súdu od 9. 10. 1991 do 7. 1. 1994 boli málo efektívne a prispeli k prieťahom konania. Nesprávny procesný   postup   súdu,   keď nerozhodol   o oslobodení sťažovateľa   od   súdnych poplatkov a o ustanovení právneho zástupcu, ale odmietol podanie ako neúplné a nejasné, tiež prispel k prieťahom.

Neúplné   podania   sťažovateľa   a   jeho   právneho   predchodcu   tiež   spôsobili   určité prieťahy   v   konaní,   ale   podlá   môjho   názoru   nie   je   možné   pripísať   ich   v   neprospech sťažovateľa. Ak by súd rozhodol o ustanovení právneho zástupcu promptne, mohol byť kvalifikovaný návrh podaný už v roku 2006 resp. 2007. Neúčasť sťažovateľa na výsluchoch pred   Okresným   súdom   v   Martine   nemožno,   podľa   môjho   názoru   pripísať   na   vrub sťažovateľa, lebo je ospravedlniteľná jeho nepriaznivým zdravotným stavom.

Som presvedčený, že Okresný súd v Martine porušil základné právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. (...)

Súhlasím, aby Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie   vo   veci,   t.   j.   rozhodnutie   o   tom,   či   namietaným   postupom   súdu   bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 17 D 266/07 (v súčasnosti vedenom pod pôvodnou sp. zn. D 639/62):

- 24. júl 1992 – okresnému súdu bola doručená žiadosť navrhovateľa, ktorou sa domáhal „znovuprejednania“ dedičstva po poručiteľovi (starom otcovi sťažovateľa), po ktorom bolo dedičstvo   pôvodne   prejednané   pod   sp.   zn.   D   639/62,   a   to   z   dôvodu,   že   navrhovateľ namietal,   že   na   pôvodné   prejednanie   dedičstva   po   poručiteľovi   nebol   prizvaný.   Návrh navrhovateľa   bol   pôvodne   9. októbra   1991   doručený   štátnemu   notárovi,   ktorý   pôvodne prejednával dedičstvo po poručiteľovi, pričom na jeho nečinnosť sa navrhovateľ sťažoval predsedovi   okresného   súdu   podaním   z   2.   júna   1992   (podanie   bolo   vedené   pod   sp.   zn. pôvodného dedičského konania D 639/62),

- 19. apríl 2001 – okresný súd dopytom v centrálnej evidencii obyvateľstva zisťoval miesto pobytu navrhovateľa,

-   30.   apríl   2001   –   okresnému   súdu   bola   doručená   odpoveď   z   centrálnej   evidencie obyvateľstva, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ zomrel 15. septembra 1995,

- 30. apríl 2004 – predsedníčka okresného súdu po predložení spisu dedičskou kanceláriou na účely stanovenia ďalšieho postupu vo veci podania navrhovateľa konštatovala vo veci prieťahy v konaní a určenému zákonnému sudcovi uložila určiť ďalší procesný postup,

- 11. apríl 2006 – okresný súd dožiadal Okresný súd Topoľčany, aby oznámil, či sa vedie dedičské konanie po navrhovateľovi a kto sú jeho dedičia,

- 27. apríl 2006 – okresnému súdu bolo doručené vybavené dožiadanie spolu s uznesením o prejednaní dedičstva po navrhovateľovi sp. zn. 3 D 2031/95 z 20. marca 1996 s tým, že dedičmi po navrhovateľovi sú jeho manželka a synovia (sťažovateľ a jeho brat),

-   2.   máj   2006   –   okresný   súd   vyzval   súdy   príslušné   podľa   bydliska   navrhovateľových dedičov (Okresný súd Topoľčany a Okresný súd Bratislava II), aby ich vypočuli k návrhu navrhovateľa,

- 19. júl 2006 – okresnému súdu bolo bez vybavenia vrátené dožiadanie od Okresného súdu Topoľčany s tým, že pozostalá manželka navrhovateľa už tiež zomrela a sťažovateľov brat sa zdržiava na neznámej adrese v zahraničí,

- 22. september 2006 – dožiadaný Okresný súd Bratislava II vypočul sťažovateľa, ktorý žiadal o poskytnutie lehoty na preštudovanie spisu a vyjadrenie sa k veci, pričom na účely oboznámenia sa so spisom sťažovateľ žiadal, aby okresný súd zaslal spis dožiadanému súdu, aby si ho mohol naštudovať,

-   5. október 2006 – sťažovateľ podal predsedovi   okresného súdu   sťažnosť na prieťahy v konaní a ďalším podaním oznámil, že trvá na návrhu svojho otca (navrhovateľa) s tým, že žiadal priznať oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie advokáta,

- 6. október 2006 – okresnému súdu bolo vrátené vybavené dožiadanie od Okresného súdu Bratislava II,

- 21. november 2006 – predsedníčka okresného súdu sa vyjadrila k sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní s tým, že zákonnému sudcovi dala pokyn vykonávať vo veci procesné úkony minimálne raz za dva mesiace,

-   29.   november   2006   –   okresný   súd   dožiadal   Okresný   súd   Bratislava   II,   aby   vypočul sťažovateľa, či trvá na návrhu zomrelého navrhovateľa,

- 29. január 2007 – okresnému súdu bolo vrátené vybavené dožiadanie,

- 3. apríl 2007 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi, aby odstránil nedostatky návrhu z 8. októbra 1991,

-   27.   apríl   2007   –   sťažovateľ   reagoval   na   výzvu   okresného   súdu   a   súčasne   urgoval vybavenie jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych   poplatkov a o ustanovenie advokáta (okresný súd nevyčkal na odpoveď od druhého syna navrhovateľa, pozn.),

- 14. jún 2007 – okresný súd uznesením sp. zn. 17 D 266/07 návrh z 8. októbra 1991 odmietol,

- 27. jún 2007 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu zo 14. júna 2007,

- 2. október 2007 – okresný súd zaslal spis Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“),

- 9. október 2007 – spis bol doručený krajskému súdu,

-   19.   október   2007   –   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   10   CoD   24/07   zrušil   odvolaním napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   a   vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie   z   dôvodu procesného pochybenia, keďže okresný súd rozhodol vo veci bez toho, aby najprv rozhodol o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu,

- 26. október 2007 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 22. február 2008 – okresný súd nariadil informatívny výsluch sťažovateľa na 11. marec 2008,

- 3. marec 2008 – okresný súd zmenil nariadený termín výsluchu sťažovateľa na 28. apríl 2008   z dôvodu   oneskoreného   predloženia   spisu   kancelárie na realizáciu   predvolania   na pôvodný termín,

-   23.   apríl   2008   –   sťažovateľ   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   výsluchu   zo   zdravotných dôvodov (akútny zápal pľúc) a predložil o tom aj lekársku správu,

- 4. august 2008 – predsedníčka okresného súdu upozornila konajúceho vyššieho súdneho úradníka na nutnosť zabezpečenia plynulého konania vo veci,

-   25.   november   2008   –   okresný   súd   uznesením   priznal   sťažovateľovi   oslobodenie   od súdnych poplatkov a tiež mu ustanovil advokátku; súčasne vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či   mu   jeho   zdravotný   stav   dovoľuje   zúčastniť   sa   na   informatívnom   výsluchu,   zároveň predsedníčka   okresného   súdu   požiadala   o   predloženie   spisu   a   o   vyjadrenie   konajúceho vyššieho súdneho úradníka, prečo sa vo veci nekoná, ktorý sa k priebehu konania vyjadril obratom,

-   26.   november   2008   –   spis   bol   prostredníctvom „dozornej   úradníčky“ predložený predsedníčke okresného súdu,

-   27. november 2008 – „dozorná úradníčka“ žiadala od   konajúceho   vyššieho   súdneho úradníka   vysvetlenie   týkajúce   sa   nedostatkov   v   žurnalizácii   spisu   a   pridelenia   novej sp. zn. 17 D 266/07 (kedy a prečo bola pridelená),

- 28. november 2008 – konajúci vyšší súdny úradník sa vyjadril k technickým nedostatkom spisu s tým, že zistil, že od podania sťažovateľa z 27. apríla 2007 je neurčitého dôvodu táto vec vedená pod novou sp.   zn. 17 D 266/07,   aj keď ho sťažovateľ adresoval   k sp.   zn. D 639/62, čo zapríčinilo, že v jednej a tej istej veci sa koná pod dvoma spisovými značkami „a konajú v nej dvaja sudcovia“,

- 15. december 2008 – sťažovateľ oznámil, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť sa na informatívnom výsluchu a v prípade potreby sa vyjadrí písomne (predložené lekárske potvrdenie),

-   2. január 2009 – okresný   súd ukončil   vec vedenú   pod sp.   zn. 17 D 266/07 ako vec ukončenú inak, pretože bola duplicitne vedená, s tým, že všetky listiny z tohto spisu patrili k spisu sp. zn. D 639/62 a k tomuto spisu ostal spis sp. zn. 17 D 266/07 iba pripojený,

- 13. január 2009 – konajúci vyšší súdny úradník sa telefonicky kontaktoval s advokátkou ustanovenou sťažovateľovi, ktorá oznámila, že so sťažovateľom sa ešte neskontaktovala a že si príde naštudovať spis 14. januára 2009,

- 14. január 2009 – sťažovateľovi ustanovená právna zástupkyňa bola na okresnom súde preštudovať spis,

- 10. február 2009 – sťažovateľovi ustanovená právna zástupkyňa bola na okresnom súde preštudovať spis,

-   27.   február   2009   –   konajúci   vyšší   súdny   úradník   sa   telefonicky   skontaktoval so sťažovateľovou   advokátkou,   ktorá   oznámila,   že   so   sťažovateľom   sa   osobne   stretne „v polovici marca 2009“,

- 13. máj 2009 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby oznámila, či sa skontaktovala so sťažovateľom a s akým výsledkom,

- 10. júna 2009 – právna zástupkyňa sťažovateľa sa vyjadrila k veci,

- 22. júna 2009 – sťažovateľ oznámil, že k vyjadreniu jemu ustanovenej právnej zástupkyne podá ešte sám vyjadrenie najneskôr do 31. júla 2009,

- 29. júl 2009 – sťažovateľ žiadal, aby mu bol ustanovený iný právny zástupca, pretože ustanovená právna zástupkyňa stratila jeho dôveru, lebo okrem iného sa jej právne názory nezhodovali s jeho predstavami,

- 23. september 2009 – okresnému súdu bolo doručené podanie, ktorým sťažovateľ iba vo svojom   mene   (nie   aj   v   mene   svojho   brata   a   spoludediča)   navrhol   konanie   zastaviť z dôvodu dlhodobého zhoršenia jeho zdravotného stavu,

- 11. november 2009 – okresný súd uznesením zastavil konanie ako celok (okresný súd nevyzval druhého dediča, či so zastavením konania súhlasí, pozn.), pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. decembra 2009.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v dodatočnom dedičskom konaní vedenom v súčasnosti pod sp. zn. D 639/62 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 D 266/07 a pod sp. zn. Dd 30/06) došlo k porušeniu základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na predmet konania, ako aj na vývoj a stav skúmanej procesnej situácie v danej veci nemožno toto konanie kvalifikovať ako právne či fakticky zložité, pričom túto zložitosť nekonštatoval ani sám okresný súd.

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   pri   sústredenejšom   a   efektívnejšom   procesnom postupe okresného súdu mohol byť priebeh napadnutého konania plynulejší a nemusel viesť k jeho predĺženiu (bod 3).

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka skúmaného konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označeného základného práva.

V súvislosti s hodnotením uvedeného kritéria ústavný súd konštatuje, že v prípade sťažovateľa došlo k procesno-právnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene pôvodného účastníka konania na strane navrhovateľa, a to na základe univerzálnej sukcesie (dedenie). Keďže pri zmene účastníkov nedochádza ku vzniku nového procesno-právneho vzťahu, ale k   procesno-právnemu   nástupníctvu   do   už   existujúceho   procesno-právneho   vzťahu (m. m. I. ÚS 52/01), ústavný súd nemal pochybnosť o tom, že sťažovateľ môže uplatňovať právo   na konanie bez zbytočných   prieťahov   aj pre   štádium   konania, ktoré   tejto   zmene predchádzalo.

Ústavný   súd   v   správaní   sťažovateľa   nezistil   žiadne   skutočnosti,   ktoré   by   bolo potrebné   pripísať   na   jeho   ťarchu.   Sťažovateľ   sa   síce   raz   ospravedlnil   z   účasti   na informatívnom výsluchu (23. apríla 2008), avšak túto skutočnosť nemožno pripočítať na jeho ťarchu, pretože sa tak stalo z objektívnej, a teda ním neovplyvniteľnej skutočnosti, a to v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu, o čom sťažovateľ predložil aj hodnovernú lekársku správu. Súčasne ústavný súd konštatuje, že okresný súd pri dostatočne presnom naformulovaní   otázok   a   príprave   podkladov   mal   možnosť   vypočuť   sťažovateľa   aj prostredníctvom realizovaného dožiadania, ba dokonca sám sťažovateľ 15. decembra 2008 oznámil, že v prípade potreby sa môže k veci vyjadriť aj písomne. Napokon ústavný súd je tohto názoru, že na ťarchu sťažovateľa nemožno pripočítať ani to, že sťažovateľ navrhol podaním doručeným okresnému súdu 23. septembra 2009 konanie zastaviť, pretože jednak tak sťažovateľ učinil iba za seba, pričom v dedičskom konaní vystupuje ešte jeden dedič, a to brat sťažovateľa, a jednak tak sťažovateľ učinil iba z dôvodu dlhotrvajúceho konania, ktoré sa tak pre neho z dôvodu vážnych zdravotných ťažkostí stalo zaťažujúcim.

3. Napokon ústavný súd skúmal postup okresného súdu v predmetnom dedičskom konaní a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd bol prvýkrát nečinný v období od 24. júla 1992,   keď   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   na „znovuprejednanie“ dedičstva,   do

19. apríla 2001, keď okresný súd vo veci predmetného návrhu vykonal prvý procesný úkon, t. j. viac ako osem rokov a osem mesiacov. Okresný súd bol bezdôvodne nečinný takmer päť rokov aj v období od 30. apríla 2001, keď mu bolo oznámené, že navrhovateľ (právny predchodca sťažovateľa) zomrel, do 11. apríla 2006, keď okresný súd začal zisťovať okruh dedičov   po   zomrelom   navrhovateľovi.   Ďalším   ústavným   súdom   zisteným   obdobím nečinnosti v postupe okresného súdu bolo obdobie od 6. októbra 2006, keď bolo okresnému súdu vrátené vybavené dožiadanie, do 3. apríla 2007, keď okresný súd vyzval sťažovateľa, aby odstránil nedostatky návrhu, t. j. takmer šesť mesiacov, pričom v tomto období síce okresný   súd   29.   novembra   2006   dožiadal   Okresný   súd   Bratislava   II,   aby   vypočul sťažovateľa, či trvá na návrhu zomrelého navrhovateľa, avšak tento procesný úkon nemožno hodnotiť ako efektívny, pretože sťažovateľ sám už 5. októbra 2006 oznámil, že na návrhu navrhovateľa   trvá.   Napokon   ústavný   súd   vyhodnotil   ako   obdobie   nečinnosti   v   postupe okresného súdu v trvaní viac ako sedem mesiacov aj obdobie od 23. apríla 2008, keď sťažovateľ zo zdravotných dôvodov ospravedlnil svoju neúčasť na informatívnom výsluchu, do 25. novembra 2008, keď okresný súd uznesením priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil mu právneho zástupcu.

Súčasne ústavný súd poznamenáva, že dĺžku doby, počas ktorej sa spis z dôvodu odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde, okresný súd nemohol ovplyvniť, preto ju nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd konštatuje, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D 266/07 (v súčasnosti vedenom pod pôvodnou sp. zn. D 639/62)   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   čím   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4.   Vzhľadom   na to,   že okresný   súd na žiadosť   sťažovateľa   konanie vedené   pod sp. zn. D 639/62 zastavil, ústavný súd nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 6 639 €.

Vzhľadom na okolnosti preskúmavaného dodatočného dedičského konania ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   nie   je   pre   sťažovateľa dostatočným   zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom   na   zistenú   dlhodobú   nečinnosť   (viac   ako   14 rokov   a   9   mesiacov),   ako   aj neefektívnu činnosť okresného súdu považuje za primerané v sume 4 000 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich náhradu v petite sťažnosti v celkovej sume 122,85 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

S   poukazom   na   výsledok   konania   sťažovateľovi   vznikol   nárok   na   úhradu   trov konania   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2009   (prevzatie   a príprava zastúpenia a vyjadrenie z 1. decembra 2009) v sume 245,70 € vrátane režijného paušálu.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na úhradu trov v sume 122,85 €, ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov iba v uplatnenom rozsahu tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2009